Svet » USA

Trump zaviedol nové clá voči Japonsku, Južnej Kórei a ďalším 12 krajinám

Americký prezident Donald Trump v pondelok (7. júla) zverejnil listiny oznamujúce nové clá voči viacerým krajinám, ktoré nadobudnú účinnosť 1. augusta. Okrem iného zavádza 25 % tarify voči Japonsku a Južnej Kórei, pričom pokračuje v jednostranných obchodných opatreniach voči krajinám, ktoré zatiaľ neuzavreli s jeho administratívou dohody.

V listinách zverejnených na sociálnej sieti Truth Social Trump varoval, že clá sa môžu ešte zvýšiť, ak krajiny zvýšia svoje obchodné bariéry alebo nebudú riešiť dlhodobú obchodnú nerovnováhu so Spojenými štátmi.

„Uvedomte si, prosím, že 25 % je oveľa menej, než by bolo potrebné na odstránenie obchodného deficitu, ktorý máme s vašou krajinou,“ napísal japonskému premiérovi. Rovnaký jazyk sa objavil aj v jeho oznámeniach ostatným krajinám, pričom sa menila iba výška cla.

Okrem dvadsaťpäťpercentného cla na tovar z Japonska a Južnej Kórey vydal Trump listiny, v ktorých zavádza clá vo výške 40 % na tovar z Mjanmarska, 40 % z Laosu, 30 % z Juhoafrickej republiky, 25 % z Kazachstanu, 25 % z Malajzie, 25 % z Tuniska, 32 % z Indonézie, 35 % z Bangladéša, 35 % zo Srbska, 36 % z Kambodže, 36 % z Thajska a 30 % z Bosny a Hercegoviny.

Trump v každej z listín uviedol, že clá môžu byť znížené, ak krajiny otvoria svoje trhy a znížia necolné bariéry, pričom zdôraznil, že pretrvávajúce obchodné deficity predstavujú „vážnu hrozbu pre [americkú] ekonomiku a tiež [americkú] národnú bezpečnosť“.

Trump vydaním listín zavŕšil týždne verejných vyhlásení o zavedení ciel pre krajiny, ktoré nemajú obchodné dohody s USA a ktoré dosahujú obchodné prebytky so Spojenými štátmi alebo uplatňujú obchodné bariéry, ktoré považuje za neférové.

V apríli dal americký prezident krajinám 90 dní na vyjednanie bilaterálnych obchodných dohôd, inak by čelili novým clám. Táto lehota mala pôvodne vypršať 9. júla. Koncom júna uviedol, že listiny budú zaslané obchodným partnerom, s ktorými USA stále nemajú dohodu, pričom v nich uvedie výšku ciel, ktorým budú ich výrobky na americkom trhu čeliť.

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová na brífingu 7. júla povedala, že približne ďalších tucet krajín dostane podobné oznámenia v priebehu nasledujúcich dní a týždňov. Potvrdila tiež, že Trump plánuje podpísať exekutívny príkaz, ktorým sa pôvodný termín 9. júla presunie na 1. augusta, aby mali na rokovania viac času.

„Vidíme množstvo pozitívneho vývoja správnym smerom, ale administratíva, prezident a jeho obchodný tím chcú dosiahnuť čo najlepšie dohody pre americký ľud a amerického pracovníka,“ povedala Leavittová.

Podľa Trumpa zatiaľ Spojené štáty uzavreli obchodné dohody s Indiou, Čínou a Spojeným kráľovstvom, zatiaľ čo rokovania s Kanadou, Mexikom a Európskou úniou naďalej prebiehajú.

Na tlačovej konferencii z 3. júla Trump uviedol, že je jednoduchšie zaviesť plošné clá než uzatvárať individuálne dohody s viac než 170 krajinami, ktoré obchodujú s USA.

„Tých krajín je jednoducho príliš veľa,“ skonštatoval americký prezident. „A potom idú do detailov… hovädzie, etanol, atď., radšej uzavriem jednoduchú dohodu, ktorú vieme zachovávať a mať pod kontrolou: ‘Budete platiť clo 20, 25 alebo 30 percent.’“

V príspevku na Truth Social zo 6. júla Trump uviedol, že listiny budú rozposlané zahraničným vládam 7. júla na poludnie východného času.

Trump 6. júla oznámil aj plány na ďalšie desaťpercentné clo pre krajiny, ktorých politika sa zhoduje s postojmi skupiny BRICS – bloku zahŕňajúceho Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku a niekoľko ďalších krajín, ktoré sa usilujú posilniť vplyv globálneho juhu na svetovom dianí.

Výška ciel, ktorú Trump zaviedol pre Japonsko a Južnú Kóreu, zodpovedá tomu, čo predtým avizoval, že tieto krajiny čaká po skončení 90-dňovej lehoty. Spočiatku čelilo Japonsko 24 % a Južná Kórea 25 % clu, ktoré Trump počas rokovaní dočasne znížil na 10 percent.

Americký prezident označil svoju colnú stratégiu za spôsob, akým chce pretvoriť globálny obchod a prinútiť zahraničné vlády uzatvárať dohody, ktoré by napravili praktiky poškodzujúce Spojené štáty vrátane pretrvávajúcich obchodných deficitov.

Obchodný deficit USA v roku 2024 dosiahol rekordných 918 miliárd dolárov. Trump často propaguje clá ako nástroj na znižovanie amerického manka a posilnenie fiškálnej pozície krajiny.

Od Trumpovho návratu do úradu v januári vybrala americká colná správa na clách viac než 106 miliárd dolárov – z toho 81,5 miliardy sú priamymi dôsledkami opatrení prezidentovej obchodnej politiky.

Kongresový rozpočtový úrad nedávno odhadol, že Trumpove colné opatrenia by mohli v priebehu nasledujúcej dekády znížiť federálny deficit o 2,8 bilióna dolárov – a to aj po zohľadnení mierneho spomalenia ekonomiky a inflačných tlakov.

Rozsiahle colné opatrenia súčasnej administratívy však vyvolali aj právne spory. V máji federálny obchodný súd rozhodol, že Trumpove clá z 2. apríla prekročili jeho zákonné právomoci podľa zákona o núdzových ekonomických opatreniach. Voči rozhodnutiu sa administratíva odvolala a súdny spor ďalej prebieha.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK