Nedeľa 21. júla, 2024
(Ilustrácia The Epoch Times, Getty Images, Shutterstock)

Prečo je čínska ekonomika na tom horšie, ako sa zdá (Špeciálny report)

Čínske úrady umelo znížili HDP za rok 2022 o približne 70 miliárd dolárov, teda o 0,5 % predtým, než zverejnili mieru rastu za rok 2023. Export sa v roku 2023 medziročne znížil o 4,6 %, čo predstavuje prvý pokles od roku 2016.

Randy Wang, 28-ročný vedúci továrne žijúci v pobrežnom meste v Číne, vážne uvažuje o tom, že sa vzdá tvrdej práce a pridá sa k tomu, čomu sa v Číne v súčasnosti hovorí „ležať mdlo“ (hnutie, ktoré odmieta tráviť dlhé hodiny v práci, pracovný stres a snahu o kariérny postup).

Donedávna preňho neprichádzalo do úvahy robiť iba toľko, aby prežil. Mnohí mladí Číňania sa pridali k hnutiu „ležať rovno“, pretože si nevedia predstaviť, ako by tvrdá práca mohla ich život zmeniť, on však medzi nich nepatril.

Pán Wang sa rozhodol používať pseudonym kvôli strachu z represií od čínskeho režimu.

Pochádza z čínskeho vidieka. Byt si kúpil koncom roka 2020, len tri roky po skončení vysokej školy. V tom čase sa na budúcnosť pozeral optimisticky.

Byt pána Wanga s rozlohou 1 100 m2 odvtedy stratil pätinu svojej pôvodnej hodnoty 1,2 milióna jüanov (približne 152 000 eur). Aj keby ho chcel predať, málokto dnes kupuje. Banke stále dlhuje 880 000 jüanov (približne 112 000 eur), čo je viac ako 90% súčasnej hodnoty nehnuteľnosti.

Aby našiel východisko, použil kreditnú kartu a vo februári 2023 investoval 100 000 jüanov (približne 12 700 eur) na akciovom trhu do kombinácie štátnych podnikov a súkromných spoločností. Odvtedy čínsky akciový trh klesá. Do novembra 2023 mu zostalo menej ako 40% jeho počiatočnej investície. Aby zastavil ďalšie straty, predal svoje akcie, pričom to označil za „veľmi bolestivé“ rozhodnutie.

Prudký pokles čínskych akcií “zasadil ďalší úder do rany” povedal R. Wang denníku The Epoch Times.

Aj keď bol minulý rok ťažký, povedal: „Myslím si, že rok 2023 bol najlepším rokom za dosť dlhý čas.“

Pán Wang nevidel žiadne náznaky, ktoré by signalizovali opačný trend.

V súčasnej situácii je jeho čistý majetok v mínuse. Celkový dlh pána Wanga za bývanie a kreditné karty je približne 1,5 milióna jüanov; vlastní byt, ktorý možno bude môcť predať za 950 000 jüanov, a nemá žiadne úspory. Ďalší dlh na kreditnej karte vo výške 600 000 jüanov vznikol z dôvodov rekonštrukcie bytu, výdavkov na liečbu jeho otca a predchádzajúcich strát na burze.

Každý mesiac hľadá rôzne spôsoby, aby zvládol udržať si rôzne kreditné karty a splniť termíny splátok. Objednávky v jeho továrni nevykazujú žiadne známky nárastu, čo mu nedáva veľa nádeje.

„V určitom okamihu budem musieť vyhlásiť bankrot,“ povedal pán Wang.

Ako povedal, najskôr predá svoj byt, aby mu ho spoločnosť vydávajúca kreditné karty nemohla vziať. Potom by prestal splácať dlh z kreditnej karty a začal by žiť z hotovosti.

„Neviem, či mám nejaké iné možnosti,“ povedal pán Wang.

Aktivity akcií na burze sú zobrazené nad ochrankárom, ktorý stojí pred vežami Exchange Square v Hong Kongu 4. novembra 2020. (Anthony Wallace/AFP via Getty Images)

Všimol si, že malé podniky v jeho okolí zápasia s problémami. Podnik s rezancami, ktorý navštevuje, zmenil za posledných 12 mesiacov šesťkrát majiteľa. Zmenšili sa aj toky návštevníkov v nákupných centrách; známe lahôdky, ktoré pred pandémiou COVID-19 mávali dlhé rady a priemerný čas čakania bol 30 minút a viac, sú teraz poloprázdne.

„Nemohol by som si dovoliť ani jedno kolo pokusov a omylov, ak by som chcel otvoriť malý podnik,“ povedal pán Wang a naznačil, že vyčerpal všetky možnosti na finančný zvrat.

Svoj príbeh považuje za ilustračný príklad týkajúci sa veľkej skupiny ľudí v Číne, keďže nepatrí medzi mestskú mládež, ktorým rodina môže poskytnúť značnú podporu v čase finančných ťažkostí.

„Pochádzam z vidieckej oblasti. Moja rodina nie je veľmi zámožná. Veľa ľudí je v podobnej situácii,“ povedal pán Wang. „Myslím si, že som pracovitejší ako mnohí iní. Ak som aj ja v takej zlej situácii, viete si predstaviť, koľko ďalších ľudí zápasí s problémami.“

Je presvedčený, že čínska ekonomika je v recesii.

„Pokiaľ žijete v tejto krajine a pozorujete, čo sa deje okolo vás, určite zbádate jej znaky,“ povedal pán Wang.

Ekonomická recesia

„Čínska recesia sa zatiaľ skrýva pred zrakom verejnosti,“ napísala koncom januára v správe pre klientov globálna investičná poradenská spoločnosť Yardeni Research so sídlom v New Yorku. „Pokles cien nehnuteľností a akcií mal veľký negatívny vplyv na bohatstvo.“

Čínsky akciový trh stratil od svojho vrcholu na začiatku roka 2021 viac ako 6 biliónov USD. Index MSCI China poklesol podľa údajov agentúry Bloomberg za rovnaké obdobie približne o 60%.

Podľa Edwarda Yardeniho, šéfa spoločnosti Yardeni Research, sa recesia v Číne začala približne v novembri 2022, keď Čínska komunistická strana (ČKS) iniciovala balíček likvidity v troch dávkach – známy ako politika „troch šípov“ – s cieľom pomôcť developerom získať prístup k bankovým úverom, dlhopisom a akciovým trhom.

Logo Evergrande zobrazené na obytných budovách v meste Nanjing, provincia Jiangsu, Čína, 25. októbra 2023. (STR/AFP via Getty Images)

Myslí si, že recesia bude trvať ešte jeden alebo dva roky a potom sa Čína dostane do hospodárskej stagnácie s tempom rastu 0 % až 2% na 10 až 20 rokov.

Podľa neho oficiálne tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Číny na úrovni 5,2% (podľa Číny) – nekorešponduje s ostatnými ukazovateľmi na trhu, ako sú nízke ceny medi a ropy spôsobené slabým dopytom z Číny a masovou stratou hodnoty na akciovom trhu.

„Podľa nášho názoru sme svedkami začiatku obrovskej dlhovej krízy v Číne,“ uvádza sa v poznámke spoločnosti Yardeni Research.

Čínske bankové úvery sa podľa nej v období od decembra 2008 do decembra 2023 zvýšili takmer osemnásobne, teda z 5 biliónov USD na 33 biliónov USD v porovnaní s americkými bankovými úvermi, ktoré sa v rovnakom období zdvojnásobili na 12 biliónov USD.

Aj keď svet možno nikdy neuvidí recesiu podľa oficiálnych čínskych štatistík – záporný hospodársky rast v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch – všetky ukazovatele naznačujú recesiu, povedal E. Yardeni pre The Epoch Times.

Nie je jediný, kto spochybňuje čínske štatistiky.

Rhodium Group, popredná spoločnosť zaoberajúca sa výskumom čínskej ekonomiky, odhaduje minuloročný rast HDP Číny na približne 1,5%.

Nezávislý čínsky autor a komentátor Cai Shenkun uviedol, že ČKS vyfabrikovala mieru rastu HDP o 5,2% tým, že znížila základ z predchádzajúceho roka.

Čínsky národný štatistický úrad 29. decembra 2023 oznámil, že HDP na rok 2022 spätne znižuje o 500 miliárd jüanov (približne 63,5 miliárd eur) z dôvodu „konečného overenia údajov“. Vplyv tejto úpravy predstavuje približne 0,5 % rastu.

Koncom januára Cai Shenkun upozornil, že zníženie HDP na úrovni provincií v roku 2022 sa nezhoduje s celkovým národným údajom. O niekoľko dní neskôr BBC informovala o podobných problémoch s údajmi.

„Centrálna ČKS stanovila, že to bude 5,2% a tak zverejnili, že to je 5,2%. Snažili sa falšovať čísla, ale nie je možné, aby boli lži konzistentné na všetkých úrovniach,“ povedal pre The Epoch Times.

„Je to úplne nehanebný prístup. Je im jedno, či sú čísla skutočné alebo falošné.“

Uťahovanie opaskov

Amelia Li, 27-ročná reportérka na voľnej nohe pokrývajúca ekonomiku v Pekingu, pre The Epoch Times povedala: „Všetko okolo mňa úplne upadá.“

Tým chce povedať, že spotrebitelia vrátane nej vyhľadávajú lacnejšie náhrady produktov, ktoré si predtým kupovali, od potravín a nápojov až po cestovanie. Pani Li tiež používa pseudonym, aby si chránila svoju prácu.

Povedala, že čínske domáce obchodné reťazce s kávou a mliečnym čajom sa snažia expandovať do menších miest, pretože spotreba vo veľkomestách je príliš nízka na to, aby pokryla ich náklady. Článok, ktorý pani Li napísala o tomto trende, však musel prejsť cenzorskými kontrolami. Preto to musela vysvetliť tak, akoby úroveň spotreby v malých mestách rástla.

Ilustračná fotografia Pekingu 16. januára 2024. (Pedro Pardo/AFP via Getty Images)

Povedala, že je to „zvláštny pocit“ navštevovať nákupné centrá v Pekingu – stravovacie zariadenia vo food courtoch sú preplnené, ale v obchodoch veľa ľudí nenakupuje.

Najobľúbenejšia jedáleň podľa pani Li predáva “ nekvalitné karbohydráty za 10 jüanov [asi 1,27 eur]“ a „misku, ktorá vás síce zasýti, ale bezpochyby vám zvýši hladinu cukru a priberiete z nej“.

Okrem lacných zdrojov jedla si všimla, že podniky ponúkajúce cenovo dostupnejšie alternatívy sa predávajú dobre. Zisk je však iný príbeh.

Namiesto toho, aby si mladí Číňania kupovali na zimu novú páperovú bundu ako v minulých rokoch, zaobstarávajú si túto zimu vojenský kabát Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA). Vojenský kabát sa dá kúpiť za niečo vyše 30 jüanov (približne 3,8 eur), zatiaľ čo páperová bunda stojí najmenej deväťkrát viac.

Napriek tomu tmavozelená farba a štýl vojenského kabáta nie sú pre mladých ľudí veľmi atraktívne, takže predajcovia s vylepšeniami bundy zaznamenávajú vyšší dopyt.

Na rozdiel od pána Wanga, Amelia Li povedala, že už je súčasťou hnutia „mdlého ležania“. 

Pôvodne pochádza z hlavného mesta severovýchodnej provincie a žije na okraji Pekingu – na chudobnejšej strane demarkačnej línie rozdeľujúcej územie podľa sociálno-ekonomického postavenia.

Na rozdiel od Spojených štátov žijú bohatší Číňania bližšie k centru mesta. Susedia pani Li sú buď majitelia reštaurácií, ktorí si chcú našetriť, aby mohli posielať peniaze do rodného mesta, alebo robotníci spoliehajúci sa na každodennú prácu.

„Nemám pocit, že sa líšim od tých, ktorí chodia denne do práce,“ hovorí novinárka na voľnej nohe. „Moje životné podmienky sa veľmi nelíšia. Žijem zo dňa na deň.“

Pani Li nemá zdravotné poistenie. S priemerným mesačným príjmom 5 000 jüanov (približne 636 eur) je odkázaná na lacné jedlo z miestnych jedální. Keď koncom minulého roka cestovala do viacerých provincií, celú cestu absolvovala pomalými miestnymi vlakmi a vyhýbala sa drahším rýchlovlakom.

Ľudia v jej okolí nešli na výlet do Singapuru, Malajzie a Thajska ako v minulosti, ale uprednostnili návštevu domácich miest.

Supermarket v meste Fuyang, v provincii Anhui vo východnej Číne, 8. februára 2024. (STR/AFP via Getty Images)

Profesorka práva v juhočínskej provincii Kuang Tong – pobrežnej oblasti, ktorá sa zaslúžila o to, že sa Čína stala „svetovou továrňou“ – uviedla, že mládež a ľudia pracujúci v súkromnom sektore v jej provincii boli prvými skupinami, ktoré zasiahol pokles čínskeho exportu. 

42 miliónov migrujúcich pracovníkov tvorí približne tretinu obyvateľstva provincie. Zníženie ich príjmov ovplyvňuje čínsky export a spôsobilo to aj zníženie celkovej spotreby v provincii Kuang Tong.

Profesorka hovorila s The Epoch Times pod podmienkou zachovania anonymity z obavy pred represiami.

Čína v roku 2023 vyviezla tovar v hodnote 3,38 bilióna dolárov, čo predstavuje pokles o 4,6% oproti roku 2022 a prvý pokles od roku 2016.

Ľudí zamestnaných v štátnych podnikoch a štátnych subjektoch vrátane verejných vysokých škôl sa to v súčasnosti týka menej, pretože bežne žiadajú o preplatenie stravy, liečebných nákladov a cestovného.

Profesorka však uviedla, že podobne ako ona, mnohí zamestnanci verejného sektora nedostali bonus už tri roky a že ich zamestnávatelia si niekedy berú niekoľko tisíc juanov ročne. Tvrdia, že zamestnanci stále štátu dlhujú dane – nazývajú to „daňová náprava“.

Podľa nej sa vládni úradníci neodvažujú verejne hovoriť o znižovaní platov zo strachu, že prídu o prácu. Vie však, že k zníženiu dochádza, pretože vládni úradníci a ďalší zamestnanci verejného sektora používajú rovnaký systém odmeňovania ako ona.

Keďže vládne príjmy z daní sa stále znižujú, profesorka očakáva, že zhoršujúca sa ekonomika zasiahne zamestnancov verejného sektora do konca tohto roka a ovplyvní ich platy v budúcom roku.

„Miestne samosprávy nemajú peniaze, hovoria to ich finančné oddelenia,“ povedala pre The Epoch Times. „Snažia sa získať viac peňazí prostredníctvom ‚daňovej nápravy‘ a nových pokút. Tieto kanály jedného dňa vyschnú. V dôsledku poklesu exportu bankrotujú súkromné spoločnosti, čo znamená menej vládnych príjmov z daní. Onedlho nás to bude bolieť.“

Pracovník leští oceľové ráfiky v továrni na výrobu bicyklových dielov na export v Hangzhou, v provincii Zhejiang na východe Číny, 18. februára 2024. (STR/AFP via Getty Images)

Zakrývanie škôd 

Agentúra Bloomberg 22. januára informovala, že Čína zvážila injekciu 2 bilióny jüanov (približne 254 miliárd USD) do akciového trhu, aby zabránila ďalšiemu poklesu.

O dva dni neskôr čínska centrálna banka znížila sadzbu povinných minimálnych rezerv bánk o 0,5% s účinnosťou od 5. februára. Zníženie – najväčšie od decembra 2021 – uvoľní približne 1 bilión jüanov vo forme nových úverov.

Dňa 6. februára Central Huijin Investment, akciová zložka štátnej spoločnosti China Investment Corp, oznámila zvýšenie držby pevninských akcií. V dôsledku série opatrení čínske akciové indexy poskočili o niekoľko percentuálnych bodov, od 3% v Šanghaji a Hongkongu po 7% v indexe burzy v Šen-čene.

„ČKS chce vytvoriť dojem, že na čínskom akciovom trhu sa stále dajú zarobiť peniaze,“ povedal pre The Epoch Times Mike Sun, americký podnikateľ s desaťročnými skúsenosťami s poradenstvom pre zahraničných investorov a obchodníkov podnikajúcich v Číne. 

Povedal, že z tohto dôvodu, keď americký Federálny rezervný systém neskôr v tomto roku zníži úrokové sadzby – čo je súčasný konsenzus Wall Street – niektorí investori, ktorí hľadajú vyššiu mieru návratnosti, môžu presunúť svoj kapitál do Číny. Zároveň by mierne oživenie akcií nedalo mnohým investorom, ktorých portfóliá klesli o 60 % alebo 50%, dostatočný podnet na to, aby sa z akciového trhu stiahli.

E. Yardeni si však nemyslí, že americkí investori vložia po znížení sadzieb Fedu viac peňazí do čínskeho akciového trhu, pretože „ich investovanie v Číne odradilo“.

„Akciový trh vysiela negatívny signál a možno hovorí pravdu, o tom, čo sa tam deje – že ich ekonomika má naozaj problémy,“ povedal. 

„A oni (ČKS) by radi udržali obraz čínskej ekonomiky, ktorej sa pod ich vedením darí. Robia to, aby kontrolovali a zmiernili škody.“

Obchodníci pracujú na pôde newyorskej burzy počas popoludňajšieho obchodovania v New Yorku 5. februára 2024. (Foto: Michael M. Santiago/Getty Images)

Podľa Henryho Jia-Long Wu, vysokopostaveného politicko-ekonomického komentátora pôsobiaceho na Taiwane, leží príčina krízy priamo pri nohách vládnuceho režimu.

„Koreň súčasnej krízy je v politike čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga a ČKS,“ povedal pre The Epoch Times.

„Trhové hospodárstvo sa vyznačuje súťažou prostredníctvom inovácií, zatiaľ čo socializmus sa usiluje o kontrolu prostredníctvom moci.”

„Preto Si Ťin-pchingova vláda nie je priateľská k súkromným podnikom a čínska ekonomika bude v budúcnosti svedkom toho, že súkromný sektor stratí energiu. To bude pre čínsku ekonomiku veľký problém.“

Henry Wu uviedol, že čínska ekonomika, ktorá je zameraná na export, trpí v dôsledku amerických ciel a technologických obmedzení. 

„Okrem toho neistota spôsobená absenciou spoľahlivých makroekonomických údajov vedie k odchodu zahraničného kapitálu a k strate dôvery v úspešné hospodárske vyhliadky… „Nakoniec príde ďalší pokles a ďalšie tlaky, ktoré prebiehajúcu recesiu predĺžia,“ povedal.

V posledných troch desaťročiach boli spotreba, export a investície všeobecne považované za „trojku“ čínskej ekonomiky, teda tri hlavné hnacie sily.

Minulý rok v lete čínsky politický komentátor Qin Peng navrhol novú trojku – Národný štatistický úrad, oddelenie propagandy ČKS a čínsku kybernetickú správu – na falšovanie ekonomických údajov, na propagáciu obrazu čínskeho hospodárskeho oživenia a rastu a na odstránenie správ vyvracajúcich oficiálny naratív.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj