Zdravie

Ako dlhý pracovný čas mení náš mozog

Nadčasy môžu predstavovať závažné riziko pre zdravie – podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viedli za jediný rok k 745 000 úmrtiam na srdcové choroby a mŕtvicu.

Zatiaľ čo výskumy spájajú prepracovanosť so zhoršením zdravia, biologické mechanizmy stojace za ňou nie sú doteraz úplne objasnené. Nová štúdia však možno prináša do problematiky viac svetla – zistila totiž, že dlhý pracovný čas súvisí so zväčšením niektorých oblastí mozgu. To by mohlo byť príčinou kognitívnych a emocionálnych ťažkostí, ktoré často sprevádzajú prácu presahujúcu 40 hodín týždenne.

Tieto zistenia spolu s predchádzajúcimi výskumami, ktoré spájajú nadmernú pracovnú záťaž s vyšším rizikom ochorení, napríklad srdcových chorôb, ukazujú, aké dôležité je udržiavať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Pomôcť môže niekoľko jednoduchých rád znižujúcich zdravotné riziká.

Prepracovanie a štruktúra mozgu

Z účastníkov štúdie pracovalo 28 % príliš veľa – teda 52 a viac hodín týždenne.

Výsledky ukázali, že až 17 oblastí mozgu týchto ľudí malo väčší objem. Napríklad veľkosť stredného čelného závitu sa u nich zvýšila o 19 %. Táto oblasť má zásadnú úlohu pri kognitívnych funkciách – súvisí s pracovnou pamäťou, pozornosťou a spracovaním jazyka.

Zmeny sa objavili aj v hornej čelnej kôre podieľajúcej sa na plánovaní, sústredení a rozhodovaní.

Ďalšou postihnutou oblasťou bola insula – kľúčová mozgová štruktúra, ktorá sa podieľa na regulácii motorických, zmyslových a autonómnych funkcií. Tieto sú riadené nervami ovplyvňujúcimi mimovoľné procesy, ako je srdcový tep, dýchanie alebo trávenie. Insula súvisí aj so sebauvedomením, spracovaním emócií a vnímaním sociálneho kontextu.

„Pozorované zmeny v objeme mozgových oblastí môžu predstavovať biologický základ kognitívnych a emocionálnych ťažkostí, aké ľudia často uvádzajú pri prepracovaní,“ uviedli autori štúdie.

Podľa psychiatra Harolda Honga, lekárskeho riaditeľa zariadenia New Waters Recovery, nepodieľajúceho sa na štúdii, sú výsledky alarmujúce.

„Zväčšenie určitých oblastí mozgu u ľudí pracujúcich dlhé hodiny nemusí nutne znamenať nič pozitívne,“ povedal pre Epoch Times v e-maile.

„Skôr to naznačuje, že mozog je pod veľkým tlakom a snaží sa s tým vyrovnať. Aj keď ide o počiatočný výskum, alarmujúco pripomína, že prepracovanosť nie je len pocit – môže skutočne zanechať stopy vo vašej hlave.“

Prepracovanie a zdravotné riziká

Výskumy ukazujú, že dlhý pracovný čas zvyšuje riziko viacerých ochorení.

Cukrovka 2. typu

Štúdia uverejnená vo vedeckom časopise Annals of Occupational and Environmental Medicine sledovala viac ako 14 000 Kórejčanov s prediabetom a hodnotila súvislosť medzi hladinou cukru v krvi a dĺžkou pracovného času. Prediabetes znamená zvýšenú hladinu cukru v krvi, ktorá však zatiaľ nedosahuje hodnoty potrebné na diagnostikovanie cukrovky.

Autori dospeli k záveru, že dlhý pracovný čas je nezávislý rizikový faktor prechodu z prediabetu do cukrovky. Účastníci, ktorí pracovali viac ako 52 hodín týždenne, mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky ako tí, ktorí pracovali 35 – 40 hodín týždenne.

Mechanizmy, ktoré stoja za týmito zisteniami, nie sú úplne jasné, ale vedci navrhli niekoľko možných vysvetlení. Dlhší pracovný čas môže viesť k škodlivým zmenám životného štýlu, aké zvyšujú riziko vzniku cukrovky – napríklad k menšej fyzickej aktivite a vyššej konzumácii alkoholu a cigariet. Nedostatok pohybu navyše súvisí s priberaním na váhe, čo ďalej zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja cukrovky. Dlhý pracovný čas tiež môže zvyšovať stres, ktorý narúša schopnosť organizmu správne využívať glukózu.

Kardiovaskulárne ochorenia

V metaanalýze publikovanej v časopise Current Cardiology Reports vedci porovnali dostupné údaje, aby zistili, či existuje súvislosť medzi prepracovanosťou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ukázalo sa, že existuje mierna súvislosť medzi prácou 55 a viac hodín týždenne a zvýšeným rizikom ochorení, ako je ischemická choroba srdca a cievna mozgová príhoda. Medzi faktory, ktoré môžu túto súvislosť vysvetľovať, patrí napríklad vyššia tendencia ku zrážanlivosti krvi a tiež tzv. elektrická nestabilita, ktorá súvisí so systémom, ktorý riadi a reguluje srdcový rytmus.

WHO dospela k záveru, že existuje dostatok dôkazov o spojitosti medzi dlhým pracovným časom a infarktmi aj mozgovými príhodami.

Problémy so spánkom

Metaanalýza publikovaná v časopise International Journal of Environmental Research and Public Health zhodnotila 46 štúdií vykonaných v rokoch 1998 až 2018, aby posúdila silu súvislostí medzi rôznymi zdravotnými ťažkosťami a prepracovanosťou.

Najvyššie riziko bolo spojené s krátkou dĺžkou spánku, ktorá bola v závislosti od konkrétnej štúdie definovaná ako menej ako šesť alebo sedem hodín denne. Autori tiež poznamenali, že zistenia ukazujú, že krátka dĺžka spánku predstavuje vážne ohrozenie zdravia, pretože zvyšuje riziko chronických ochorení.

Motivačný faktor

Motivácia a emocionálny kontext stojaci za predĺžením pracovného času, by mohli potenciálne ovplyvniť reakciu mozgu, uviedol spoluautor štúdie Wanhyung Lee pre Epoch Times.

„Pozitívna motivácia, ako je nadšenie, práca motivovaná poslaním alebo osobná radosť môžu zmierniť niektoré negatívne účinky chronického stresu. Naopak, vynútené alebo emocionálne vyčerpávajúce dlhé hodiny môžu nepriaznivé zmeny v mozgu prehĺbiť,“ uviedol Lee.

Hong s Lee čiastočne súhlasí a poznamenáva, že ak niekto trávi dlhé hodiny prácou, pretože ju miluje alebo verí vo svoje poslanie, mozog a telo zvyčajne zvládajú stres lepšie. Je to preto, že človek vníma prácu ako zmysluplnú, nie ako obyčajnú záťaž. Vzniká tak skôr to, čo nazývame pozitívny stres – ten môže byť príjemný a motivujúci.

„Ste však stále len človek,“ hovorí Hong. „Bez ohľadu na to, ako veľmi milujete svoju prácu, váš mozog a telo skôr či neskôr začnú vykazovať známky opotrebovania, ak nespíte dostatočne dlho alebo si nerobíte prestávky. Vášeň pomáha, ale nerobí vás nezraniteľnými.“

Tipy na rovnováhu medzi prácou a osobným životom

Hong ponúka nasledujúce rady na udržanie zdravej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom:

• Stanovte si jasné hranice: Určite si, kedy sa končí váš pracovný deň – nielen fyzicky, ale aj mentálne –, a chráňte si tento čas. Po pracovnom čase sa, kedykoľvek je to možné, odpojte od e-mailov a pracovných správ.

• Naplánujte si voľno: Pristupujte k nemu rovnako ako k pracovnej schôdzke. Ak je to potrebné, zapíšte si ho do kalendára. Či už ide o večernú prechádzku, večeru s priateľmi alebo čítanie knihy, keď dáte odpočinku prioritu, ľahšie ho skutočne zrealizujete.

• Počúvajte svoje telo: Ak ste neustále vyčerpaní, podráždení alebo máte problémy so spánkom, vaše telo vám hovorí, že je potrebné spomaliť. Dlhodobé preťažovanie všetko len zhoršuje.

• Venujte čas radosti: Koníčky, pobyt v prírode, pohyb alebo tvorivosť môžu mozog osviežiť spôsobom, ktorý práca nikdy nenahradí.

„Vyvážený život nevzniká náhodou. Vytvárajte ho zámerne, jedno malé rozhodnutie za druhým,“ hovorí Hong.

Zmeny na pracovisku

Jedna vec, na ktorú by sme podľa Leeho pri výskume nemali zabúdať, je, že celý svet je dnes spoločnosťou prepracovaných ľudí.

„Dôležité je uvedomiť si, že samotné individuálne úsilie nestačí; organizácie musia aktívne riadiť pracovné zaťaženie a podporovať pracovnú kultúru, ktorá kladie na prvé miesto zdravie a duševnú pohodu,“ zmieňuje. „Zamestnávatelia by mali zavádzať jasné pravidlá obmedzujúce nadmerný pracovný čas, poskytovať prostriedky na zvládanie stresu a vytvárať prostredie podporujúce zdravú rovnováhu medzi prácou a osobným životom, aby chránili dlhodobé duševné zdravie a produktivitu svojich zamestnancov.“

Štúdia uverejnená v časopise BioMed Research International podporuje jedno z hlavných odporúčaní, ktoré Lee adresoval zamestnávateľom. Autori zistili, že ak majú zamestnanci možnosť ovplyvňovať pracovné postupy, znižuje to stres zo zosúlaďovania pracovných a rodinných rol. Takáto kontrola môže zahŕňať napríklad možnosť flexibilného pracovného času alebo práce z domu.

Význam rovnováhy medzi prácou a životom

Prepracovanosť si podľa psychoterapeutky Victorie Grinmanovej, zakladateľky projektov Growing Kind Minds a The Round Table Mentorship, vyberá príliš vysokú daň na celý život.

Ako terapeutka a mentorka, ktorá úzko spolupracuje s vysokovýkonnými profesionálmi a ľuďmi vedenými poslaním, uvádza, že sa často stretáva s chronickou prepracovanosťou.

„Prepracovanosť je dnes spoločensky tolerovanou závislosťou,“ konštatuje Grinmanová. „Chválime výkon, ale len zriedka sa zastavíme a spýtame sa: Za akú cenu?“

Podľa Grinmanovej nás chronické prepracovanie neodpája len od odpočinku, ale aj od vzťahov, od tela – a nakoniec od nás samých. Nervový systém totiž nerozlišuje medzi pracovným a životným ohrozením – jednoducho vníma, že sme neustále v stave ohrozenia, a z takého stavu nemôže nikto dlhodobo prosperovať.

Podľa nej rovnováha medzi prácou a súkromným životom nespočíva len v riadení času – ide predovšetkým o rozloženie energie. Ak žijeme v súlade so svojimi hodnotami a nie len podľa zoznamu úloh, vytvárame si život, ktorý je dlhodobo udržateľný a naplnený.

„Najúspešnejší ľudia, s ktorými pracujem, vedia toto: Výkon vychádza z vnútornej rovnováhy, dlhovekosť z jasných hraníc a naplnenie z odvahy dať si pauzu,“ dodáva.

Keď život vyžaduje viac ako rovnováhu

Stojí za to si ujasniť, čo vlastne rovnováha medzi prácou a životom znamená.

„Práca je súčasťou života, takže sa nesnažíme hľadať rovnováhu medzi prácou a všetkými ostatnými oblasťami nášho života,“ podotýka psychologička La Keita Carterová z Institute for HEALing v e-maile pre Epoch Times.

„Snažíme sa skôr zosúladiť dôležité časti svojho života – prepojiť prácu, rodinu, dobrovoľníctvo, starostlivosť o seba, spoločenský život a ďalšie.“

Podľa Carterovej pojem „rovnováha“ naznačuje, že všetky tieto oblasti by mali mať rovnakú prioritu – ale to by nikdy nemalo byť cieľom. Niekedy má rodinný život prednosť pred prácou, vraví. Napríklad keď si musíte vziať voľno, aby ste pomohli starším rodičom s nasťahovaním sa do nového domu v inom meste.

„V takomto prípade nejde o vyvažovanie práce a rodiny. Rodina vyžaduje väčšinu vašej energie – a tak je to správne,“ radí Carterová.

Naopak, v niektorých situáciách alebo obdobiach života, napríklad pri rozbiehaní nového podnikania, je bežné pracovať dlhé hodiny. Bežné však neznamená zdravé. Tlak na vybudovanie podniku by mal byť vyvážený trvalou potrebou venovať sa rodine a chrániť si zdravie.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK