Streda 9. júla, 2025
Na tejto leteckej snímke z 21. mája 2025 sa jedna veterná turbína otáča, zatiaľ čo druhá je vo výstavbe na rekultivovanom území, ktoré sa predtým využívalo ako povrchová uhoľná baňa. V pozadí je uhoľná elektráreň Jaenschwalde v Nemecku. Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová vyzýva na realistickejšiu revíziu energetickej transformácie Nemecka. (Sean Gallup/Getty Images)

Nemecko prehodnocuje prechod na zelenú energiu, v hre je zmena kurzu

Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová (CDU) oznámila, že dá preveriť „Energiewende“ – energetickú transformáciu – s cieľom získať realistický pohľad na aktuálny stav. Súčasťou prebiehajúceho monitoringu má byť okrem iného vyhodnotenie stavu bezpečnosti dodávok energie a finančnej dostupnosti prechodu na bezemisnú energetiku. Akákoľvek zmena však bude čeliť výhradám od koaličného partnera SPD.

Nemecké spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky poverilo koncom júna niekoľko odborných inštitútov vypracovaním takzvanej monitorovacej správy pre „nové nasmerovanie energetickej transformácie“, informoval v piatok denník Frankfurter Allgemeine. Návrh výsledkov má byť zverejnený koncom júla. Dôsledky môžu mať zásadný vplyv na budúcnosť energetickej politiky. Je možné, že dôjde k zmene v cieľoch rozvoja veternej a solárnej energie.

Nemecko si stanovilo cieľ dosiahnuť nulové emisie do roku 2045. Masívna výstavba solárnych a veterných zdrojov však prináša zvýšenú mieru nestability elektrickej siete a intenzívne pretoky nadbytočnej elektriny do susedných krajín.

Obnoviteľné zdroje nie sú zadarmo

Reicheová nastúpila do úradu po Robertovi Habeckovi zo strany Zelených, ktorá presadzovala rozsiahle rozširovanie fotovoltických a veterných elektrární. Rekordný rozmach obnoviteľných zdrojov mal zabezpečiť lacnejšiu elektrinu a rýchlu dekarbonizáciu energetiky. Zdá sa, že Reicheová chce tomuto kurzu stanoviť isté hranice a pohľad Zelených nezdieľa.

„Odo mňa nebudete počuť vetu, že slnko neposiela účty. Je to rovnako šialené ako naivné,“ vyhlásila politička koncom júna na konferencii Federácie nemeckého priemyslu (BDI). Poukázala na vysoké náklady spojené s rozširovaním a modernizáciou sietí, ktoré sú nevyhnutné pre energetickú transformáciu. „Prevádzkovatelia sietí postavili to, čo im nariadila vláda. To sa odráža v poplatkoch za sieť, ktoré sú nastavené podľa úplne nereálneho a prehnaného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov,“ povedala.

Podľa ministerky musí byť rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie prispôsobené rozvodnej sieti, nie naopak. Zdôraznila tiež, že tí, ktorí z obnoviteľných zdrojov profitujú, teda prevádzkovatelia veterných a solárnych elektrární, musia niesť väčšiu zodpovednosť. Navrhuje preto, aby Spolková agentúra pre siete prešetrila, či by títo prevádzkovatelia nemali v budúcnosti niesť väčší podiel nákladov na rozširovanie rozvodnej siete.

Podľa aktuálneho zákona o obnoviteľných zdrojoch má Nemecko do roku 2030 dosiahnuť celkovú inštalovanú kapacitu solárnej energie 215 gigawattov (GW). V súčasnosti sú v prevádzke solárne zariadenia s maximálnym výkonom približne 107,5 GW. Od budúceho roka sa preto počíta s ročným prírastkom fotovoltiky vo výške 22 GW.

V závislosti od výsledkov monitoringu by sa mohla otvoriť aj debata o možnom moratóriu na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Ministerstvo hospodárstva jasne vymedzilo ciele monitoringu. „Pri zohľadnení klimatických cieľov je hlavným princípom dôsledné zameranie sa na nákladovú efektivitu a bezpečnosť dodávok vo všetkých oblastiach,“ uviedol hovorca ministerstva.

Tento monitoring je zakotvený v koaličnej dohode medzi SPD a CDU/CSU. Podľa nej sa má „do letných prázdnin roku 2025 preveriť očakávaná spotreba elektriny, stav zabezpečenia dodávok, rozvoj elektrických sietí, výstavba obnoviteľných zdrojov, digitalizácia a rozvoj vodíkovej technológie ako základ pre ďalšie politické kroky“.

Sobotný prebytok 18,2 GW

Nestabilná výroba z obnoviteľných zdrojov už teraz spôsobuje prevádzkovateľom rozvodných sietí problémy – napríklad v podobe výkyvov. Tie sa vyskytujú najmä počas poludnia, keď viac než 5 miliónov fotovoltických systémov dosahuje svoj denný výkonnostný vrchol.

5. júla Nemecko vyprodukovalo v špičke až o 21 GW viac elektriny, než spotrebovalo. To predstavuje vážny problém, keďže výroba a spotreba musia byť vyrovnané. Zďaleka najväčší podiel na sobotnej výrobe mali solárne elektrárne, z ktorých mnohé dodávali energiu do siete bez regulácie.

Obloha v ten deň bola k tomu čiastočne zamračená, takže fotovoltické zdroje nedosahovali plný výkon. Výsledkom nadprodukcie bolo, že popoludní prúdilo z Nemecka do susedných krajín až 18,2 GW – čo zodpovedá výkonu viac než ôsmich dvojblokových jadrových elektrární Temelín v Česku.

Okrem toho musia v takýchto prípadoch prevádzkovatelia prenosových sietí čoraz častejšie zasahovať pomocou tzv. redispečingu, aby udržali rovnováhu medzi výrobou a spotrebou. Pri nadprodukcii môže správca siete napríklad inštruovať registrované prevádzky (tzv. služby výkonovej rovnováhy), aby zvýšili spotrebu. 5. júla zaznamenal portál netztransparenz.de celkovo 101 takýchto zásahov. To je viac než dvojnásobok oproti bežnému dňu. Za tieto služby musí správca siete platiť.

Prebytok OZE škodí sieti

Po výpadku prúdu v Česku 4. júla sa objavili špekulácie, že za pád fázového zdroja, ktorý mal výpadok odštartovať, sú zodpovedné mohutné prítoky elektriny z Nemecka a obnoviteľné zdroje. Český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček túto možnosť cez víkend vylúčil. Podľa neho je potrebná modernizácia prenosovej aj distribučnej sústavy.

Že za výpadok nemôžu nemecké fotovoltiky, potvrdil pre Novinky.cz aj riaditeľ stratégie brnianskeho EGU Michal Macenauer. Dodal však, že so zvyšujúcim sa podielom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v sieti rastie aj jej nestabilita, pretože obnoviteľné zdroje vytláčajú regulujúce zdroje ako plyn, uhlie a jadro. „Od určitej úrovne obnoviteľných zdrojov je ich prevádzka v sústave bez prijatia veľmi nákladných opatrení nebezpečná,“ uviedol.

Podľa neho výroba z OZE posúva limity prenosovej sústavy a robí ju labilnejšou, čo sa prejavilo aj pri blackoute v Španielsku.

Všetky tieto problémy s obnoviteľnými zdrojmi sú podľa neho riešiteľné, no treba rátať s tým, že riešenia nie sú lacné. Náklady na integráciu OZE do sietí sú podľa neho „násobkom inštalačných nákladov“. „Všetci z odboru to vieme, ale mlčíme,“ poznamenal Macenauer.

Námietky prídu z koalície

Reicheová v Nemecku plánuje rozšíriť využívanie plynu ako energetickej suroviny. Podľa koaličnej dohody medzi CDU a SPD majú do roku 2030 vzniknúť nové plynové elektrárne s výkonom do 20 GW. Ministerka dokonca prejavila istú otvorenosť voči návratu jadrovej energie – čo je v „protiatómovom“ Nemecku citlivá téma.

Na začiatku svojho funkčného obdobia bola proti návratu k jadrovej energii. V júni sa však zúčastnila na zasadnutiach Jadrovej aliancie ako pozorovateľka a čoraz častejšie hovorí o technologickej otvorenosti vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR), teda menších reaktorov novej generácie.

Proti možnému prehodnoteniu energetickej transformácie a revízii nemeckých klimatických cieľov sa však stavia koaličný partner SPD, ktorý s jej vyjadreniami nesúhlasí.

„Koaličná dohoda platí pre celú koalíciu – a teda aj pre spolkovú ministerku hospodárstva. Usilujeme sa o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2045,“ uviedol pre magazín Stern podpredseda parlamentnej frakcie SPD zodpovedný za klimatickú politiku Esra Limbacher.

„Nemecko sa hlási k svojim klimatickým cieľom. Kto ich chce teraz oslabovať, ohrozuje nielen politickú dôveryhodnosť, ale aj našu zodpovednosť voči budúcim generáciám,“ vyhlásil hovorca frakcie SPD pre klimatickú politiku Jakob Blankenburg.

Ministerka naopak získala podporu od podpredsedu CDU Michaela Kretschmera. „Katherina Reicheová je uznávaná odborníčka na energetiku,“ povedal saský premiér pre Stern. Zopakoval svoj názor, že postačí, ak Nemecko dosiahne klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. „Je dôležité využiť jej expertízu a brať realitu vážne.“

Samotná politička sa nedávno vyslovila za „zosúladenie“ nemeckej klimatickej politiky s „medzinárodnými cieľmi“, čo znamená posunutie cieľového roku na rok 2050. Hoci, ako priznala, „v koaličnej dohode to nie je uvedené“, je podľa nej teraz potrebné posúdiť, „čo je možné a v akom časovom rámci“.

Článok bol preložený z nemeckej a českej edície Epoch Times

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.

Prečítajte si aj