Názory

Rusko-ukrajinská vojna: krvavá učebnica, z ktorej sa Čína učí (Komentár)

Krvavá vojna, 600 čínskych dôstojníkov a krajina, ktorá pozorne sleduje – aby bola pripravená.

V jednom starom čínskom príbehu ďobe volavka na brehu plytkej zátoky do otvorenej mušle, aby sa dostala k jej mäsu. Mušľa však náhle cvakne a zachytí dlhý zobák volavky. Obe urputne bojujú, každá v domnienke, že premôže tú druhú – až napokon okoloidúci rybár bez námahy hodí sieť a chytí obe.

„Keď bojujú volavka a mušľa, profituje rybár,“ znie známe čínske príslovie.

Dnes sa toto podobenstvo bolestne napĺňa v realite: na Ukrajine zúri krvavá vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, zatiaľ čo Peking, ďaleko na opačnom konci Eurázie, potichu pripravuje sieť.

Keď Vladimir Putin na jar 2022 zaútočil na Ukrajinu, počítal s rýchlym víťazstvom. Vláda v Kyjeve mala padnúť v priebehu niekoľkých týždňov, Európa sa mala zmieriť s novou ruskou sférou vplyvu. Ukrajinský odpor, podporovaný masívnymi dodávkami zbraní z USA a Európy, však premenil vojnu na dlhý, nemilosrdný opotrebúvací konflikt – vojnu, v ktorej podobu moderného boja určujú delostrelectvo, presne navádzané rakety, elektronický boj a roje dronov.

Pre Peking sa táto vojna nečakane stala jedinečnou „krvavou učebnicou“. Čínska ľudová oslobodenecká armáda od krátkej krvavej pohraničnej vojny s Vietnamom v roku 1979 sa nezapojila do žiadneho rozsiahleho ani intenzívneho vojenského konfliktu. Hoci demonštrovala svoju silu v Sin-ťiangu a Tibete, s reálnymi podmienkami moderného, technologicky náročného boja sa to nedá porovnať.

Preto sa Peking rozhodol učiť priamo na mieste. Podľa Kyiv Post z 24. júna 2025 vyslala Čína do Ruska už približne 600 dôstojníkov a príslušníkov armády, aby tam získali bojové skúsenosti a absolvovali výcvik.

Taiwanský obranný analytik Dr. Shen Ming-shih z Výskumného inštitútu pre národnú obranu a bezpečnosť (Institute for National Defense and Security Research) vysvetľuje: „U týchto 600 dôstojníkov nejde len o bežných vojakov. Pravdepodobne pochádzajú z elitných jednotiek pozemných síl, námorníctva, raketových vojsk alebo oddielov elektronického boja a sú určení ako základ budúceho výcviku doma. Je dosť možné, že ide len o prvú vlnu a že Čína zároveň vysiela inžinierov a spravodajcov, ktorí majú pri fronte alebo v ruských výcvikových centrách študovať najmodernejšiu vojnovú technológiu.“

Prúdy tajných služieb: čínski agenti v Rusku

Táto analýza sa zhoduje s informáciami zo správy New York Times z 9. júna 2025, podľa ktorej interné ruské dokumenty potvrdzujú, že od začiatku vojny prišlo do Ruska množstvo čínskych spravodajských pracovníkov pod zámienkou strategického partnerstva. Využívajú špeciálne povolenia, aby získali prístup k zbrojným skladom, výskumným zariadeniam a vojenským cvičiskám.

Ich cieľom je zblízka pozorovať, ako sa Rusko vyrovnáva so západnými zbraňami, ako sú HIMARS, tanky Leopard či systémy Patriot, kde robí chyby a aké protiopatrenia vyvíja. Zároveň majú detailne dokumentovať slabiny v logistike, velení a elektronickej obrane.

Rusko si to uvedomuje. Moskva je však čoraz viac hospodársky aj diplomaticky závislá od Pekingu – už len z dôvodu vývozu ropy a plynu a čínskych technológií. Preto pristúpila na tichú dohodu: poskytne Pekingu prístup k cenným bojovým skúsenostiam a Čína za to zostane kľúčovou hospodárskou a politickou oporou. Pre Peking to znamená analyzovať moderné vedenie vojny v reálnych podmienkach – bez preliatia vlastnej krvi.

Tiene nad Taiwanom a európske riziko

Všetky tieto snahy smerujú v konečnom dôsledku k Taiwanu. Rozsiahle modernizačné programy Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády – od budovania výsadkových jednotiek až po integráciu rojov dronov, kybernetických a antisatelitných zbraní – majú jasný cieľ: pripraviť sa na možnosť ovládnuť Taiwan vojenskými prostriedkami, ak by sa tak Peking rozhodol.

V Európe medzitým mnohí vnímajú túto hrozbu len veľmi vzdialene. Pre väčšinu Európanov predstavuje vojna na Ukrajine priamu bezpečnostnú výzvu pre Európu. Taiwan sa však vníma ako vzdialený ázijský problém. Geografia tu vytvára klamlivý pocit nezúčastnenosti.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte, bývalý holandský premiér, však v tejto súvislosti naliehavo varuje. Podľa správy The Independent z 26. júna 2025 zdôrazňuje, že čínske zbrojenie „značne zvyšuje pravdepodobnosť, že Peking raz pristúpi k vojenskému riešeniu taiwanskej otázky“. Ešte závažnejšia by však bola geopolitická reťazová reakcia:

„Ak dôjde ku konfliktu v Taiwanskom prielive, je veľmi pravdepodobné, že Rusko zároveň spôsobí nepokoje v Európe, aby rozdelilo NATO a viazalo jeho zdroje. Musíme byť pripravení. To nie je otázka dobrovoľnosti. Každý štát NATO nesie zodpovednosť.“

Ak by teda Rusko rozpútalo paralelný konflikt vo východnej Európe – napríklad v Pobaltí alebo pri Čiernom mori, NATO by muselo reagovať na dvoch frontoch súčasne.

Rybár, ktorý si potichu pripravuje sieť

Peking nevyhľadáva okamžitú konfrontáciu. Namiesto toho krok za krokom buduje vojenskú silu, zbiera skúsenosti, optimalizuje taktiku, testuje drony, rakety a elektronické útoky. 600 vyslaných dôstojníkov je len viditeľným vrcholom ľadovca. Pod povrchom Peking systematicky analyzuje všetko, čo možno získať z rusko-ukrajinskej vojny: vrátane psychologických operácií a hybridných foriem útoku.

Sieť zatiaľ nebola roztiahnutá, ale rybár ju už skúša, spevňuje uzly, zašíva diery – a čaká na vhodný okamih.

Mnohí Európania považujú Taiwan za príliš vzdialený na to, aby mohol ohroziť ich bezpečnosť. No moderné geopolitické prepojenia skracujú vzdialenosti. Každá taktika, ktorú sa Čína dnes naučí na ruskej pôde, môže byť raz použitá proti Taiwanu. A ak Taiwan padne alebo sa ocitne vo vojne, Rusko by mohlo okamžite otvoriť druhý front v Európe, aby NATO zahltilo. Toho sa obáva aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK