Domov

Zmena systému financovania politických strán: Hlas chce šetriť na menších stranách, opozícia hovorí o likvidácii konkurencie

Minister vnútra Šutaj Eštok navrhuje zmenu systému štátneho financovania politických strán tak, aby na príspevky mali nárok len tie, ktoré sa dostanú do parlamentu. Teda získajú aspoň 5 % hlasov. Zároveň chce možnosť štátneho financovania obmedziť v čase, keď je štátny rozpočet v deficite nad 3 percentá. Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko upozorňuje, že návrh by mohol ohroziť transparentnosť kampaní a znížiť pestrosť politickej reprezentácie, pričom úspora pre štát by bola len minimálna. Opozícia návrh Hlasu ostro kritizuje, vníma ho ako pokus o oslabenie menších strán a politickej konkurencie, pričom poukazuje na rozpor medzi vládnymi škrtmi a vlastným zvyšovaním platov. Premiér Fico vidí budúcnosť v zlučovaní strán do väčších blokov.

Minister Šutaj Eštok navrhuje šetriť na politických stranách

Ministerstvo vnútra SR v utorok (8. 7.) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách a hnutiach, ktorého cieľom je upraviť pravidlá financovania politických subjektov. Predložený je aj návrh na zmenu zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

O tomto zámere informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) už v máji. „V dnešnej situácii, keď všetci musia šetriť, je namieste pozrieť sa aj na štátne príspevky pre strany, ktoré sa nikdy nedostanú do parlamentu a verejnosti neprinášajú žiadny úžitok,“ zdôvodnil zámer za iniciovanou zmenou. Doplnil tiež, že v rámci úsporných opatrení by sa mohol prehodnotiť aj počet zákonodarcov v Národnej rade (NR) SR.

Podľa ministra vnútra by pre zachovanie demokracie mohlo postačovať 100 poslancov, vďaka čomu by sa ušetrili verejné financie. Toto sa však do návrhu novely napokon nedostalo. Na sociálnej sieti naznačil vôľu rozprávať sa aj o znížení počtu ministerstiev a pripomenul snahu do budúcna meniť aj volebný systém.

„Rovnako už dlhodobo navrhujeme zmeniť aj volebný systém – myslím si, že už stačilo, aby Národnú radu tvorili prevažne len poslanci z Bratislavy. Je najvyšší čas, aby mal každý kraj svojho zástupcu v parlamente,” vyhlásil líder Hlasu.

V prípade zlého stavu verejných financií si strany utiahnu opasky

Novelou chce koaličná strana zvýšiť hranicu potrebného počtu odovzdaných platných hlasov na získanie nároku na príspevky zo štátneho rozpočtu. Predkladateľ tvrdí, že cieľom opatrenia je zamedziť poskytovaniu príspevkov politickým subjektom bez reálneho politického vplyvu. Zároveň očakáva, že zmena prispeje k vyššej motivácii politických strán aktívne pracovať na získavaní voličskej podpory a budovaní stabilnej voličskej základne.

Návrh počíta napríklad aj so znížením štátnych príspevkov v prípade zhoršenia ekonomickej situácie krajiny.

 „V prípade, že uvedená výška deficitu v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR, bude rovná alebo vyššia ako 3 percentá podielu na hrubom domácom produkte (HDP), výsledná suma príspevkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje krátiť o 30 percent. Ak bude uvedená výška deficitu v relevantnom čase nižšia ako 3 percentá podielu na HDP, príspevky zo štátneho rozpočtu budú politickej strane vyplatené v plnej výške za príslušný kalendárny rok,“ uvádza sa v predloženom návrhu. 

TIS: Zmeny vo financovaní môžu ohroziť menšie politické strany

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) upozorňuje, že návrh šéfa rezortu vnútra môže výrazne zasiahnuť do priebehu budúcich parlamentných volieb. Podľa neziskovky hrozí, že predvolebná kampaň sa stane menej transparentnou a spravodlivou, pričom by sa mohol zvýšiť tlak na nejasné či nedôveryhodné financovania.

„Zrušenie trojpercentného prahu pre štátne financovanie, na ktoré by po novom mali mať nárok len parlamentné strany, bude tlačiť menšie subjekty do neprirodzených alebo špekulatívnych predvolebných spájaní. Najviac to zasiahne strany balansujúce na hrane parlamentu alebo tesne pod päťpercentným limitom,” uviedla mimovládka 2. júla na Facebooku.

Podľa TIS sa zmena nedotkne solventných strán ako sú Smer, PS, Hlas či Slovensko, avšak ostatné politické subjekty môžu zápasiť s ešte väčšími ťažkosťami so zabezpečením finančných prostriedkov na vedenie predvolebnej súťaže. Keďže pôžičky doteraz predstavovali hlavný spôsob financovania malých strán, po novom by sa z nich stalo vysoko rizikové riešenie. Neúspešná kampaň bude pre ne znamenať existenčný kolaps, myslí si TIS.

„Úpravu navonok odôvodňujú aj potrebou šetriť v čase dlhovej krízy. Naviazanie podpory na prekročenie 3% deficitu však znamená aj to, že za prípadné ekonomické zlyhania vládnej koalície môžu niesť následky opozičné či nové strany,” podotklo TIS a doplnilo, že by v takomto prípade ani nešlo o významnú úsporu. Mimoparlamentné strany totiž historicky získali len desatinu z celkovej sumy 349 miliónov eur, ktoré sa rozdeľovali od roku 2002.

Aktuálne nastavenie

V súčasnosti podľa aktuálnych podmienok platnej legislatívy (zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a hnutiach) na Slovensku má politická strana nárok na štátne príspevky, ak vo voľbách do NR SR získa aspoň 3 % hlasov. Strany pod hranicou 3 % nedostávajú žiadnu štátnu podporu. 

Tieto príspevky zahŕňajú: príspevok za hlasy (približne 1 € za každý hlas), príspevok na činnosť (rovnaká suma ako za hlasy, vyplácaná postupne počas volebného obdobia) a príspevok na mandát v sume násobku priemernej mesačnej mzdy. Na poslednú položku majú nárok len strany, ktoré prekročia 5 % kvórum a dostanú sa do parlamentu.

Za prvých dvadsať mandátov ide o sumu tridsaťnásobku priemernej mzdy na každý mandát, za každý ďalší mandát potom dvadsaťnásobok priemernej mzdy. Tento príspevok sa vypláca každý rok počas celého volebného obdobia tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval, pričom ak mandát získalo koaličné zoskupenie strán, príspevok sa vypláca konkrétnej strane, ktorá mandát získala. 

Prehlbovanie nerovnosti

Podľa TIS namiesto zvýšenia férovosti a lepšej vymáhateľnosti pravidiel navrhovaná zmena ešte viac zintenzívni nerovnováhu v prospech veľkých politických strán.

„Pre zdravú demokraciu sú dôležité i mimoparlamentné, no relevantné strany. Napríklad, KDH, strávilo dve volebné obdobia mimo parlamentu a bez štátnych financií by pri navrhovaných pravidlách malo veľký problém prežiť,” uviedla mimovládka.

TIS ako vzorový príklad pre férovejší systém prerozdeľovania finančných prostriedkov a hľadanie alternatívnych zdrojov financovania uvádza Nemecko. Pokiaľ by sa poskytnutie štátnej podpory naviazalo na transparentné dokladovanie oficiálnych darov a členské príspevky, podľa mimovládky by to mohlo pomôcť znížiť celkovú odkázanosť strán na štátne zdroje.

„Ak to koalícia s férovosťou volebnej súťaže myslí vážne, zaplátať by mala najmä zákon o volebnej kampani, ktorý dnes strany vo veľkom ohýbajú,” uzavrela TIS.

Opozícii sa návrh nepozdáva

Minister vnútra Šutaj Eštok pochopenie pre návrh Hlasu v radoch opozície nenašiel. Opozičná SaS ho označila za „komický výkrik do tmy“, ktorým strana Hlas len dokazuje, že jej nominanti nevedia presadiť žiadne opatrenia v prospech občanov a že jej chýbajú vlastné témy. 

„Ak musia šetriť ľudia, musia šetriť aj politici. Opozícia však naopak ukazuje len svoje vlastné papalášstvo. Návrh Hlasu je jasný a férový, navrhujeme krátenie štátnych príspevkov pre politické strany, aby sme ušetrili desiatky miliónov eur,“ zdôraznil minister Šutaj Eštok.

Igor Matovič (hnutie Slovensko) označil návrh Šutaja Eštoka za klamlivý. Podľa neho ho ľudia už dávno “prekukli“ a upozornil na prudký pokles preferencií hnutia Hlas. „V skutočnosti to bol práve on, ktorý si na vláde sám sebe odhlasoval zvýšenie svojho platu o 100 percent. Takisto to boli jeho poslanci z Hlasu, ktorí na posledných schôdzach do nohy hlasovali proti našim návrhom zákona na zásadné zníženie štátneho príspevku politickým stranám a proti zníženiu platov poslancov a ministrov,“ uviedol.

Predseda SaS Branislav Gröhling návrh vníma ako nástroj na odstránenie politickej konkurencie a zvýhodnenie väčších strán. „Keď si vládni ministri zvýšili platy, zvýšili rozpočet pre Slovenskú informačnú službu či prezidenta, tak hovorili o malých sumách. Teraz argumentujú konsolidáciou a to všetko v snahe vyhladovať malé politické strany,“ vyhlásil. 

Premiér vidí budúcnosť v zlučovaní strán do blokov

Premiér Robert Fico (Smer-SD) už v júni kritizoval vysoký počet kandidujúcich strán na Slovensku a vyše stovku zaregistrovaných subjektov. Uviedol, že niektoré strany vedú ľudia s pochybnou minulosťou alebo im chýba jasná organizačná štruktúra. „Ako môže byť takýto politický systém ekonomicky efektívny a konkurencieschopný s inými politickými systémami, ako napríklad v Spojených štátoch?“ vyslovil otázku.

Budúcnosť vládnutia premiér vidí vo zvýšení kvóra pre vstup do parlamentu. Navrhol prekročiť hranicu 5% smerom hore, čo by malo podporiť zlučovanie strán do väčších blokov. Zároveň by sa tak znížil ich celkový počet, čím sa podľa premiéra zlepší výkonnosť politického systému. „Veľmi ťažko sa vládne, ak máte blok zložený z viacerých politických subjektov s úplne rozdielnymi ideologickými pohľadmi,“ vysvetlil Fico.

Zároveň zdôraznil zachovanie parlamentnej demokracie. Vyhlásil, že z jeho strany nejde o snahu meniť politický režim, ale poukázať na nedostatky súčasného systému, ktorý škodí občanom.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK