Cestovanie, Inšpirácie

Karolína žije v obytnej dodávke: Bolo to ako stávka v lotérii, ale bývam vo vlastnom a ušetrím nemalé peniaze (Rozhovor)

Pred 4 rokmi ukončila všetky pracovné zmluvy a bez akéhokoľvek plánu odletela do Portugalska za svojím cestovateľským snom. Digitálna nomádka Karolína Juráčková začínala ako backpackerka (turistka s batohom), no dnes cestuje vo vlastnej obytnej dodávke. Musela sa síce rozlúčiť s horúcou sprchou, ale život vo vane jej priniesol stabilitu, naučil ju žiť s minimom, prebrať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a neustále ju čoraz viac približuje k jej veľkému cieľu – ku kúpe vlastného pozemku v Portugalsku.

Epoch Times Slovensko: V dnešnej dobe sú online pracovné pozície stále populárnejšie, no vy ste sa stali digitálnou nomádkou už pred rokmi. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento životný štýl?

Karolína Juráčková: Osobne som už od detstva túžila cestovať a spoznávať svet. Vždy som chcela žiť život podľa vlastných pravidiel, v ktorom si môžem sama určovať, kde a kedy chcem práve byť. Digitálne nomádstvo tak bolo pre mňa jasnou voľbou už od strednej školy. Lenže popri cestovaní som mala aj sen stáť na divadelných doskách ako tanečníčka, a preto sa mi sen digitálneho nomáda splnil až v 25 rokoch.

Ako profesionálna tanečníčka ste si budovali plnohodnotnú kariéru. Ako vyzerá vaša práca dnes? Čomu sa venujete?

Tancovala som celý život – od detstva – a mojím snom bolo živiť sa tancom. Tento sen sa mi aj splnil, no potom prišila pandémia a bolo pre mňa jednoduché po rokoch konečne odsunúť tanec na druhú koľaj a začať pracovať na svojom cestovateľskom sne. Momentálne sa tancu aktívne nevenujem, ale keď sa moje cestovateľské dobrodružstvo skončí a niekde sa usadím, mám v pláne otvoriť si vlastné štúdio – nielen pre tanec, ale aj pre jogu.

Život bez finančných záväzkov: Ako sa býva v mobilnom dome? (Rozhovor)

Online práca vám teda otvorila brány do iného – slobodného života. Mnohí by si pod tým mohli predstaviť život bez akýchkoľvek obmedzení a hraníc. Čo ale pre vás znamená sloboda a aké je to žiť slobodný život vo vašom ponímaní?

Myslím si, že sloboda je dosť preceňovaná. Všetci máme predstavu, že budeme slobodní, až keď budeme mať viac peňazí, budeme môcť pracovať z domu, budeme mať pasívny príjem, budeme cestovať, ale sloboda začína v nás samých. Online podnikanie a práca na cestách so sebou prinášajú ďalšie zodpovednosti, najmä zodpovednosť za rozhodovanie a vlastný život. Taktiež je k tomu potrebná obrovská sebadisciplína. Je to celé o vnútornom nastavení.

Digitálnych nomádov poznáme skôr ako tých, ktorí pracujú z vily na pláži. Vy ste sa ale rozhodli cestovať z jednej krajiny do druhej v obytnej dodávke. Čo vás priviedlo práve k tomuto nápadu?

Zažila som oboje. Skôr než som si zaobstarala obytnú dodávku, cestovala som ako backpacker, žila som v Portugalsku a strávila som aj pol roka v Ázii. Obytnú dodávku som si zaobstarala, pretože som túžila po väčšom „komforte“. Človek síce cestuje, ale zároveň si všade so sebou vezie svoj domov a svoju komfortnú zónu. Na druhej strane sa však nedá len tak spontánne vybrať napríklad na iný kontinent. Teraz mi chýba trochu tej spontánnosti, ktorú ponúka jednoduchší spôsob cestovania.

Ako vyzerali vaše úplné začiatky života v obytnej dodávke? A kde ste ju vôbec zohnali?

Na začiatku bolo úplne najťažšie hľadať miesta, kde prespať. Bola som totiž veľmi namotivovaná začať „vanlife“ a mala som predstavy o dokonalých výhľadoch na hory a pláže (smiech). 

Postupne som si však začala zvykať, že človek môže stráviť super noc aj na menej estetických miestach. Bolo to aj o nastavovaní rutiny a každodenných návykov. Dodávku som kúpila cez jeden český bazár, Kupovala som ju na diaľku z Portugalska a bolo to skoro ako stávka v lotérii. Dúfala som, že to vyjde.

Začať je vždy to najťažšie, avšak v tomto prípade sa vám zmenil život od základu. Čo bolo najnáročnejšie na tom pomyselnom prechode z bytu do dodávky?

Najťažšie pre mňa bolo odolať všetkým pochybnostiam z okolia a ignorovať vlastný strach. Samozrejme, že som mala obavy, ale už som predtým raz urobila veľký krok, keď som v roku 2021 zrušila všetky zmluvy a presťahovala sa do Portugalska bez plánu. Keď som kupovala dodávku, tak som bola už 2 roky digitálna nomádka a nemala som žiadny stály byt. Nebolo pre mňa ťažké zvykať si na to, že som každú chvíľu na novom mieste. Som totiž človek, ktorý sa rýchlo prispôsobuje a zvykať si na nové miesta je vlastne moja komfortná zóna.

Pre väčšinu z nás komfort predstavuje elektrina, internet či teplá voda. Ako ste sa v dodávke vysporiadali s výdobytkami modernej doby? Netflix a 5-chodové menu ste si asi tiež museli odpustiť…

Na začiatku som využívala mobilné dáta, ktoré mi stačili, no neskôr sme si s priateľom zaobstarali satelitný internet s neobmedzeným pripojením aj na miestach bez signálu. V dodávke mám sprchový kút, plynovú bombu a varič. Nechodíme do reštaurácií a varíme si každý deň bežné jedlá, aké si človek varí aj v byte, takže máme plnohodnotný komfort s tým bonusom, že k tomu máme napríklad výhľad na pláž. Takže skoro ako v 5-hviezdičkovej reštaurácii. Musela som si odpustiť len pravidelnú horúcu sprchu a naučila som sa sprchovať v studenej vode.

Vaším pôvodným cieľom bol pozemok v Portugalsku, no nakoniec prišla obytná dodávka. Pomerne výrazný rozdiel…

Plán kúpiť pozemok v Portugalsku je stále aktuálny plán. Život v obytnej dodávke je tak trochu jeho súčasťou. Človek sa totiž naučí žiť minimalisticky a zároveň má šancu našetriť si väčšiu sumu peňazí. Myslím si, že kúpa pozemku sa určite zrealizuje v priebehu nasledujúcich 2 rokov.

Predovšetkým pre mladých je dnes čoraz finančne náročnejšie osamostatniť sa, nie to ešte bývať vo vlastnom. Je život v obytnej dodávke šetrnejší?

Áno, určite je to šetrnejšie. Ja som pôvodne chcela v dodávke cestovať len rok a potom ju predať, ale na cestách som stretla priateľa, ktorý mal tiež svoju dodávku, a spoločne sme si vytvorili plán. V dodávke máme všetok komfort, môžeme cestovať, ale zároveň sme všade doma. Myslím si, že je to najlepší spôsob, ako môžu mladí ľudia cestovať, zároveň mať „niečo vlastné“ a popritom si našetriť slušné peniaze. Na tak malom priestore si totiž človek 3-krát rozmyslí, či si niečo kúpi.

Ak by ste to mali zhrnúť, čo všetko vás tento životný štýl naučil?

Život v dodávke ma naučil žiť s minimom. Za jeden z najväčších benefitov považujem to, že som sa vďaka „vanlife“ naučila žiť vonku v prírode a vytrhlo ma to z bežného mestského života, ktorý núti ľudí chodiť do reštaurácií, kaviarní a nakupovať množstvo vecí, ktoré v skutočnosti nepotrebujú. V dodávke si človek oveľa viac váži varenie vlastného jedla, lebo k tomu má výhľad, pokoj a nemusí za to platiť nezmyselné peniaze.

Na začiatku ste mali istý finančný plán. Poviete nám, ako vyzerá dnes? Čo sa zmenilo oproti pôvodnému?

Naučila som sa, že vziať si pôžičku v banke nie je ani zďaleka tak strašidelný nápad ako nás učia v školách. Ak má človek dobrý plán a finančnú gramotnosť, je to skvelý spôsob, ako si vybudovať niečo svoje. Je však potrebné mať ten plán poriadne premyslený a skutočne sa ho držať. Ja som si vzala pôžičku v banke práve preto, aby som si mohla zaobstarať dodávku, pretože som chcela radšej splácať niečo svoje, než platiť nájom, ktorý ide do vrecka niekomu inému. Plánovala som za rok splatiť čo najviac peňazí, potom dodávku predať, zvyšok splatiť banke a peniaze, ktoré mi zostanú, reinvestovať a vziať si hypotéku na pozemok. Plán je vlastne stále rovnaký, len sa o niečo posúva, pretože sa nám tento život s priateľom veľmi páči a ešte si chceme prejsť Balkán. Aspoň nám to dá šancu našetriť si viac peňazí.

Niekto by mohol tvrdiť, že život v obytnej dodávke nie je práve najstabilnejší, no vy tvrdíte opak. Ako to teda je? Podarilo sa vám počas tohto dobrodružstva nájsť skutočnú stabilitu?

Stabilita vychádza z rutiny. Mnoho ľudí si myslí, že žiť v dodávke znamená presúvať sa z miesta na miesto, ale my zostávame na jednom mieste aj mesiac, ak sa nám tam páči. Dôležité je mať každý deň pevné body, ktorých sa človek môže držať. My napríklad každé ráno začíname prechádzkou v prírode. Často si len sadneme na pláž s kávou, zacvičíme si jogu a deň začíname pomaly. Tým, že obaja pracujeme, máme každý svoju rutinu a zvyky, ktoré dodržiavame. To nás udržuje v stabilite.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK