Inšpirácie

Život medzi sliepkami a solárnymi panelmi: mladá rodina ukazuje, ako sa dá žiť na samote v spojení so svetom (Rozhovor)

Žijú na gazdovstve pod horami, kde ich budia kohúty od susedov. Adel a Boris Belicovci stavili na tradičnejší spôsob života, ale s modernými prvkami. „Chodíme síce s krčahmi po vodu, avšak na dome máme solárne panely,“ vravia.

Vášniví cestovatelia Adel a Boris žijú s deťmi na gazdovstve na strednom Slovensku a svojpomocne si rekonštruujú starší tehlový domček, ktorý menia na svoj vysnívaný domov. Najviac ich síce zamestnávajú dve deti, no voľný čas trávia aj pri ovocných stromoch, v bylinkových záhonoch či v divoko rastúcej záhrade. Užívajú si život bez mestského ruchu či dopravných zápch, avšak tradičný život na samote im spestrujú aj technológie. Svoj životný štýl totiž zdieľajú aj na sociálnych sieťach a dokazujú tak, že aj v roku 2025 sa dá žiť odrezane od sveta, no zároveň v spojení s ním.  

Epoch Times Slovensko: V dnešných časoch to mladé rodiny ťahá do miest, novostavieb a všade tam, kde to istým spôsobom žije. Vás život zavial na úplne opačné miesto – na gazdovstvo na strednom Slovensku. Ako ste sa na tomto mieste ocitli? Čím si vás toto miesto získalo natoľko, že ste sa tu rozhodli usadiť?

Adel Belica: Volanie srdca. Inak by sme to nenazvali. Boli sme práve v Paname, na ceste po Strednej Amerike, keď som zbadala na internete tento domček. Neviem prečo, oslovil ma. Asi preto, že mal celkom veľký pozemok. Predstavovala som si tam hydinu a deti na tráve (smiech). Ani vo sne by mi nenapadlo, že to raz bude pravda. Treba povedať, že to bol prvý dom, ktorý sme išli pozrieť. Doma sme si spísali plusy aj mínusy a povedali sme si, že žijeme len raz. Poďme do toho! Bola som v tom čase tehotná s prvou dcérkou. Do domčeka, kde nebolo takmer nič, sme sa nasťahovali, keď som bola asi v piatom/šiestom mesiaci tehotenstva.

Na sociálnych sieťach máte tisícky fanúšikov. Čo vás viedlo k tomu, aby ste svoj štýl života zdieľali s ostatnými? 

My sme začali zdieľať cestovanie. Odjakživa sme ako mladší behali po svete. Ešte tak pred 8 – 10 rokmi, keď boli lacné letenky a všetko toto sa ešte len začínalo. Rozhodli sme sa to zdieľať, a aj keď som introvertný typ, pripadalo mi to fajn. Som človek, čo má potrebu veľa písať, a tak sme písali o turistike, cestách, prírode, mojich postrehoch o prírode, o svete… Stále to však nebolo ono. Začal enormný pretlak cestovateľov, za čo mohol hlavne rozmach lacnejších leteniek. Keď sme sa vrátili z Kostariky, kúpili sme tento starší domček a ja som zdieľala túto cestu. Myslím, že sa to ľuďom páči.

Na miesta s panenskou prírodou a prirodzeným tichom sa mnohí uchyľujú v čase dovolenky alebo keď chcú uniknúť od hektického života. Kde si dokážete najlepšie oddýchnuť vy? 

Haha, presne tak. Nám sa ľudia z mesta čudujú, že aj napriek tomu, že bývame, kde bývame, tak sem-tam vybehneme na dovolenku, ale z času na čas treba zmeniť vzduch. Aj preto si aj my najlepšie oddýchneme niekde vo svete. Aj keď, s deťmi to je už, samozrejme, náročnejšie. Najmladší má tri mesiace, s ním sme teda ešte neboli nikde, ale s dcérkou (3 roky) sme prvý raz vycestovali, keď mala pol roka. Avšak, keď sa zamyslím, tak si oddýchneme aj doma. V sade či záhrade alebo na kopcoch za domom. Doslova za domom, pretože bývame v krásnom kúte prírody, kde toho príroda ponúka mnoho. Len treba vedieť vypnúť hlavu. 

Mnohým sa podarí vypnúť v čo najväčšom tichu. Platí to aj na vašom gazdovstve? 

Áno, ticho tu je naozaj úžasné. Je to jedna z vecí, o ktorej viem, že nie je len tak hocikde. Veľa ľudí žije na dedinách, a aj tak je počuť ruch, autá a podobne. My tu máme len cvrčky, kravy na kopci, kohúty od susedov a pištiacu dcérku. 

Ak sa povie život na samote, mnohým sa určite vybaví obraz tradičného života bez technológií, elektriny, internetu… Ako teda v skutočnosti vyzerá takýto životný štýl v roku 2025? Chodíte s vedrami po vodu či s krčahom po mlieko? 

S krčahmi po vodu chodíme často, pretože sucho pociťuje zrejme aj obecný vodojem a studne. Občas sme nútení chodiť ku spodnému prameňu, aby sme si z neho vzali do bandasiek, a večer vodu zohrievame na sporáku, aby sme sa umyli. Našťastie, nedeje sa to až tak často. No a sme zástancami technológií. Kombinujeme to. Na domčeku máme aj solárne panely a technológie ako také nám neprekážajú.

Predstavíte nám váš domov? Ako vyzerá vaše rodinné gazdovstvo? 

Je to klasický malý domček z nepálenej tehly. Dlhý, typický „gánkový“, ale bez gánku. Momentálne rekonštruujeme zadnú časť, kde bolo predtým humno a dielňa, aby sme mali ďalšie dve izby. Je to však ešte na pár rokov, všetko robíme svojpomocne – my dvaja a naši kamaráti, rodina.

Čo zvykne návštevám okamžite padnúť do oka? 

Návštevám padne do oka zrejme dlhý úzky pozemok, ktorý sa tiahne až po zadný kúsok hája. Je plný starých ovocných stromov aj našej záhrady. Na začiatku sú moje bylinkové záhony. Tie sú vlastne kde-tu po celom pozemku.

Ktorá časť je teda vašou najväčšou srdcovkou? Kde zvyknete tráviť najviac času? 

Na toto je ťažšie odpovedať, milujeme všetko. Ja žijem svojimi bylinkami, deťmi, celé dni sme vonku. Dcérka naťahuje kuriatka a sliepky, stráži ju naša border kólia. Často sme spolu v sade, hojdáme sa v sieti, vymýšľam aktivity, motáme sa dňami. Následne, keď manžel dopracuje, beháme spolu všetci po lese alebo vzadu na lúkach. Dcérka Malvi už pozná viac bylín než niektorí dospelí. Je to život, ktorý nás enormne napĺňa, a som za to veľmi vďačná. Človeku toho naozaj netreba veľa. 

Teraz prichádza letná sezóna. Čo to znamená na vašom gazdovstve? Čo vás čaká? 

Chystáme si seno, staráme sa o záhradku a aj úrody je dosť. Hlavne v záhrade. Nechávame ju rásť divoko a aj tak je dosť všetkého.

Predpokladám, že si zvyknete úrodu skladovať aj na zimu. Ako vyzerá typická „gazdovská“ špajza? Zavárate, fermentujete, mrazíte? 

Presne tak. Snažím sa zužitkovať naozaj všetko. Na jar fermentujem, v lete zaváram a mrazím. Sušíme si veľké množstvo byliniek. Robím rôzne omáčky, džemy, pretlaky. Z byliniek si dokážem kedykoľvek vyrobiť napríklad aj hydroláty, krémiky, mastičky a sirupy. Všetko tu má naozaj obrovské využitie. 

Život na samote vraj spomaľuje čas. Je to pravda? Pociťujete to aj v každodennom živote? 

Podľa mňa, respektíve podľa nás to pravda nie je. Životný štýl je to „pomalý“, ale keď máte dve malé detičky, tak to veľmi uteká. No pre niekoho, kto nemá deti a má iné záujmy, to určite je o oddychu a spomalení času. My odpadávame vyčerpaní do postele a nechápeme, ako tie dni letia.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK