
Slovensku prepadlo takmer 200 miliónov z eurofondov. Poľnohospodári prichádzajú o investície
Slovensko vinou pomalého a neefektívneho čerpania eurofondov prichádza o stovky miliónov eur, ktoré mali podporiť rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka. Ide o najväčší výpadok eurofondov v tomto sektore v histórii našej krajiny. Zlyhanie môže mať dlhodobé dôsledky pre farmárov, spracovateľov aj lesníkov, pričom veľký balík peňazí môže byť ešte ohrozený aj v nasledujúcom období. Podľa bývalého šéfa PPA k prepadu eurofondov mohlo dôjsť úmyselne.
Vidiek v dôsledku neefektívneho čerpania prišiel o milióny eur
Slovensko príde pre pomalé čerpanie poľnohospodárskych eurofondov o takmer 200 miliónov eur. Tieto peniaze mohli byť využité na investície v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva. Informáciu priniesol portál Euractiv.
Agropotravinársky sektor a vidiecke oblasti tak prichádzajú minimálne o 216 miliónov eur z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022. Ide o prostriedky pridelené na rok 2021, ktoré sa nepodarilo vyčerpať v stanovenom termíne.
Programu rozvoja vidieka sa tak skresal rozpočet skoro o 172 miliónov z európskych peňazí a necelých 45 miliónov eur zo slovenského rozpočtu, keďže štát program spolufinancoval 25 %.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) zodpovednosť súčasnej vlády za nevyčerpané eurofondy odmieta. Tvrdí, že za nevyčerpané eurofondy sú zodpovedné predchádzajúce vládne garnitúry.
„Za vlády Matoviča, Hegera a Ódora nám vládli totálni šuflikanti a amatéri, ktorí svojou neschopnosťou zapríčinili, že poľnohospodári, potravinári a lesníci nedostanú svoje finančné prostriedky tak, ako si ich zaslúžili,“ vyhlásil.
Poslanec Národnej rady SR Július Jakab (Hnutie Slovensko) zas pripomenul, že opozícia už vopred varovala pred rizikom prepadnutia eurofondov, no minister Takáč tieto obavy zľahčoval a nazýval ich šíriteľmi poplašných správ. „A keď sa to stalo, tak znova ide hádzať vinu na niekoho iného,“ uzavrel.
Dôvodom nie sú podvody, ale pomalé čerpanie
V tomto prípade naša krajina neprichádza o finančné prostriedky pre podvody, korupciu alebo administratívne chyby. Peniaze sú nenávratne stratené v dôsledku pravidla, ktoré vyžaduje, aby členské krajiny využili pridelené fondy do troch rokov. Tieto prostriedky teda mali byť vyčerpané do konca roka 2024.
„Kým maximálne úsilie venujem tomu, aby sme vyčerpali čo najviac prostriedkov, ktoré sú určené pre slovenských poľnohospodárov, posledný mesiac neriešim nič iné ako penzióny z desať rokov starej výzvy,“ komentoval situáciu Marek Čepko, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá financie vypláca.
Prostriedky v celkovej výške 1,8 miliardy boli určené na modernizáciu výroby v poľnohospodárstve a potravinárstve, ale aj pre lesníkov či vidiecke spoločenstvá.
„Bohužiaľ, poľnohospodári, ale aj iní potenciálni prijímatelia týchto verejných zdrojov o ne nenávratne prišli nie svojou vlastnou vinou. Považujeme to za obrovskú chybu, je nám ľúto, že poľnohospodári prišli o tieto peniaze,“ komentovala situáciu Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Podľa bývalého generálneho riaditeľa PPA Jaroslava Jánoša k nevyužitiu eurofondov na Slovensku dochádza zámerne. Najväčšie firmy podľa neho dostanú svoj prídel financií a zvyšok, ktorý by mal ísť menším firmám, sa nechá prepadnúť. Tvrdí, že najväčšie firmy kontrolujú politikov a vysokopostavených úradníkov, ktorí im vychádzajú v ústrety. Na otázku, či skutočne ide o cielenú likvidáciu malých farmárov, pre Epoch Times Slovensko odpovedal:
„V každej normálnej spoločnosti je konkurencia absolútny základ fungujúcej ekonomiky. Pripomína mi to, ako sa píše v biblii, situáciu, keď Herodes popravil všetky deti do dvoch rokov, aby neprišiel nástupca na jeho miesto, no a toto sa deje u nás úplne legálne a beztrestne. Všetky peniaze z Európskej únie idú cez systém oligarchie, ktorý je napojený na politikov, ktorých oligarchia riadi ako šachové figúrky.“
Koho bude výpadok najviac bolieť?
Najviac postihnutí stratou týchto finančných zdrojov budú farmári, potravinári a lesníci. Ministerstvo pôdohospodárstva škrtlo 50 miliónov eur z výziev na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov, čo znamená výpadok investícií približne 100 miliónov eur, keďže dotácie pokrývajú zvyčajne polovicu nákladov. Potravinársky sektor prišiel o 53 miliónov eur, ktoré mali slúžiť na modernizáciu spracovania a uvádzania potravín na trh.
Rezort pôdohospodárstva plánuje škrtanie financií aj v aktuálne prebiehajúcich výzvach. Šéf PPA Čepko začiatkom júna uviedol, že takmer 100 % prostriedkov z Programu rozvoja vidieka už bolo zazmluvnených. Ako sa výpadok peňazí dotkne týchto schválených projektov, nie je jednoznačné. Ak by chýbali peniaze na viazané projekty, štát ich bude musieť dofinancovať z vlastného rozpočtu.
„Objemy štátnej pomoci sú na Slovensku dlhodobo oveľa nižšie ako v susedných krajinách a čerpanie európskych zdrojov tam tiež funguje podstatne lepšie. Výsledkom je nedostatok spracovateľských kapacít, technologické zaostávanie s vplyvom na ceny slovenských potravín a ich dostupnosť na pultoch obchodov,“ uviedla Mária Hvozdíková z komunikačného oddelenia SPPK.
SPPK zároveň varuje, že rovnaký scenár sa môže zopakovať opäť, ak sa do konca kalendárneho roka 2025 nepodarí vyčerpať ďalšie prostriedky, ktoré sa mali čerpať od roku 2022.
Je potrebné zrýchliť tempo vyplácania
Na tento rok má PPA plán vyčerpať 600 miliónov eur, avšak do konca mája bolo vyplatených len 110 miliónov, čo znamená, že tempo sa musí výrazne zrýchliť. Hoci bol minulý rok rekordný (vyplatených 209 miliónov eur), predtým to bolo v priemere len 50 miliónov ročne.
Dôvodom, prečo sa nedarí zrýchliť tempo čerpania, je to, že mnohí poľnohospodári so schválenými projektmi neposielajú žiadosti o platbu. Vysvetlením môže byť to, že svoje plány zmenili alebo čakajú na poslednú chvíľu. Ďalšou príčinou môžu byť byrokratické prekážky. Agentúra totiž nemôže vyplatiť niektoré projekty pre neúplné podklady od žiadateľov. V systéme pritom čakajú žiadosti až za 400 miliónov eur, čo zvyšuje tlak na PPA.
„Spravíme všetko preto, aby sme peniaze určené na opravu maštalí a nákupy strojov v maximálnej výške dostali do agrosektora,“ uviedol šéf PPA Čepko.
Napriek jeho ubezpečujúcim slovám a sľubom ministerstvo pôdohospodárstva doteraz nevyhlásilo ani jednu investičnú výzvu, hoci program beží už tretí rok, a teda začiatok nového obdobia môže byť ešte slabší.
Prepadnutá suma ešte nie je definitívna
Hoci ide pravdepodobne o najväčší výpadok eurofondov v histórii slovenského poľnohospodárstva, informácie o strate financií rezort nezverejnil širokej verejnosti, ale len úzkemu okruhu zainteresovaných.
Predseda Združenia mladých farmárov (ASYF) Marián Glovaťák označil stratu za alarmujúcu a vyjadril znepokojenie nad tým, že členovia výboru mali len tri dni na pripomienkovanie zmien. Pripomenul tiež, že podpora pre začínajúce farmy sa znížila o pol milióna eur.
SPPK zas uviedla, že o možnom výpadku bola informovaná koncom mája a na rokovaní žiadala zachovať aspoň národné spolufinancovanie v prospech farmárov, hoci nad rámec existujúcej štátnej pomoci.
Ministerstvo v dokumente pre členov monitorovacieho výboru Programu rozvoja vidieka informovalo, že suma prepadnutých prostriedkov ešte nie je definitívna, keďže prebiehajú konzultácie s Európskou komisiou. Podľa portálu Euractiv však nie je jasné, či sa celková strata ešte zvýši alebo zníži.
Exministerka investícií Remišová: Ide o historický prepad
Bývalá ministerka investícií a súčasná poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie slovensko, KÚ a Za ľudí) zdôraznila, že ide o historický prepad. „Za celú históriu Slovenskej republiky sa nestalo, aby v jedinom roku nejakému ministrovi na jednom ministerstve prepadlo 216 miliónov eur. Najväčšie prepady eurofondov, ktoré sme museli vracať do Bruselu, boli v rokoch 2017 a 2018, keď sme riešili najväčší eurofondový škandál v histórii Slovenska s eurofondmi na vedu a výskum,“ uviedla Remišová.
Upozornila tiež, že tieto finančné prostriedky mali slúžiť farmárom na nákup techniky a zvýšenie konkurencieschopnosti. Zároveň kritizovala ministra Takáča za to, že doposiaľ nevyhlásil ani jednu novú výzvu, čím podľa nej hrozí riziko prepadnutia aj ďalších eurofondov.
„Súčasná vláda Roberta Fica svojou neschopnosťou likviduje slovenských poľnohospodárov. Po nezvládnutej slintačke sú prepadnuté stámilióny z eurofondov ďalšou tvrdou ranou pre ľudí, ktorí nám zabezpečujú každodenný chlieb!“ kritizovala na sociálnej sieti Remišová aktuálne dianie v agrosektore.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.