Domov

Bezplatné príručné batožiny môžu zvýšiť ceny leteniek a produkciu emisií, upozorňuje ekonóm

Európska únia plánuje garantovať cestujúcim právo na príručnú batožinu bez príplatku. Na prvý pohľad ide o krok v prospech spotrebiteľov – znamená koniec skrytých poplatkov a väčšiu transparentnosť. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu však môže mať toto opatrenie opačný efekt. Lacné letenky by mohli zdražieť, letecké spoločnosti prísť o časť príjmov a dôsledkom by mohlo byť aj zvýšenie emisií oxidu uhličitého.

Nízkonákladové aerolinky ako Ryanair, easyJet či Wizz Air nestavajú svoj biznis model na samotnom predaji leteniek. Fungujú na vysoko efektívnom princípe – využívajú lacnejšie letiská, zjednotenú flotilu, rýchle obrátky a predovšetkým silné vedľajšie príjmy. Tie často tvoria tretinu až polovicu ich celkových tržieb. Cestujúci si doplácajú za kufre, sedadlá pri okne, či za skorší nástup na palubu. Práve tieto položky sú hlavným cieľom nového návrhu z Bruselu.

„U spoločnosti Wizz Air predstavujú doplnkové služby takmer 45 percent všetkých tržieb. Ryanairu ročne prinášajú vyše tri miliardy eur, čo je viac ako tretina jeho príjmov. EasyJet si takto zabezpečuje približne 2,9 miliardy eur ročne, čo tvorí viac než štvrtinu jeho obratu,“ uviedol Kovanda. Tradičné letecké spoločnosti ako Lufthansa alebo Air France sú v tomto ohľade zdržanlivejšie, keďže vedľajšie príjmy im prinášajú menej než desať percent celkových výnosov.

Zákaz poplatkov za príručné kufre tak podľa neho zasahuje priamo do podstaty nízkonákladového modelu. „Letenka za 46 eur, čo je priemer Ryanairu, je možná len vďaka tomu, že cestujúci si pripláca inde. Ak aerolinka o tieto príjmy príde, bude musieť stratu kompenzovať. Najpravdepodobnejšie zvýšením základnej ceny letenky,“ vysvetlil Kovanda.

Dopad by pocítili aj bežní cestujúci. Podľa údajov portálu Kiwi.com absolvuje priemerný obyvateľ Česka dve až dva a pol letecké cesty ročne. Lacné cestovanie bez pevného cieľa sa stalo normou – kam je výhodná akcia, tam sa letí. Nízkonákladové spoločnosti pritom ovládajú väčšinu európskeho trhu. Ryanair má 31 percentný podiel, easyJet 15 percent a Wizz Air osem percent. Spolu s ďalšími značkami ako Vueling či Transavia ide o približne 60 percent trhu. Tradičné aerolinky dnes predstavujú len tri až päť percent.

Návrh EÚ naráža aj na technické obmedzenia. Kabína štandardného Boeingu 737 pojme maximálne 90 až 100 príručných batožín, zatiaľ čo kapacita lietadla je 189 cestujúcich. Už dnes aerolinky využívajú prednostné nastupovanie, ktoré zaručuje miesto pre batožinu nad hlavou. Ak bude mať každý nárok na kufor zadarmo, stúpne riziko, že personál bude musieť batožinu odobrať a presunúť ju do batožinového priestoru, čo spôsobí meškania a zvýši náklady na prioritné služby.

Kovanda zároveň upozorňuje na ekologický rozmer opatrenia. „Každý kilogram batožiny navyše znamená vyššiu spotrebu paliva. Podľa údajov švajčiarskej univerzity ZHAW spotrebuje lietadlo na tisíc kilometrov o 0,02 až 0,03 kilogramu paliva viac za každý kilogram zátěže. Let z Prahy do Barcelony má približne 1 350 kilometrov. Jeden sedemkilový kufor tak predstavuje spotrebu 0,28 kilogramu paliva navyše,“ uviedol.

Z environmentálneho hľadiska ide podľa neho o významné čísla. Každý kilogram paliva vyprodukuje 3,16 kilogramu oxidu uhličitého, čo znamená takmer 0,9 kilogramu CO₂ za jeden kufor. „Ak vezmeme do úvahy 90 kufrov s hmotnosťou sedem kilogramov, ide o 630 kilogramov záťaže. To predstavuje 25,5 kilogramu spáleného paliva a vyše 81 kilogramov CO₂ – na jediný let,“ doplnil.

Navrhované pravidlá zatiaľ nie sú platné. Prešli len výborom Európskeho parlamentu. V ďalšom kroku ich čaká hlasovanie v pléne a následne schválenie členskými štátmi. „Európa tak môže čeliť novému paradoxu – viac batožiny na palube, viac emisií v ovzduší a menej dostupného lacného lietania pre tých, ktorí ho využívajú najčastejšie,“ uzavrel Kovanda.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK