Nedeľa 21. júla, 2024
Ilustračná fotografia (Foto: Max Fischer / pexels)

Politici, mimovládky a influenceri v slovenských školách (Komentár)

Deti sa do škôl a školských zariadení nedostávajú ako nepopísaný list, základy ich formujúceho sa svetonázoru vznikajú v rodine, ktorá ich „odovzdáva“ inštitucionálnemu vzdelávaciemu systému v dobrej viere, že im tu nič nehrozí. Otázkou je, či a do akej miery zneužívajú pedagógovia a pedagogickí pracovníci dôveru rodičov a možnosť ovplyvniť zverené deti až nad rámec vlastných právomocí.

Apolitickosť škôl a školských zariadení

Školy a školské zariadenia by mali byť výsostne apolitické. Pedagóg či iný pedagogický pracovník nesmie žiakov a študentov ideologicky ovplyvňovať, priama či skrytá forma ovplyvňovania sa však nikdy celkom vylúčiť nedá. K druhej z nich by sme mohli zaradiť napríklad tendenčné zadania projektov, slohových úloh či seminárnych prác. Povedzme, že zadanie Vegánstvo ako záchrana planéty už jemne navádza na očakávaný spôsob spracovania, na rozdiel od témy Môže vegánstvo zachrániť planétu? Podobne práca s názvom Elektromobilita vyrieši problém s vysokou uhlíkovou stopou vyžaduje iný prístup než Klady a zápory elektromobility. Tieto nuansy síce jasne vymedzujú rozdiel medzi neutrálnym a tendenčným zadaním úlohy, avšak nie sú napadnuteľné.

Niektorí pedagogickí a odborní zamestnanci vykazujú v rozpore s etickým kódexom aj priame znaky aktivizmu, ktorý sa môže prejavovať subjektívne podfarbeným hodnotením vnútropolitickej či globálnej situácie a vymedzovaním hraníc kritického myslenia vlastnou šablónou. V etickom kódexe sa uvádza, že zamestnanec sa má vyhýbať „manipulovaniu žiakov v mene svojho vlastného presvedčenia a podporuje ich vo vytváraní vlastného názoru“. Kódex však súčasne predpokladá, že sa pedagogickí zamestnanci budú vyjadrovať aj k spoločensky kontroverzným témam, no majú sa vyhýbať „nevyváženému prístupu k téme a zamlčovaniu niektorých stanovísk, spochybňovaniu overených faktov a poznatkov vedy alebo prezentácii neoverených alebo nepravdivých informácií,“ čo je vzhľadom na majoritný spôsob informovania verejnosti o faktoch či poznatkoch v rôznych vedeckých disciplínach či posúdenie pravdivosti informácií pomerne nejednoznačná a diskutabilná požiadavka.

Čo hovorí tzv. školský zákon

Ďalšiu úroveň politického ovplyvňovania žiakov a študentov predstavujú externé zásahy v podobe návštev politikov či členov mimovládnych inštitúcií. „Školám a školským zariadeniam sa na základe ustanovenia § 151 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vyslovene „zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.“

Aj napriek jasnej reči zákona sa medzi rodičmi, ale aj na sociálnych sieťach nezriedka hodnotí téma návštev umelcov, novinárov, politikov a členov rôznych mimovládnych organizácií na pôde škôl. Iróniou je, že sa školy týmto postupom často ani netaja a návštevy verejne propagujú. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko. V máji 2023, teda ešte pred parlamentnými voľbami, zavítal bývalý premiér Eduard Heger na Prešovskú univerzitu, kde mal so študentmi diskutovať o vízii moderného Slovenska. Bol to jeden z posledných dní, kedy v poverení prezidentkou Zuzanou Čaputovou viedol vládu odvolanú v decembri 2022. V tom čase bol zároveň predsedom strany Demokrati, ktorá sa pokúšala o úspech v septembrových voľbách. Univerzita priniesla o Hegerovej návšteve kladnú hodnotiacu správu, preberané témy pritom do značnej miery korešpondovali s volebným programom Demokratov.

Vo videu kontroverzného youtubera Dannyho Kollára sa ešte predtým objavili interné oznámenia adresované študentom univerzity, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že účasť na prednáške je viac-menej povinná a bude sa overovať prezenčnou listinou.

Turné po štyroch slovenských gymnáziách (Liptovský Mikuláš, Poprad, Ružomberok a Sučany) nedávno absolvoval vedec Pavol Čekan. V čom by mohla byť problematická návšteva vedca, ktorý, ako píše vo svojom statuse, mal študentom vyrozprávať svoj životný príbeh a informovať ich o vede a výskume, navyše s cieľom motivovať niektorých z nich, aby sa vydali na vedeckú dráhu a po absolvovaní štúdia zostali na Slovensku, prípadne sa sem vrátili zo štúdia v zahraničí? Dá sa práca a odborný odkaz vedca striktne oddeliť od jeho známych politických vyhlásení?

Spomeňme Čekanovu „agitačnú“ činnosť pred parlamentnými voľbami, kedy na svojom FB opakovane vyzýval k účasti vo voľbách a slobodnému rozhodovaniu v hlasovaní, súčasne však svojim fanúšikom podprahovo podsúval informáciu o tom, koho nevoliť a ako demokratické trio označil strany PS, SaS a Demokrati. Známe je aj vedcovo sarkastické vyhlásenie o kritikoch očkovania proti COVID-19, podľa neho „hoaxerov a obmedzených ľudí“, za ktoré sa síce viackrát ospravedlnil, no v korelácii s jeho striktnou obhajobou mRNA vakcín či profitom z predaja testov nevyznieva nepresvedčivo.

Hoci renomované svetové médiá už pred časom vypustili „prvú lastovičku“ o hromadnej žalobe voči farmaceutickej spoločnosti Astra Zeneca kvôli vážnym až fatálnym následkom očkovania AZ vakcínou a spoločnosť v právnych dokumentoch prvýkrát pripúšťa, že „vakcína AZ môže vo veľmi vzácnych prípadoch viesť k TTS (Thrombosis with Thrombocytopenia)“, k tejto informácii sa Pavol Čekan verejne nevyjadruje. Na druhej strane v októbri minulého roka bezprostredne po udelení Nobelovej ceny za medicínu Katalin Karikó a Drew Weissmannovi za vývoj mRNA technológie napísal: „Dúfam, že týmto sa utlmia mnohé konšpirácie, hoaxy a dezinformácie o mRNA vakcínach a konečne aj ostatní uznajú, že mRNA vakcíny zohrali veľmi kľúčovú rolu v pandémii.“

Programové vyhlásenie vo vzťahu prítomnosti mimovládnych organizácii v školách

V predvolebnej rétorike súčasnej koalície zohrali mimovládne organizácie neprehliadnuteľnú rolu. Návrh z dielne SNS novelizovať zákon o neziskových organizáciách a docieliť tak transparentnosť ich financovania, s čím nesúhlasia ani samotné „mimovládky“, ani predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac, je zatiaľ v procese.

Inou témou je pôsobenie členov mimovládnych organizácií na školách. „Vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií. Nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž,“ uvádza sa v programovom vyhlásení, no vzápätí nasleduje pasáž, ktorá v zásade nevylučuje aktivity členov mimovládnych organizácií na úrovni školských zariadení. „Vláda je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napríklad v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej, športu a pod.“

V prípade, že škola zorganizuje stretnutie s aktivistami, ktorí obhajujú myšlienku Green Dealu, s propagátormi transrodovej ideológie či extrémneho výživového smeru, so zástupcami náboženského alebo iného hnutia, nemalo by jej v tom nič brániť. Prívlastky typu enviromentálny, výchovný, vzdelávací a pod. môžu navyše priniesť benefit v podobe štátnej finančnej podpory.

