Streda 24. júla, 2024
Grooming (navádzanie na sexuálne správanie), podkopáva podľa odbnorníkov rodičovské práva a propaguje pedofíliu.

Ako nadnárodné organizácie presadzujú „sexuálne práva” detí (Špeciálny report)

Podľa odborníkov zaoberajúcich sa ochranou práv, všeobecná sexuálna výchova podporuje tzv. ‚grooming‛ (navádzanie na sexuálne správanie), podkopáva rodičovské práva a propaguje pedofíliu.

Z dokumentov, ktoré mal denník The Epoch Times možnosť preskúmať, vyplýva, že trojica mocných globalistických organizácií dôsledne realizuje plán, ktorého cieľom je učiť deti v materských školách o sexualite a „posilniť“ ich ochotu povedať „áno“ na návrh sexuálneho styku.

Podľa kritikov ide o „prípravu“ detí na sex pod zástavou ľudských práv a vzdelávania, pričom sa tým propaguje pedofília a podrývajú sa práva rodičov. Odborníci v rozhovore pre The Epoch Times uviedli, že snaha o prijatie týchto programov v krajinách po celom svete by mohla viesť k tomu, že sexuálne praktiky so „súhlasom“ detí budú považované za prijateľné.

Zástancovia týchto programov tvrdia, že sa tým snažia zabezpečiť ochranu „práv“ detí na sexuálne potešenie.

Podľa dokumentov Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo (IPPF), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie Spojených národov (OSN) sú deti vystavené otázkam sexuality na dvoch frontoch.

Na jednej strane tieto organizácie podporujú komplexnú sexuálnu výchovu, ktorá kladie dôraz na výučbu týkajúcu sa súhlasu so sexom. Na druhej strane sa tieto skupiny usilujú o pretváranie obrazu detí a mladých ľudí ako „sexuálnych bytostí“ so sexuálnymi právami, ktoré by mali byť založené na „zrelosti“, a nie na veku.

Verzia sexuálnej výchovy, ktorú tieto skupiny propagujú, obsahuje to, čo väčšina rodičov považuje za klasickú sexuálnu výchovu. Zahŕňa vysvetlenie reprodukčnej biológie a diskusie o tom, ako môže sexuálna zdržanlivosť zabrániť tehotenstvu a pohlavne prenosným chorobám.

V učebných osnovách sa však prezentuje aj myšlienka, že maloletí majú „právo“ rozhodovať o svojom vlastnom tele a prežívať „túžbu, potešenie a šťastie“ bez účasti rodičov, pričom sa tu rozoberá otázkahomosexuality a hrajú sa roly.

Navrhovatelia tejto myšlienky (ako napríklad WHO) tvrdia, že keď budú mladí ľudia lepšie informovaní o sexualite, sexuálnych vzťahoch a svojich právach prostredníctvom programov, ako je sexuálna výchova už v detstve, je podľa dôkazov pravdepodobnejšie, že začnú so sexuálnymi aktivitami neskôr a budú praktizovať bezpečnejší sex.

Americká akadémia pediatrov ocenila sexuálnu výchovu v detstve za to, že poskytuje deťom a mládeži prístup k vzdelávaniu, ktoré je primerané ich veku a prispieva k vyššej miere používania antikoncepcie a kondómov. Výbor Americkej akadémie pôrodníkov a gynekológov pre zdravotnú starostlivosť o dospievajúcich citoval štúdie, ktoré dokazujú, že sexuálna výchova v detstve znižuje mieru sexuálnej aktivity, nechráneného sexu, pohlavných chorôb a tehotenstva u mladistvých.

Medzinárodné koordinované úsilie

Meg Kilgannonová (vedúca pracovníčka pre pedagogické štúdiá v Rade pre výskum rodiny) a ďalší odborníci sú presvedčení, že sexuálna výchova v detstve je škodlivá. Domnieva sa, že tento program by mohol v konečnom dôsledku poškodiť deti tým, že normalizuje pedofíliu. Konečným cieľom je podľa nej znížiť vekovú hranicu súhlasu so sexom tak, aby sa sex stal pre deti legálny.

„Sú tu istí dospelí, ktorí chcú mať sexuálny styk s deťmi a pracujú v medzinárodných skupinách na ochranu sexuálnych práv s cieľom presadiť to,“ povedala pani Kilgannonová pre denník The Epoch Times.

