Inšpirácie

Jana žije v zdanlivo bezchybnom Frankfurte: Finančné zabezpečenie je tu síce ideálne, ale z dôvodu bezpečnosti by som možno zvažovala návrat (Rozhovor)

K cestovaniu a spoznávaniu nových miest ju to vždy ťahalo, navštívila mnohé destinácie ako letuška a istý čas žila dokonca aj na exotickej Malorke. Slovenku Janu Tomšík to však napokon zavialo do jedného z najväčších nemeckých miest – do Frankfurtu nad Mohanom, kde v súčasnosti žije so svojou rodinou. Rodinný život vo Frankfurte má svoje čaro a prináša finančnú stabilitu, avšak pokiaľ ide o bezpečnosť, nie je to v miestnych uliciach také ružové, ako by sa mohlo zdať.

Epoch Times Slovensko: Ako letuška ste mali možnosť uvidieť rozličné kúty sveta. Istý čas sa vaším dočasným domovom stala dokonca exotická Malorka. Čo vás priviedlo k životu vo Frankfurte?

Jana Tomšík: Na Malorke som žila presne 5 rokov. Musím však povedať, že to bola obrovská náhoda. Pôvodne to mal byť Londýn, z ktorého počas môjho prípravného kurzu na letušku zišlo, a pridelili mi práve slnečnú Malorku a môj život sa vtedy otočil o 180 stupňov. Po krátkom čase mi však vstúpil do života môj terajší manžel, ktorý žil práve vo Frankfurte. Žiadala som dokonca o transfer, ale nevyšlo to. Nakoniec základňu vo Frankfurte zrušili a moje šance na presun boli na bode mrazu. Po svadbe, keď som otehotnela, som sa napokon presťahovala za manželom. Nikdy predtým som však nesnívala o živote v Nemecku.

Čo vás v začiatkoch na Frankfurte najviac prekvapilo?

Najviac? Asi to, že presun z bodu A do bodu B trvá vždy minimálne 20 minút (smiech). Teraz mi to už pripadá ako nič, ale na začiatku som mala pocit, že pol dňa presedíme v aute. Ak by išlo o kultúru, tak je to určte otvorená kniha. Je to multikultúrne mesto. Spoločenský život je plný prekvapení, stále je tu čo robiť, stále sa tu čosi nové deje, koná, milión možností, reštaurácie, obchody, z každého rožka troška.

Prvé týždne aj mesiace boli náročné. Nemohla som si zvyknúť, že všetko bolo ďaleko, a ja som v tom čase nemala auto. Najviac ma vtedy zamestnávalo tehotenstvo a pandémia. Náročné bolo aj vybavovať všetky papiere a lekárov. Našťastie, v porovnaní s Malorkou tu všetko funguje ako švajčiarske hodinky.

Čo si v role matky na tomto mieste pochvaľujete?

Určite nie je všetko také ružové, ako sa zdá. Na začiatku som si nevedela zvyknúť, že také vymoženosti ako ísť na kávičku, kde je detský kútik, tu neexistujú. Na ihriskách doobeda väčšinou nestretnete žiadne deti. Jednoducho všetky deti sú v jasličkách a tam sa socializujú a maminky sú v práci. Bolo mi ľúto, že som dcéru dala do jasličiek, keď mala rok a pol, ale vyžadovala si prítomnosť detí, ktorú som jej inak nevedela zabezpečiť.

Často sa vraciate s rodinou domov na Slovensko. Ak by ste mali porovnať súčasný život v Nemecku a na Slovensku, čo by ste predovšetkým vyzdvihli?

V Nemecku má všetko pravidlá, ktoré treba dodržiavať, a preto tu všetko funguje tak, ako má. V nedeľu sú všetky obchody zatvorené – a to je rozdiel číslo jeden. Ďalším rozdielom je už spomínaná materská. Ženy idú pracovať a detičky do jasličiek a nikto sa nad tým špeciálne nepozastavuje. Vyzdvihla by som aj to, že je prísny zákaz fotiť napríklad deti v škôlke alebo cudzie deti na ihrisku. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa dialo, keby ste zverejnili niečiu fotku na internete bez jeho súhlasu.

Pred rokmi boli aj výrazné rozdiely v cenách v porovnaní so Slovenskom. Aká je situácia v Nemecku dnes?