Hoci sa prítomnosť externých organizácií nezlučuje so školským zákonom v zmysle propagácie politických strán a hnutí, angažovanosť tretích strán ako sprostredkovateľov politických odkazov je v podstate odobrená. Pasivita Ministerstva školstva otvára prostredníctvom vedenia jednotlivých škôl dvere rôznorodým organizáciám prakticky bez limitov.

Program Nadácie Milana Šimečku Vedieť nestačí

V roku 2021 sa pod hlavičkou Nadácie Milana Šimečku rozbehol edukačný program Vedieť nestačí. Ten sa venuje „postojovému vzdelávaniu v témach rozmanitosti a diskriminácie, ako aj témam historickej pamäte, holokaustu a totality,“ píše sa na stránkach Vedieť nestačí, ktoré ponúkajú školám a školským zariadeniam na stiahnutie niekoľko metodických príručiek: Farebná škôlka, Farebná škola, Farebná škola 2, Holokaust (ne)bol – Ako učiť o holokauste dnes?, Videli sme holokaust, Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku – Potreby a riešenia a Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku – Príklady dobrej praxe.

Farebná škôlka, Farebná škola a Farebná škola 2

  • Z. Bošeľová, M. Chudíková, A. Návojský (Nadácia Milana Šimečku, 2014)
  • N. Kvasničková, K. Ďurovková, E. Klementová, T. Janeček, A. Návojský, L. Zajac (NadáciaMilana Šimečku, 2015)
  • J. Lukšová, E. Klementová, Z. Vasková, A. Návojský, L. Zajac (Nadácia Milana Šimečku, 2016)

Prehľadne spracované príručky Farebná škôlka, Farebná škola a Farebná škola 2 stoja a padajú na zdôrazňovaní potreby vnímania rozmanitosti ako prirodzenej súčasti života. Autori v nich prikladajú „tehličky“ informácií o multikulturalizme s chronologickou jemnosťou salámovej metódy. Z prvej metodiky sa najmenšie deti prostredníctvom svojich vyučujúcich zoznámia s milými farebnými postavičkami Mexičana, Afroameričana, peruánskeho a kenského dievčatka, flamenco tanečnice či marockého a škótskeho chlapca. Hravou formou si postupne začnú vytvárať asociácie medzi krajinami a typickými komoditami či kultúrou.

Súčasťou Farebnej škôlky je aj ťažkopádny rozprávkový príbeh o prekonávaní predsudkov medzi rôznymi druhmi ovocia a zeleniny, ktorý končí ich vzájomným porozumením. Hlavná postava rozprávky, jablko Jonatán, myslí pred spaním „na hrášky, ktoré odložili oslavu Dňa zelene, len aby mu pomohli. Na melóna Milana, ktorý prekonal svoj strach z veľkých skupín a tiež sa k nim pridal.“

V metodike pre žiakov prvého stupňa sa na tento nevydarený rozprávkový pokus o navodenie potreby prijatia inakosti nenápadne nabaľujú ďalšie inštruktáže. Medzi zaujímavými a iste kreatívnymi návodmi, ktorým nemožno uprieť použiteľnosť v reálnom živote napríklad v prípade zdravotne postihnutých jedincov, pôsobí nesmierne rušivo tlačenie na pílu v otázkach rozbíjania stereotypov o imigrantoch.

Kým v prvej príručke „trénujú“ žiaci empatiu voči imigrantom prostredníctvom sýrskeho dievčaťa Halimy, „dvojka“ predstaví žiakom druhého stupňa cudzinku Tatum. V navrhnutých modelových situáciách sa môžu stretnúť s predmetmi „hejtu“, ktorý sa vzťahuje k homosexuálnemu spolužiakovi, miešancovi, ktorého otec má nigérijské korene, Rómke a mecenášovi nádejnej speváčky, ktorý má po vstupe do politiky verejne prezentovať svoje nenávistné názory voči migrantom a vyznávačom moslimskej viery.

Metodika sa nevyhýba ani stereotypom o rozdielnych rolách žien a mužov, dotýka sa aj povestných hoaxov a nekritického preberania neoverených správ – napríklad o strachu niektorých Londýnčanov sláviť Vianoce či o tom, že za migrantskou krízou v Európe stojí Amerika.

Čerešničkou na torte Farebnej školy 2 je (dnes sedem rokov starý) dokument youtubera Selassieho, ktorý na vlastnej koži zažil zdrvujúci stret s realitou utečeneckých táborov, kde narazil na zničených a odovzdaných ľudí, nie na ľudí odhodlaných vraždiť a znásilňovať, ako to vtedy v pohnutí komentoval. Úlohy vzťahujúce sa k videu tendenčne navádzajú na humánnu stránku záležitosti, no neodkrývajú matnejšiu stranu mince.

Návody, ktoré majú žiakov naučiť odhaliť manipuláciu, sú napokon samé o sebe manipulatívne. Ak budeme vychádzať z premisy, že vyčerpaní a zúbožení utečenci sú bez výnimky neškodné ľudské bytosti, po čase strávenom so sadistickým vrahom, ktorý sa zosype pred vlastnou popravou, by sme mohli to isté tvrdiť aj o ňom.

Najmä dnes, kedy o sebe značná časť imigrantov tvrdí, že utekajú pred vojnou v Sýrii, avšak neovládajú arabčinu ani žiadny z ďalších jazykov etnických skupín, ktorými sa v štáte hovorí, nie je práve najšťastnejšie operovať v škole vojnou ako hlavným dôvodom prílevu utečencov do Európy a vytvárať ilúziu, že ekonomickí imigranti tvoria len zanedbateľnú súčasť problému.

Projekt H3KNISA

H3KNISA je jednodňová aktivita určená stredoškolským študentom. Počas jej realizácie je vyučovanie nahradené workshopmi „v malých komunitách študentov, s inšpiratívnymi spíkrami, ku ktorým mladá generácia študentov vzhliada a sú pre nich prirodzenými autoritami či motivátormi.“ dozvieme sa na stránkach H3KNISA.

Workshopy prebiehajú v malých skupinách bez účasti pedagógov – výlučne pod vedením lektorov. Trvajú približne štyri hodiny, počas ktorých sú žiaci motivovaní k tomu, aby takzvane zmenili svoj život k lepšiemu. V diskusiách má byť vždy zakomponovaná aj tematika fajčenia.

Lektori z H3KNITO

K lektorom z H3KNITO patrí napríklad aktivista Marek Mach z hnutia Mladí proti fašizmu, ktorý v apríli priviezol vlakom zadarmo (jednosmerným) k prezidentským voľbám študentov z Česka, Sima Jurovatá z hnutia Mladí za klímu, Miška a Denis so špecializáciou na tematiku sexu (tí nedávno v rozhovore s Branislavom Gröhlingom preberali právo rodiča rozhodovať o sexuálnej výchove), niekoľko známych influencerov, psychológovia, športovec, raper, tréner atď.

Každý z nich by mal vo vyhradenom čase využiť svoj potenciál a motivovať zverenú skupinu k pozitívnym životným zmenám, podať im informácie, ku ktorým by sa inak nedostali, rozšíriť im obzory a zanechať na nich stopu. To všetko je pekné, až na to, že v komornej atmosfére malej skupiny s celebritou z internetu je prenos tzv. pozitívnych posolstiev nekontrolovaný a nikto sa nemôže zaručiť, či prebehnutá výmena informácií spĺňala parametre aktivity, aká je ešte vhodná pre prostredie školy a či informovaný súhlas rodiča pokrýva vždy všetky procesy, ktorým sú žiaci a študenti v školských laviciach vystavení. Najmä ak ide o citlivé otázky sexu, ale aj o potenciálny volebný hlas študentov vyšších ročníkov stredných škôl.


Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Prečítajte si aj