Stefano Gennarini je právnik a viceprezident pre právne štúdie v Centre pre rodinu a ľudské práva, čo je konzervatívna kontrolná skupina v New Yorku. Tvrdí, že sieť agentúr OSN a neziskových organizácií poskytuje deťom informácie o všetkých druhoch sexuálnej aktivity, transgenderizme a potratoch. Koordinované medzinárodné úsilie je „veľmi štedro financované“, povedal Gennarini pre denník The Epoch Times. „Nie je to žiadna konšpiračná teória.“

Denník Epoch Times sa obrátil na OSN a organizáciu Planned Parenthood pôsobiacu v Spojených štátoch a na medzinárodnej úrovni so žiadosťou o komentár, ale odpoveď sme nedostali.

Sexuálna revolúcia so zameraním na deti

So sexuálnou výchovou sa začína v oveľa mladšom veku ako kedykoľvek predtým.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) si nechala vypracovať dokument o výučbe sexuálnej výchovy pre deti už od materskej školy, s názvom „Medzinárodné technické pokyny pre sexuálnu výchovu.”

Ako je uvedené na internetových stránkach UNESCO, na vypracovaní príručky spolupracovalo s WHO a agentúrami OSN, ako sú napríklad Ženy OSN a Detský fond OSN (UNICEF). V úvode dokumentu sa uvádza, že cieľom programu je „vyzbrojiť deti a mladých ľudí“ vedomosťami a umožniť im „rozvíjať ohľaduplné sociálne a sexuálne vzťahy“.

Príručka spadá pod globálnu Agendu OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030. Členovia OSN – vrátane Spojených štátov pod vedením prezidenta Baracka Obamu – prijali v roku 2015 sedemnásť cieľov tejto agendy zameraných na ukončenie chudoby, ochranu planéty a zlepšenie života na celom svete.

V rámci tejto agendy chce OSN zaviesť celosvetovo povinnú sexuálnu výchovu. Vyzvala vlády, aby presadzovali túto politiku prostredníctvom už prijatých medzinárodných záväzkov.

„Je potrebné pokračovať v úsilí, aby sa zabezpečilo, že CSE [sexuálna výchova detí] bude povinná na základe zákona a/alebo legislatívy,“ uvádza sa v priebežnej správe agentúry OSN s názvom „Cesta ku všeobecnej sexuálnej výchove.“ 

Na podporu tejto iniciatívy vydala IPPF príručku, ktorá opisuje štandardy pre sexuálnu výchovu u detí mladších ako 10 rokov.

Táto „príručka“ učí, že niektorým deťom „nie je príjemné, keď ich niekto označí za muža alebo ženu na základe ich pohlavných orgánov.“ Predpisuje učiť mládež v tejto vekovej kategórii, že „sexuálna aktivita by mala byť vždy podmienená súhlasom“ a že jednotlivci „bez akéhokoľvek nátlaku súhlasia s nadviazaním intímneho vzťahu“. V príručke sa tiež uvádza, že sexuálna aktivita môže byť súčasťou rôznych typov vzťahov vrátane randenia, manželstva či „komerčnej sexuálnej práce.“

Právo detí na potešenie

IPPF spolu s ďalšími globálnymi mimovládnymi organizáciami medzitým spolupracovala s WHO a OSN na tom, aby „sexuálne práva detí“ formulovala ako „ľudské práva“. IPPF vypracovala projekt „Vykríkni! Sprievodca mladých ľudí „sexuálnymi právami: prehlásenie IPPF“, ktorý čiastočne vychádza z Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

Koncept „rozvíjajúcej sa schopnosti“ mladých ľudí vychádza z tohto dohovoru. Vyzýva vedúcich predstaviteľov a spoločnosti, aby si vážili rozvíjajúcu sa zrelosť mladých ľudí, ktorá im umožňuje samostatne sa rozhodovať.

V deklarácii o sexuálnych právach sa uvádza, že deti a mládež majú právo na príjemný sex. Osoby mladšie ako 18 rokov by podľa dokumentu „mali využívať“ celý rozsah ľudských práv vrátane „sexuálnych práv“. „Mladí ľudia sú sexuálne bytosti,“ uvádza sa na úvodnej strane dokumentu. „Majú sexuálne potreby, túžby, fantázie a sny.“

„Je dôležité, aby všetci mladí ľudia na celom svete mohli skúmať, prežívať a vyjadrovať svoju sexualitu zdravým, pozitívnym, príjemným a bezpečným spôsobom,“ píše sa ďalej v príručke. Uvádza sa v nej, že deti sa môžu rozhodovať o sexe na základe svojej zrelosti, bez „zásahu“ rodičov.

V dokumente sa tiež uvádza, že zákony by nemali diskriminovať „sexuálne práva“ detí na základe veku.

„Vzhľadom na to, že každý mladý človek sa vyvíja vlastným tempom, neexistuje univerzálny vek, v ktorom sú určité sexuálne práva dôležitejšie, resp. menej dôležité,“ uvádza sa v dokumente.

Tieto vyjadrenia sú obsiahnuté aj v dokumente „Zásady z 8. marca pre prístup k trestnému právu založenému na ľudských právach, ktoré zakazuje konanie spojené so sexom, pohlavným zneužívaním, užívaním drog, HIV, bezdomovectvom a chudobou (pdf).”

Tento dokument vypracovala nezisková skupina Medzinárodná komisia právnikov (ICJ) a schválili ho právnici z celého sveta. Uvádza sa v ňom, že „správanie, do ktorého sú zapojené osoby nedosahujúce minimálny vek stanovený v krajine pre vyjadrenie súhlasu so sexuálnym stykom, môže byť dobrovoľné zo skutkového, ak nie z právneho hľadiska“.

Vo vyhlásení ICJ sa odsudzuje „sexuálne zneužívanie detí“, ale zároveň sa tvrdí, že sex s osobami mladšími ako 18 rokov nemusí predstavovať zneužívanie, ak sa „spôsobilosti“ tejto osoby dostatočne „vyvinuli“. V týchto prípadoch ICJ tvrdí, že trestné právo by sa malo uplatňovať miernejšie, keďže si to vyžaduje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv.

„Nebezpečný” koncept

Meg Kilgannonová pôsobila na americkom ministerstve školstva počas vlády prezidenta Donalda Trumpa. Myšlienku oddelenia práv detí od ich rodičov označuje za „nebezpečný“ koncept, ktorý sa odohráva na medzinárodnej aj národnej scéne. „Táto myšlienka je postavená na predpoklade, že rodičia nemajú na zreteli najlepší záujem svojich detí… čo je neskutočný výmysel.“

Medzinárodné skupiny podľa nej spolupracujú na znížení akceptovaného veku, kedy deti môžu vyjadriť súhlas so sexom. Celonárodné organizácie ako Planned Parenthood, Trevor Project a Gay Lesbian & Straight Education Network vypracúvajú vlastné „falošné národné štandardy sexuálnej výchovy a všetky pôsobia dojmom, akoby ich vytvorila vláda,“ uviedla.

V skutočnosti sú to však len záujmové skupiny propagujúce svoju vlastnú podobu sexuálnej výchovy. A ich úsilie sa podľa nej zhoduje s celosvetovou snahou vyučovať deti o sexe. „Sú to ľudia, ktorí sú odhodlaní pretláčať pochybnú vedu Alfreda Kinseyho a vedcov zameraných na výskum sexu,“ povedala.

Kinsey bol americký sexuológ a zoológ, ktorý v roku 1947 založil Inštitút pre výskum sexu na univerzite v Indiane. V súčasnosti je známy ako Kinseyho inštitút pre výskum pohlavia, rodovej príslušnosti a reprodukcie, kde vyučoval, že deti sú od narodenia sexuálne bytosti schopné sexuálnej reakcie. Do oficiálneho naratívu jeho výskumu sa zapojili aj pedofili. Tí Kinseyho ubezpečili, že deti môžu mať príjemné sexuálne zážitky.

Rebecca Friedrichsová, zakladateľka organizácie Za deti a krajinu, sa domnieva, že myšlienka detskej sexuality, ktorá sa v súčasnosti vyučuje a schvaľuje ako ľudské právo, má pôvod u Kinseyho. Friedrichsová je bývalá učiteľka z Kalifornie, ktorá sa rozhodla zanechať školstvo a pustila sa do boja proti tomu, čo opisuje ako „vzdelávaciu mafiu“ učiteľských odborov v Spojených štátoch.

Sexuálna výchova v americkom štýle

Mnohí rodičia s obsahom sexuálnej výchovy na školách nesúhlasia

Učiteľské odbory, ako napríklad americká Národná asociácia pre vzdelávanie, propagujú sexuálnu výchovu ako riešenie problému tehotenstva neplnoletých a pohlavných chorôb. Argumentujú tým, že rodičia svoje deti doma o sexe neučia, a preto musia zasiahnuť školy, ako uviedla Friedrichsová.

Podľa nej však v skutočnosti sexuálna výchova v detstve narúša morálku a sexuálne hranice a vnáša klin medzi rodičov a ich deti. „Keď sa učitelia začnú so žiakmi rozprávať o ich vlastnej sexuálnej orientácii a vystavia ich diskusiám o sexualite, rodičia by mali byť na pozore,“ povedala. „Tomu sa hovorí grooming (navádzanie na sexuálne správanie, pozn.red.).“

Podobne ako v prípade marxistických radikálnych rodových a rasových teórií, ako aj sociálno-emočnej výchovy, cieľom sexuálnej výchovy v detstve je podľa nej snaha rozdeliť a panovať. „Odbory chcú, aby každé dieťa bolo indoktrinované v štátnej škole,“ hovorí a dodáva, „že sa to deje už od 60. rokov 20. storočia.”

V Texase sa rodičia v roku 2022 vzbúrili proti učebným osnovám sexuálnej výchovy pre deti, ktoré boli ponúkané prostredníctvom grantového programu amerického Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí. Zámerom programu bolo znížiť počet tehotenstiev u tínedžeriek a pohlavne prenosných chorôb. Kritici ho označili za pokus o sexualizáciu detí.

Rodičia z organizácie Občania brániaci slobodu v okrese Nueces zablokovali v niektorých školách v Corpus Christi program s názvom „Robíme hrdé voľby!“ Pre rodičov to však bolo trpké víťazstvo.

Naďalej sa totiž obávali, že program bude v tichosti zavedený aj na iných školách. Federálny grantový program poskytol miliónové sumy neziskovým organizáciám, ktoré boli ochotné pracovať na tom, aby školské obvody v celej krajine podporili myšlienku zaradenia sexuálnej výchovy detí do vyučovania.

Podľa Friedrichsovej významnú úlohu v oblasti sexuálnej výchovy zohrávajú aj neziskové organizácie, ako je napríklad Plánované rodičovstvo v USA (Planned parenthood in the U.S.). Táto organizácia ponúka vzdelávacie štandardy pre deti od škôlky do piateho ročníka, v ktorých sa uvádza, že deti majú právo na to, aby sa ich nikto nedotýkal. A zároveň učí, že deti by mali byť pripravené povedať nie, keď im je to nepríjemné.

V 6. ročníku sa však namiesto toho, aby sa deti učili, ako povedať „nie“, používa termín „súhlas“. Propagácia súhlasu by mohla viesť k normalizácii pedofílie prostredníctvom šírenia myšlienky, že je prijateľné mať sex s deťmi, ktoré s tým súhlasia – domnieva sa Friedrichsová. Ďalej uviedla, že „Celý zmysel CSE [sexuálnej výchovy detí] spočíva v tom, že deti majú právo dať súhlas a majú právo na sex.“

Práva rodičov sú podľa nej zamerané predovšetkým na ochranu ich detí pred ujmou. Takže presadzovanie myšlienky, aby sa deťom umožnilo samostatne prijímať dôležité životné rozhodnutia ohľadom sexu, túto rodičovskú ochranu podkopáva. 

Myšlienku stojacu za učením detí povedať „áno” predostrel Guttmacherov inštitút, liberálny think-tank a výskumná pobočka organizácie Plánované rodičovstvo.

Inštitút na svojej internetovej stránke tvrdí, že „súhlas je kľúčom k tomu, aby sme sa postavili proti myšlienkam o výchove k zdržanlivosti“. Ďalej uvádza, že: „Keď školy učia žiakov o tom, ako povedať sexu nie, uznávajú tým zároveň schopnosť mladých ľudí povedať áno.”

Medzinárodne neslušné slovo

April Gallartová je bývalá kalifornská učiteľka, ktorá pôsobí ako dobrovoľníčka a zástupkyňa organizácie Medzinárodne zjednotené rodiny (United Families International) pri OSN. Ako uviedla, do OSN začala chodiť v roku 2013, aby tu prostredníctvom diskusií s delegátmi presadzovala rodinné hodnoty.

V OSN však narazila na odpor voči rodičovským právam a rodinným hodnotám.

Spomenula si na jeden prípad, keď sa v OSN „zubami-nechtami“ bojovalo za to, aby sa z istého dokumentu vypustili slová „matka a otec“. Rodičia, ktorí chránia svoje deti pred sexualitou, sú podľa nej považovaní za prekážku, ktorá bráni deťom v samostatnom rozhodovaní.

Všetko je o jednotlivcovi. A to oddeľuje jednotlivcov od rodinnej podpory, povedala Gallartová a dodala, že v OSN je „rodina neslušným slovom.”

Politici podľa nej chcú, aby matky pracovalii a boli ďaleko od svojich detí. Keď sa deti doma starajú o starnúcich rodičov, politici to považujú za neplatenú pracovnú silu.

„Snažia sa rozbiť všetky tieto roly, ktoré si vážime, ktoré sme tu mali po tisícročia, a snažia sa dať všetku rozhodovaciu moc deťom,“ povedala.

Gallartová si položila otázku, prečo by sa dospelí mali chcieť rozprávať s deťmi o sexualite. „Jediný dôvod, prečo to robiť, je prelomiť ich hranice,“ povedala pani Gallartová. „Ak nejde o pedofíliu, tak aký je na to dôvod?”

Mnohí delegáti OSN z menej rozvinutých krajín, s ktorými sa stretáva, alebo tí so silnými náboženskými koreňmi,  zastávajú podobné rodinné hodnoty ako konzervatívni Američania. Videla však, že západné krajiny ako Spojené štáty, Kanada a Holandsko vyvíjajú obrovský tlak na rozvojové krajiny v Afrike a v ďalších krajinách, aby sa prispôsobili ich názorom na témy, ako je sexuálna výchova. Táto téma bola predkladaná ako podmienka pre získanie finančných prostriedkov na iné projekty.

Zlyhanie sexuálnej výchovy

Gennarini, ktorý sa zaoberá výskumom a písaním o medzinárodnom práve, uviedol, že sexuálna výchova neochránila mladých ľudí pred následkami intímneho života, akými sú napríklad pohlavné choroby. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Spojených štátoch prudko vzrástol počet týchto ochorení, pričom každoročne pribudne približne milión nakazených ľudí vo veku 15 – 24 rokov.

Vzdelávacou pobočkou organizácie Plánované rodičovstvo je SIECUS, ktorého mottom je „Sexuálna osveta pre sociálnu zmenu“. Dokumenty tejto skupiny týkajúce sa sexuálnej výchovy uvádzajú, že sexuálna zdržanlivosť je najbezpečnejší spôsob, ako sa vyhnúť tehotenstvu a pohlavne prenosným chorobám. Skupina však učí aj o súhlase, interrupcii, masturbácii, sexuálnej fantázii a reakcii.

SIECUS vypracoval Národné štandardy sexuálnej výchovy s prispením učiteľských odborov Národnej vzdelávacej asociácie a ďalších skupín. Podľa Gennariniho sú tieto „jedovaté“ štandardy prijímané školskými obvodmi bez vedomia rodičov, ktorí až donedávna neboli  veľmi zainteresovaní do diania na školách.

Nutnosť rodinnej politiky na medzinárodnej úrovni

Hoci sa zdá, že mnohí považujú dohody s OSN a jej pridruženými organizáciami za nezáväzné, medzinárodné mimovládne skupiny získali obrovskú moc, varuje Gennarini. „Je potrebné zvýšiť o tom povedomie. Problém je v tom, že medzinárodný systém sa vymkol spod kontroly.“

Konzervatívne skupiny, ako je tá jeho, sa v OSN ocitli prakticky osamotené, pretože konzervatívne neziskové organizácie v Spojených štátoch sa sústredia na zákonodarcov v Kapitole. Gennariniho advokátska skupina je podľa neho prakticky jediná, ktorá sa v OSN zasadzuje za rodiny a rodičov.

Konzervatívci by podľa neho nemali podporovať vystúpenie z OSN. Ak už, tak by tam mali zastávať významnejšie pozície a presadzovať rodinné hodnoty, ktoré vyznáva väčšina obyvateľov ostatných krajín.

„Žiadna z týchto [proti-rodinných] politík nebola nikdy predložená voličom,“ povedal Gennarini.

Poukázal na nedávnu kontroverznú situáciu týkajúcu sa zmluvy o pandémii, ktorú vypracovala WHO. Mnohí konzervatívci sa obávajú, že táto zmluva odoberie Spojeným štátom kontrolu nad situáciou a bude určovať, ako budú Spojené štáty a ostatné krajiny reagovať na budúce epidémie. „Keď sa pozrieme na problematiku pandémie, de facto tu už máme svetovú vládu,“ povedal.

Celosvetové organizácie majú podľa neho väčšiu moc, než si ľudia uvedomujú. Je to preto, že suverénne vlády podpisujú s OSN zmluvy alebo dohody, ktoré sú právne záväzné, podobne ako dohoda o ochrane životného prostredia známa ako Parížska dohoda o zmene klímy.

Výsledkom je rozsiahly súbor medzinárodných právnych predpisov, ktoré boli vytvorené v súvislosti  s týmito dohodami a ktoré voliči v demokratických krajinách nikdy neschválili, podotkol Gennarini. „Je to spôsob, ako obísť ústavu. Všade vo svete to podkopáva demokraciu.“

Anglický originál

Prečítajte si aj