Legendárny husár Škultéty-Gabriš: najdlhšie slúžiaci vojak v histórii vojenstva daroval celý svoj žold a úspory rodnej obci
Ladislav Škultéty-Gabriš bol uhorský husár habsburskej armády slovenského pôvodu. V armáde strávil 81 rokov a je považovaný za jedného z najdlhšie slúžiacich vojakov v histórii vojenstva. Ide o mimoriadny zjav, v ktorom sa spája skromnosť, vernosť, huževnatosť a zdravé vlastenectvo. Jeho výnimočný životný príbeh slúžil ako predloha pre niekoľko kníh. V piatok (27. júna) si pripomíname 287. výročie jeho narodenia.
Ladislav Škultéty-Gabriš je fascinujúcou historickou postavou, s ktorou sa spája viacero zaujímavostí. Narodil sa 27. júna 1738 v obci Mojtín (dnes okres Púchov). Do armády vstúpil vo svojich 12 rokoch, keď sa po smrti matky v roku 1750 dobrovoľne pridal k husárskemu pluku baróna Jána Gilániho, kde slúžil aj jeho otec.
Po smrti Gilániho v roku 1753 prešiel pluk pod velenie Andreja Hadika, významného vojenského veliteľa slovenského pôvodu a neskoršieho poľného maršala (vtedy najvyššia možná vojenská hodnosť v rakúskej armáde). Škultéty-Gabriš tak slúžil priamo pod Hadikovým velením počas kľúčových momentov svojej ranej kariéry.
Obaja bojovali v Sedemročnej vojne, kde Hadik ako veliteľ viedol husárske jednotky v boji s Pruskom. Spoločne sa v októbri 1757 podieľali na slávnom ovládnutí Berlína. Počas tejto akcie, kde Hadik s 3 500 mužmi obsadil pruské hlavné mesto, 19-ročný Škultéty-Gabriš utrpel vážne zranenie, keď mu bajonetom prepichli líce.
Podľa vojenskej prehliadky uskutočnenej v roku 1780 mal desiatnik Škultéty výšku „5 stôp, 4 palce a 7 čiarok“, čiže meral takmer 170 centimetrov, a ako sa ďalej uvádza, bol „dobre stavaným husárom“.
Celkovo sa zúčastnil na 22 vojenských kampaniach vrátane Sedemročnej vojny, vojen proti Osmanskej ríši a výpravy do Ruska v roku 1812, keď mal 77 rokov. Prežil tri vážne zranenia.
V roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený v rámci vojenskej reorganizácie a Škultéty-Gabriš bol prevelený do 8. husárskeho pluku, kde slúžil až do smrti.
V roku 1825 sa vo viedenskom Hofburgu odohralo stretnutie Škultétyho-Gabriša s cisárom Františkom I. 87-ročný vojak, držiac zástavu pluku, upútal cisárovu pozornosť. Cisár mu ponúkol dôstojnícku hodnosť a penziu, no Škultéty požiadal, aby mohol zostať zástavníkom a aby jeho odmenu poslali do jeho rodného Mojtína na výstavbu kostola, fary a školy.
„On bol v podstate neprehliadnuteľný, to znamená, že aj cisár si ho všimol a informoval sa, kto to je. Predvolal si ho k sebe na audienciu a tam, keď sa oboznámil s jeho životným osudom, v akých všetkých vojnách bojoval atď., mu povedal, že ho popenzionuje a že ho chce povýšiť do dôstojníckej hodnosti. To vtedy pre obyčajného poddaného nebolo vlastne ani možné. Ladislav Škultéty mu odpovedal, že by chcel naďalej slúžiť a prosil by cisára, keby ho nechal v tej funkcii a hodnosti, v ktorej je. Na to mu cisár povedal dobre, ale že žold bude mať ako dôstojník,“ uviedol na youtubovom kanáli Matice slovenskej historik Vladimír Segeš.
Vojak potom údajne cisárovi povedal: „Zlatky, ktoré mi chcete darovať, pošlite, prosím, mojim rodákom do Pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby moji rodáci nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“
Ján Čaplovič (1780 – 1847), významný publicista a etnograf žijúci vo Viedni, po tejto epizóde zverejnil v nemeckojazyčnom týždenníku Iris článok s názvom Ladislav Škultéty – najstarší vojak. Pridali sa aj ďalšie viedenské periodiká, ktoré nešetrili slovami chvály na adresu husára, ktorý sa stal raritou a heroickým vzorom vojenskej služby v celosvetovom meradle.
Podľa viacerých zdrojov vrátane Vojenského historického ústavu Škultéty-Gabriš skutočne venoval svoj žold a úspory na rozvoj obce Mojtín. Historické záznamy uvádzajú, že poslal obci približne 30 000 zlatých, čo bola v tom čase obrovská suma. Kostol sv. Cyrila a Metoda stojí dodnes a je dôležitým symbolom obce. V jeho interiéri sa nachádza aj obraz cisárskeho vojaka.
Škultéty-Gabriš pôsobil v armáde až do veku 93 rokov. S 81 rokmi v aktívnej službe (1750 – 1831) je považovaný za jedného z najdlhšie slúžiacich vojakov v histórii. So zbraňou v ruke slúžil pre štyroch habsburských panovníkov – Máriu Teréziu, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I. Za svoje výkony a statočnosť na bojovom poli získal dve významné vyznamenania habsburskej armády.
Strieborná medaila za hrdinstvo bola jedným z najvyšších ocenení pre radových vojakov a poddôstojníkov v habsburskej armáde. Udeľovala sa za mimoriadnu odvahu a hrdinské činy v boji. Škultéty-Gabriš medailu získal pravdepodobne v roku 1790, najmä za svoje zásluhy počas protitureckej vojny (1787 – 1791), konkrétne pri obliehaní Belehradu.
Delový kríž (známy aj ako Armádny kríž – Armeekreuz) sa udeľoval za statočnosť a zásluhy vo vojenských kampaniach, najmä počas napoleonských vojen. Bol vyrobený z bronzu získaného z ukoristených nepriateľských diel (kanónov) – od toho bol odvodený jeho názov. Škultéty-Gabriš získal toto vyznamenanie za svoju dlhoročnú službu a odvahu, pravdepodobne za účasť v napoleonských vojnách vrátane výpravy do Ruska v roku 1812, kde preukázal výnimočnú odolnosť napriek svojmu vysokému veku (77 rokov).
Škultéty-Gabriš zomrel 19. augusta 1831 vo veku 93 rokov v sedmohradskej obci Sânnicolau Mic (Svätý Mikuláš), ktorá je dnes súčasťou rumunského mesta Arad. Podľa historických záznamov zomrel v plukovnom lazarete pravdepodobne v dôsledku vysokého veku (93 rokov) a celkového vyčerpania, keďže jeho pluk sa presúval z Aradu do Viedne, no on pre telesnú slabosť už nemohol pokračovať.
V roku 2013 boli jeho telesné pozostatky prevezené do rodného Mojtína, kde bol 27. júna 2013 slávnostne pochovaný s vojenskými poctami pri kostole sv. Cyrila a Metoda.
Životný príbeh Škultétyho-Gabriša inšpiroval romány Jána Martiša Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.