Svet » USA

USA zvažujú vystúpenie z NATO – budúcnosť aliancie po vojne s Iránom je neistá

Americký prezident Donald Trump sa vyjadril k prebiehajúcej vojenskej operácii v Iráne. USA chcú po skončení vojny vyhodnotiť aj postoj partnerov z NATO v Európe. NATO je podľa amerického prezidenta „papierovým tigrom“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore vo Fox News so Seanom Hannitym vysvetlil, že vzťah USA a NATO bude treba „po ukončení tohto konfliktu prehodnotiť“.

Odmietnutie niektorých európskych členských štátov NATO povoliť USA využívanie ich vojenských základní a časti vzdušného priestoru vyvoláva otázky. Rubio vysvetlil, že ak NATO nedá USA možnosť chrániť svoje záujmy, stane sa to jednostrannou záležitosťou.

NATO by potom podľa neho znamenalo, že USA majú v Európe umiestnené vojská na ochranu Európy. Ak USA na oplátku nemôžu ani využívať jej vojenské základne, naskytá sa otázka, prečo vlastne v NATO je. Donald Trump už roky vyzýval európskych členov NATO, aby zvýšili svoje finančné príspevky do aliancie.

Trump spochybňuje bojovú pripravenosť partnerov v NATO

Naposledy americký prezident spochybnil, či európski partneri v NATO preukážu USA rovnakú solidaritu, aká bola pre Washington samozrejmosťou už počas studenej vojny. Po začatí bojových operácií v Iráne Trump vyzval partnerov v NATO, aby chránili obchodné lode plaviace sa cez Hormuzský prieliv, keďže väčšina dodávok smeruje do Európy.

Niekoľko európskych partnerov v NATO však vyhlásilo, že vojna v Iráne „nie je naša vojna“, a vylúčili svoju účasť. Nedávno Španielsko odmietlo Spojeným štátom využívanie vojenských základní a vláda v Madride uzavrela vzdušný priestor pre americké vojenské lietadlá. Taliansko odmietlo svojmu partnerovi v NATO využívanie leteckej základne na Sicílii.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas návštevy Austrálie 26. marca označil konflikt s Iránom za ekonomickú katastrofu. Povedal tiež, že Nemecko sa nechce ďalej vťahovať do tohto konfliktu.

„Predtým sa nás nikto nepýtal. Nie je to naša vojna, a preto sa do nej nechceme vťahovať, aby som to povedal úplne jasne,“ povedal Pistorius. Podobne sa vyjadril aj britský premiér Keir Starmer.

Rubio vysvetlil, že konečné rozhodnutie o redefinovaní budúcej úlohy USA v NATO je na prezidentovi. „A bude ho musieť urobiť on,“ dodal minister.

Izraelské vzdušné sily vykonali od začiatku vojny vedenej spoločne s USA viac ako 800 útokov na Irán. Podľa armády bolo pri tom použitých približne 16 000 rôznych munícií. Spolu s tajnými službami budú pokračovať cielené útoky proti iránskemu teroristickému režimu, uviedla armáda.

USA: Iránsky jadrový program bude oslabený na 15 až 20 rokov

V utorok (31. marca) americký prezident naznačil, že vojenská operácia v Iráne by mohla skončiť za dva až tri týždne. V predchádzajúcu noc bolo podľa neho zničené neuveriteľné množstvo tovární na rakety. Misia sa podľa jeho slov blíži ku koncu, je však potrebné odstrániť každý zdroj nebezpečenstva, ktorým Irán disponuje.

Americký prezident vyhlásil, že existuje možnosť dosiahnuť s Iránom dohodu o ukončení operácie. Na to by sa však Teherán musel vzdať svojho jadrového programu. Ak by tomu tak nebolo, USA a Izrael by zaistili, že Irán by potreboval 15 až 20 rokov na opätovné vybudovanie takéhoto programu.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí naopak opäť odmietol tvrdenie, že prebiehajú priame rokovania s USA. V utorok pre „Al Jazeera“ vyhlásil, že „nemajú dôveru, že rokovania s USA prinesú akýkoľvek úspech“.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK