Zaujímavosti » História

Slovaktown, Arkansas: ako Slováci založili vlastnú obec a stali sa ryžovými kráľmi Ameriky

Na nekonečných prériách amerického juhu stojí obec, ktorá nesie meno Slovenska. Slovaktown v štáte Arkansase vznikol z odvahy slovenských prisťahovalcov, ktorí opustili bane a oceliarne Pensylvánie a rozhodli sa začať odznova – na pôde, ktorá mala byť ich novým domovom.

Slovaktown (pôvodne Slovactown), známa aj ako Slovak, je malá poľnohospodárska obec v štáte Arkansas v USA. Bola založená slovenskými prisťahovalcami v roku 1894, ktorí hľadali lepšie pracovné a životné podmienky v USA, unikajúc z ťažkých a nebezpečných podmienok v baniach a oceliarňach Pensylvánie. 

Ide o jedinú obec v Spojených štátoch, ktorá má priamo v názve spojitosť so Slovenskom. Žijú v nej  potomkovia Slovákov, ktorí si zachovali silnú kultúrnu identitu spájajúcu slovenské dedičstvo s americkým juhom.

Myšlienku založiť samostatnú obec pre Slovákov v Amerike predniesol Peter Víťazoslav Rovnianek, rodák z Dolného Hričova (okres Žilina), ktorý sa v roku 1887 usadil v Pittsburghu. Najprv pracoval ako redaktor Amerikánsko-slovenských novín a prekladal články pre slovenskú komunitu, neskôr založil Národný slovenský spolok a postupne sa stal jednou z vedúcich osobností krajanského života v USA.

V roku 1894 Rovnianek založil Slovenskú kolonizačnú spoločnosť s cieľom oslovovať Slovákov roztrúsených po Spojených štátoch, aby prišli do vytipovanej oblasti v štáte Arkansas a založili akési nové Slovensko na území Ameriky. Táto iniciatíva sa stala základom pre vznik obce Slovactown. 

„Rôzne slovenské bratské a nacionalistické organizácie, ako napríklad Národná slovenská spoločnosť, prekladali reklamy propagujúce priaznivé poľnohospodárske oblasti Arkansasu do slovenčiny v tlačiarňach v Pensylvánii, Ohiu a Illinois. Na základe týchto reklám založil Peter V. Rovnianek v roku 1894 v Pittsburghu Slovenskú kolonizačnú spoločnosť,“ opísal portál encyklopédie Arkansasu.

V lete toho istého roku Slovenská kolonizačná spoločnosť odkúpila 3 000 akrov pôdy v Prairie County v Arkansase a na nedotknuných trávnatých porastoch vytvorila agrárnu osadu pre slovenské rodiny. Rovnianek a slovenskí osadníci videli príležitosť vytvoriť komunitu založenú na poľnohospodárstve a udržiavaní slovenskej kultúry.

„Na jeseň roku 1894 prišlo do Slovactownu dvadsaťpäť rodín. Mnohé z týchto rodín viedli farmári a baníci, ktorí sa trápili v severovýchodných Spojených štátoch. Táto prvá skupina prisťahovalcov prišla do DeValls Bluff (Prairie County) vlakom a potom sa do svojich nových domovov vydala vozom,“ priblížila encyklopédia Arkansasu.

Vznik obce súvisel s Veľkou migráciou v rokoch 1870–1920, keď milióny Európanov prichádzali do Severnej Ameriky za prácou a lepšou budúcnosťou. Po Íroch boli druhou najpočetnejšou skupinou príchadzajúcou zo starého kontinentu do nového sveta.

Z približne 750 000 Slovákov, ktorí pricestovali do USA, sa mnohí uchytili v baniach, mlynoch, zlievárňach a oceliarňach po celej Amerike. Pracovali, šetrili a udržiavali si kultúru a tradície. Dnes viac ako 2 milióny Američanov uvádza, že má slovenské korene.

Slovenskí farmári mohli v Arkansase zarobiť až desaťnásobok toho čo doma. Niektorí sa po čase vrátili domov, väčšina však zostala a pokračovala v budovaní slovenskej komunity. Podľa ščítania obyvateľov v roku 1920 žilo v USA 620-tisíc Slovákov.

Život na prériách však niesol so sebou aj ťažkosti. Slováci sa spočiatku museli živiť lovom kačíc a zberom a spracovaním prérijného sena. „Čakala ich tvrdá skúška – prví osadníci museli skrotiť rozľahlú, otvorenú a divokú prériu. Sedem stôp vysoká prérijná tráva bola náchylná na požiare a pôda nebola vhodná na pestovanie európskych plodín, s ktorými mali skúsenosti,“ opísala ich úvodné ťažkosti mimovládna organizácia Global Slovakia.

V roku 1904 však Slováci prišli s inováciou. Začali pestovať ryžu, ktorá sa výborne prispôsobila miestnej hlinitej pôde a oblastiam s povodňami. Tak sa v Arkansase zrodil nový priemysel a dnes je tento štát najväčším producentom ryže v USA, pričom časť produkcie sa exportuje do vyše 50 krajín.

Prví osadníci v Slovactowne si najskôr postavili komunitný dom, kde im náboženské služby poskytoval farár z neďalekého mesta Stuttgart, vzdialeného približne 19 kilometrov.

Už v roku 1895 však miestni veriaci písali miestnemu biskupovi so žiadosťou o pridelenie kňaza výlučne pre ich komunitu. Rastúca slovenská komunita pod vedením ďalšieho kňaza zo Stuttgartu vybudovala v roku 1900 svoj prvý kostol.

„Do roku 1909 sa v Slovactowne usadilo asi päťdesiat rodín. Väčšina z týchto rodín bola slovenského pôvodu, ale niekoľko ich bolo českého a ruského. Táto komunita postavila okolo roku 1914 ďalší kostol – Kostol svätého Cyrila a Metoda – a napriek tomu stále nemali farára. Vzhľadom k absencii kňaza bohoslužby slúžili muži z rodín Miklík, Matoske, Konečný a Dolný,“ uvádza encyklopédia Arkansasu.

Na Google maps môžeme vidieť mená tunajších ciest a ulíc, ktoré sú pomenované podľa slovenských priezvisk – Konečný, Plafčan alebo Pitoňák.

S lokalitou sa navyše spája raritná botanická zaujímavosť. V časti Konecny Grove Natural Area rastie vzácna rastlina Stern’s medlar (po slovensky mišpuľa Stern). Ide o opadavý ker či menší strom, ktorý dosahuje výšku 4,5 až 6 metrov. Na jar kvitne bielymi kvetmi s piatimi okvetnými lístkami. Vo voľnej prírode je známych iba asi 25 jedincov nachádzajúcich sa v tejto jedinej lokalite, čo z neho robí jeden z najvzácnejších stromov v Severnej Amerike.

V roku 1925 bol Slovactown farnosťou so šesťdesiatimi farmárskymi rodinami. Do roku 1948 tvorilo obyvateľstvo asi deväťdesiat rodín. Na začiatku 50. rokov 20. storočia žilo na farmách v obci Slovak a jej okolí odhadom 500 obyvateľov slovenského pôvodu.

V súčasnosti je komunita Slovak domovom približne 80 rodín, prevažne potomkov slovenských osadníkov z 19. storočia. Obec sa vyznačuje úspešnými rodinnými farmami a prosperujúcim lovom kačíc. Ten počas trojmesačnej sezóny generuje viac než 1 milión dolárov denne pre okolie mesta Stuttgart, pod ktoré Slovak patrí.

Napriek svojej histórii a významu americkú obec Slovak na Slovensku pozná málokto.

„K tomu, že obec Slovak v Arkansase zostáva málo známa, prispela aj studená vojna a ideologická priepasť medzi strednou a východnou Európou a Spojenými štátmi. Rovnako zohral úlohu aj slabý kontakt medzi Slovenskom, jeho vládou a americkým juhom,“ zdôvodnila mimovládna organizácia Global Slovakia.

Slovak má podľa neziskovky veľa spoločného s vidieckym Slovenskom. Jazda po rozľahlých, riedko osídlených rovinách Arkansasu pripomína južné Slovensko s jeho úrodnými políčkami. Väčšina ľudí sú príbuzní buď pokrvne alebo sobášom, pričom starostlivosť o pôdu a viera sú považované za základ členstva v komunite. 

Obyvatelia obce Slovak aktívne udržiavajú svoje slovenské dedičstvo vrátane pečenia koláčov a tancovania polky, ako aj hodnôt typických pre vidiecky život. Komunita v Slovaktowne aktívne oslavuje svoje slovenské korene. Symbolika Slovenska sa objavuje nielen na vitrážach kostola, ktoré nesú slovenský erb, ale aj na každodenných predmetoch ako hrnčeky, tričká či šiltovky.

Najfarebnejšou oslavou slovenskej hrdosti je každoročný festival Deň slovenského dedičstva (Heritage Day Festival) založený v roku 2015 po návrate jedného z potomkov zakladateľských rodín zo Slovenska. Festival ponúka tradičné slovenské jedlá – halušky, holubky, koláče – a stal sa každoročnou udalosťou pre komunitu.

„Mnohí obyvatelia, ktorí si ešte pamätali pôvodných zakladateľov, už nežijú alebo sú vo vysokom veku. Muži a ženy, ktorí dnes vedú farmy zakúpené ich praprarodičmi, dosiahli prosperitu, o akej ich predkovia mohli len snívať. Napriek naplneniu „amerického sna“ však nestratili kontakt so svojím pôvodom a slovenskými koreňmi,“ uviedla Global Slovakia.

V roku 2024 potomkov amerických Slovákov z mesta Slovak prijala prezidentka Zuzana Čaputová.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK