
Odmietanie vakcín nie je otázkou vzdelania, ale politickej nedôvery, vyplýva z medzinárodnej štúdie
Rozhodnutie dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 nebolo primárne ovplyvnené demografickými faktormi či kognitívnym štýlom jednotlivca, ale najmä jeho politickými postojmi a dôverou v inštitúcie. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorú vypracovali Ján Žilinský z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Technickej univerzity v Mníchove a Yannis Theocharis z Technickej univerzity v Mníchove. Štúdia vyšla v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications z rodiny Nature. Výskum analyzoval dáta od viac ako 19-tisíc respondentov z krajín Európy, USA a Brazílie.
„Dlho sa predpokladalo, že váhavosť pri očkovaní súvisí najmä s nedostatkom informácií alebo neschopnosťou kriticky myslieť. Náš výskum však ukazuje, že kľúčové neboli psychologické črty ako potreba zapájať svoje kognitívne schopnosti či záujem o overovanie faktov. Tieto faktory mali len minimálny vplyv. Tými najsilnejšími prediktormi odmietnutia vakcíny boli, naopak, konšpiračné myslenie a nízka dôvera vo vládu,“ uviedol Ján Žilinský.
Výsledky štúdie ďalej potvrdili, že aj všeobecná nespokojnosť s fungovaním demokracie hrala konzistentnú, aj keď o niečo menšiu úlohu pri rozhodovaní o očkovaní. Používanie sociálnych sietí ako zdroja správ zvyšovalo riziko odmietnutia vakcíny v niektorých krajinách, zatiaľ čo sledovanie tradičných médií, ako sú televízia a noviny, bolo spojené s nižšou mierou odmietania vakcín.
„Záujem o fakty a ochota čítať si faktické korekcie o aktuálnom dianí sú bezpochyby spoločensky prospešné a ja osobne podporujem úsilia fact-checkingových organizácií. Naše empirické zistenia však môžu zmierniť náš optimizmus, pokiaľ ide o účinnosť takýchto intervencií. Zistili sme, že záujem ľudí o čítanie fact-checkov súvisel s nižšou mierou odmietania vakcín len v 3 z 19 krajín, konkrétne v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodal Žilinský.
Zistenia tak prinášajú zásadný odkaz pre oblasť verejného zdravia. Snaha o zvýšenie zaočkovanosti v demokratických spoločnostiach by sa nemala zameriavať len na vyvracanie dezinformácií o bezpečnosti vakcín. Dôvera ľudí vo verejné inštitúcie a vládu je pre úspech preventívnych programov rovnako kľúčová. Nejedná sa len o jednoduchý protivládny postoj. Všeobecné presvedčenie, že svet riadia tajné spolky, a teda konšpiračné politické presvedčenia, a špecifická nespokojnosť s národnou vládou sú dva oddelené dôvody odmietania vakcín.
Pochopenie tohto rozdielu je podľa Žilinského zásadné a budovanie inštitucionálnej dôvery by sa preto malo vnímať ako dlhodobá investícia do verejného zdravia. „Ak chýba politická a inštitucionálna dôvera, značná časť populácie nemusí byť ochotná prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia,“ uzatvára Žilinský.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?