Niektoré potraviny sú v Nemecku lacnejšie a kvalitnejšie, napríklad také kapsičky alebo iné maškrty pre deti majú lepšie zloženie a o cene ani nehovorím. Takže situácia je lepšia v Nemecku, čo sa týka potravín aj základnej drogérie. Ak by sme sa rozprávali o službách, tak ceny sú tu veľmi vysoké. Kaderníčka ma stojí 180 €, a to len farbenie, kozmetička okolo 100 €, pedikúra 50 € a manikúra 40 €. Bežný nákup väčšinou okolo 80 eur na týždeň.

Cítite sa vo Frankfurte teda už ako doma?

Teraz sa tu síce cítim ako doma, lebo tu mám manžela, dcérku a druhé dieťatko je na ceste, ale povedzme si na rovinu. Domov je len jeden a to ten, kde sme vyrástli, kde sú naše korene a kde mám svojich rodičov.

Pozitív nájdeme na tomto meste asi veľa. Má život vo Frankfurte aj svoje ALE? Čo by ste označili za nevýhody?

Tým, že vo Frankfurte žije veľa národností a každý sa snaží priniesť alebo presadiť svoju kultúru, občas vznikajú rozbroje, protesty a podobne. Žiaľ, nielen medzi dospelými, ale aj medzi deťmi. Teraz mi to tak ani nepripadá, ale keď budú deti väčšie, tak sa bojím, že toto mesto nebude z hľadiska bezpečnosti ideálne pre ich vývoj. 

Napriek tomu nám to teraz vyhovuje – je tu veľa možností, ako s deťmi tráviť voľný čas, veľa ihrísk, krúžkov, bazénov. Povedala by som, že Frankfurt je ideálny pre rodinný život a je aj veľmi dobrým východiskovým bodom pre cestovanie. Okrem možností, ako tráviť voľný čas, má aj veľmi dobré finančné zabezpečenie pre rodiny.

Slovensko má plno možností – hory, príroda, turistika, prechádzky… Ako vo Frankfurte trávite voľný čas?

Frankfurt je jedno z najväčších miest v Nemecku a je tu skutočne veľa možností aj pracovných príležitostí. Už sme sa aj prispôsobili tamojším podmienkam. To znamená, že každú nedeľu, keď je všetko zatvorené, ideme na prechádzky do lesa. Kúpili sme si aj bicykel a brázdime všetky krásne cesty. Cyklistika je tu fakt obľúbená. Každý má bicykel s vozíkom pre deti, ale keďže naše hory nám aj tak veľmi chýbajú, tak sme si postavili domček na Liptove.

A ako ste si zvykli na tamojšiu kuchyňu? Syry, klobásy…

Tých klobás je fakt veľa a sú všade. Zatiaľ nás však za tie roky nič neohúrilo a skôr vyhľadávame čínske, thajské alebo indické jedlá. Jediné, čo sa nám teraz pri dcérke osvedčilo, je ísť jesť tam, kde majú šnicel (smiech). Najviac ma na nemeckej kuchyni baví to, že ak je sezóna špargle, tak všade podávajú jedlá zo špargle, ktoré sú veľmi dobré.

Ako turisti by sme určite nevynechali ani ochutnávku jablkových vín. Mali ste aj vy tú česť ochutnať tento tradičný nápoj?

Jablkové víno je niečo ako wursty (párky). Je všade a je ho veľa – na trhoch aj priamo vo vinárskych oblastiach. No mne osobne vôbec nechutí. Chýbajú nám skôr tie naše tradičné jedlá a nápoje zo Slovenska.

Myslíte si, že vás v budúcnosti život zaveje naspäť na Slovensko? Zvažovali by ste návrat?

Návrat by som zvážila iba kvôli rodičom. Ďalej ešte kvôli deťom, hlavne z dôvodu bezpečnosti. Neviem si predstaviť, že sa dievčatá v puberte pôjdu samy túlať niekam von do ulíc. Asi ich budem sledovať (smiech). Na druhej strane som rada, že ich hlavným jazykom bude nemčina a hneď za ňou angličtina. Neviem si predstaviť, že tu zostaneme žiť navždy, ale ani to, že by som sa vrátila na Slovensko. Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK