USA zvažujú vystúpenie z NATO – budúcnosť Aliancie po vojne s Iránom je neistá
Americký prezident Donald Trump sa vyjadril k prebiehajúcej vojenskej operácii v Iráne. USA chcú po skončení vojny vyhodnotiť aj postoj európskych partnerov z Aliancie. NATO je podľa amerického prezidenta „papierovým tigrom“.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore vo Fox News so Seanom Hannitym vysvetlil, že vzťah USA a NATO bude treba „po ukončení tohto konfliktu prehodnotiť“.
Odmietnutie niektorých európskych členských štátov NATO povoliť USA využívanie ich vojenských základní a časti vzdušného priestoru vyvoláva otázky. Rubio vysvetlil, že ak NATO nedá USA možnosť chrániť svoje záujmy, stane sa to jednostrannou záležitosťou.
NATO by potom podľa neho znamenalo, že USA majú v Európe umiestnené vojská na ochranu Európy. Ak USA výmenou za to nemôžu ani využívať jej vojenské základne, naskytá sa otázka, prečo vlastne v Aliancii sú. Donald Trump už roky vyzýva európskych členov NATO, aby zvýšili svoje finančné príspevky do organizácie.
Trump spochybňuje bojovú pripravenosť partnerov v NATO
Naposledy americký prezident vyjadril pochybnosti o tom, či európski partneri v NATO preukázali USA rovnakú solidaritu, aká bola pre Washington samozrejmosťou už počas studenej vojny. Po začatí bojových operácií v Iráne Trump vyzval partnerov v NATO, aby chránili obchodné lode plávajúce cez Hormuzský prieliv, keďže väčšina dodávok smeruje do Európy.
Niekoľko európskych partnerov v NATO však vyhlásilo, že vojna v Iráne „nie je naša vojna“, a vylúčilo svoju účasť. Španielsko nedávno zakázalo Spojeným štátom prístup na svoje vojenské základne a vláda v Madride uzavrela vzdušný priestor pre americké vojenské lietadlá. Taliansko zasa nepovolilo využitie leteckej základne na Sicílii.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas návštevy Austrálie 26. marca označil konflikt s Iránom za ekonomickú katastrofu. Pritom povedal, že Nemecko sa ďalej nenechá vťahovať do tohto konfliktu.
„Predtým sa nás nikto nepýtal. Nie je to naša vojna, a preto sa do nej nechceme nechať vtiahnuť, aby som to povedal úplne jasne,“ povedal Pistorius. Podobne sa vyjadril aj britský premiér Keir Starmer.
Rubio vysvetlil, že konečné rozhodnutie o predefinovaní budúcej úlohy USA v NATO je na prezidentovi. „A bude ho musieť urobiť on,“ dodal minister.
Izraelské vzdušné sily od začiatku vojny vedenej spoločne s USA podnikli viac ako 800 náletov na Irán. Podľa armády bolo pritom použitých približne 16 000 kusov rôznej munície. Spolu s tajnými službami budú pokračovať v cielených útokoch proti iránskemu teroristickému režimu, uviedla armáda.
USA: Iránsky jadrový program bude oslabený na 15 až 20 rokov
V utorok (31. marca) americký prezident naznačil, že vojenská operácia v Iráne by sa mohla skončiť za dva až tri týždne. Počas predchádzajúcej noci bolo podľa neho zničené neuveriteľné množstvo tovární na rakety. Misia sa podľa jeho slov blíži ku koncu, je však potrebné odstrániť každý zdroj nebezpečenstva, ktorým Irán disponuje.
Americký prezident vyhlásil, že existuje možnosť dosiahnuť s Iránom dohodu o ukončení operácie. V tom prípade by sa však Teherán musel vzdať svojho jadrového programu. Ak by sa tak nestalo, USA a Izrael by zaistili, že Irán by potreboval 15 až 20 rokov na opätovné vybudovanie takéhoto programu.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí opätovne odmietol tvrdenie, že prebiehajú priame rokovania s USA. V utorok pre televíziu Al-Džazíra vyhlásil, že „nemajú dôveru v to, že by rokovania s USA priniesli nejaký úspech“.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?