Svet

Z vojny vychádza viac odolná: Ukrajina ukazuje, ako budovať energetickú sieť pre krízové časy

Ukrajinské poznatky z bojiska v oblasti protidronových taktík a technológií sú veľmi žiadané v situácii, keď sa armády Spojených štátov, Izraela a štátov Perzského zálivu snažia čeliť iránskym dronom Šáhid a čoraz častejšie aj ruským „kamikadze“ dronom Geraň-2.

Počas konferencie CERAWeek by S&P Global, ktorá sa konala 23. – 27. marca v Houstone (USA), ukrajinská delegácia na čele s podpredsedom vlády Denysom Šmyhaľom a predstaviteľmi energetických spoločností ponúkla cenné poznatky o tom, ako obnovovať elektrickú sieť pod paľbou – s dôrazom na maximálnu odolnosť a vytrvalosť.

„Skúsenosti získané na Ukrajine nie sú len skúsenosťami pre Ukrajinu, sú to skúsenosti pre globálnu ekonomiku, ktorá čelí rovnakým výzvam v oblasti bezpečnosti, odolnosti, diverzifikácie a rozvoja energetickej infraštruktúry,“ uviedol počas diskusie 25. marca Joshua Volz, osobitný americký vyslanec pre integráciu energetiky.

Keďže vojna sa vlečie už piaty rok, mierové rokovania sa nachádzajú v „dočasnej pauze“ a po najchladnejšej zime za takmer 20 rokov, ktorú Rusko využilo vo svoj prospech prostredníctvom útokov dronmi a raketami systematicky zameraných na zostávajúce elektrárne a rozvodné stanice, sa rysuje leto plné brutálnych ofenzív. Ukrajinci vymysleli slovo na označenie toho, čo prežili v januári a februári: „Kholodomor“, čo znamená mor chladnej smrti.

Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, ktorá rozpútala najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, je energetická infraštruktúra hlavným cieľom, hoci takéto útoky sú podľa Ženevského dohovoru považované za vojnové zločiny. V roku 2024 vydal Medzinárodný trestný súd zatykače za „zločiny proti ľudskosti“ na štyroch vysokopostavených ruských vojenských dôstojníkov, ktorí údajne vydali rozkazy k útokom na ukrajinskú elektrickú sieť.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa pred rokom 2022 v rámci centralizovanej energetickej sústavy, ktorá bola dedičstvom sovietskej éry, napojenej na ruskú a bieloruskú sieť a spravovanej štátnou spoločnosťou Ukrenergo, polovica elektrickej energie na Ukrajine vyrábala v jadrových elektrárňach, 23 % v uhoľných elektrárňach a 9 % v plynových elektrárňach

Agentúra ďalej uviedla, že odvtedy bolo najmenej 18 veľkých ukrajinských elektrární nenávratne poškodených alebo úplne zničených, takmer všetky nadzemné zariadenia na skladovanie zemného plynu boli zdevastované a až 70 % predvojnových výrobných kapacít bolo zničených alebo obsadených ruskými silami vrátane jadrovej elektrárne v Záporoží, ktorá samotná vyrábala takmer 25 % elektriny v krajine.

V súčasnosti je v prevádzke len menej ako štvrtina predvojnových výrobných kapacít Ukrajiny, avšak od roku 2024 sa znížila jej závislosť od dovozu elektrickej energie prostredníctvom novovybudovaného prepojenia s Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav a v júni 2025 sa táto krajina dokonca na tri mesiace stala vývozcom energie, keď dodávala prebytočnú elektrinu susedným krajinám.

„Iróniou tejto vojny na Ukrajine je, že nám pomohla vybudovať úplne nový energetický systém,“ hovorí Maxim Timčenko, generálny riaditeľ skupiny DTEK, najväčšej súkromnej energetickej spoločnosti v krajine. „Vybudovali sme viac veterných, solárnych aj batériových kapacít … bližšie k miestam spotreby vo veľkých mestách. Naša skúsenosť z vojny je ukážkou toho, ako vyzerá energetická infraštruktúra budúcnosti.“

Centrum inovácií

Timčenko pripomenul účastníkom diskusie, že 24. februára 2022, v deň „moskovskej invázie“, sa spoločnosti Ukrenergo a Moldavsko práve odpojili od ruskej a bieloruskej siete v rámci testu „izolovaného režimu“, ktorý bol súčasťou plánu na synchronizáciu s európskou prenosovou sústavou do roku 2023.

„Malo to trvať tri dni. Myslím, že teraz je to už navždy,“ konštatoval s tým, že Ukrajina a Moldavsko požiadali o núdzovú synchronizáciu, ktorá mala trvať mesiace. „Počas troch týždňov sa nám podarilo pripojiť k európskej sieti, čo znamená, že sme sa fyzicky stali súčasťou európskeho energetického trhu.“

Po tom, čo boli zničené alebo obsadené uhoľné, plynové a vodné zdroje, ako aj najväčšia jadrová elektráreň, Ukrajinci začali – často svojpomocne – inštalovať veterné turbíny v záhradách a solárne panely na strechách, napojené na generátory a kotly v pivniciach.

„Našou reakciou bolo budovať stále viac decentralizovanej výroby a z hľadiska odolnosti máme teraz jeden z najvyšších potenciálov v oblasti solárnej a veternej energie a rozvinutej infraštruktúry na svete,“ uviedol Timčenko. Veľké projekty, ako je rozšírenie veterného parku Tyligulska pri Čiernom mori, by mali do konca roka 2026 výrazne zvýšiť kapacitu obnoviteľných zdrojov.

Solárne a veterné projekty podľa neho nevyžadujú rozsiahlu správu priamo na mieste a „naše domácnosti, malé aj stredné podniky investujú do… strešných solárnych systémov a batériových úložísk, teda technológií za elektromerom… Každý rok nás prekvapí zistenie, že sme získali ďalší 1 GW kapacity vybudovanej našimi ľuďmi a firmami, aby sme zvládli všetky tieto výzvy,“ poznamenal Timčenko.

Podľa Volza Ukrajina doplnila svoje rozsiahle podzemné kapacity na skladovanie energie aj zvýšeným dovozom zemného plynu prostredníctvom podzemných plynovodov z Grécka cez transbalkánsky koridor, z chorvátskeho terminálu LNG Krk, z Poľska a po trase „Amber Road“ z Litvy a Lotyšska. Prevádzkovatelia plynovodov a plynárenské spoločnosti tak podľa neho nekonajú len na podporu ukrajinského prežitia, ale aj preto, že ide o „konkurenčne výhodné“ a ziskové podnikanie.

„Ukrajina vybudovala – konkrétne spoločnosť DTEK – najväčší projekt batériového úložiska energie v Európe,“ povedal Geoffrey Pyatt, výkonný riaditeľ pre energetiku a kritické suroviny v spoločnosti McLarty Associates, ktorý pôsobil ako americký veľvyslanec na Ukrajine v rokoch 2013 až 2016.

Namiesto veľkých turbín zo sovietskej éry, ktoré spracúvali zemný plyn, sa plyn teraz vedie z podzemných zásobníkov do rozptýlených malých modulárnych plynových turbín v systéme, ktorý Timčenko označil za „najrozvinutejší systém prepravy plynu v Európe“.

„Ukrajina je skutočným taviacim kotlom kreativity, pokiaľ ide o architektúru transformácie energetických systémov v reálnom čase, a jedným z kľúčových posunov bol prechod od jednotlivých bodov zlyhania k viacerým zdrojom odolnosti,“ uviedol Volz.

Doplnil, že Spojené štáty a Európska únia podľa neho stavajú na tom, že Ukrajina prežije ruskú inváziu, pričom ich investície sa stanú „kľúčovým bodom nielen pre energetický systém Ukrajiny, ale aj pre energetické systémy v celej Európe“.

Povojnové vyhliadky

Podľa Organizácie Spojených národov a Svetovej banky bude obnova Ukrajiny vyžadovať rozsiahle medzinárodné úsilie trvajúce desať rokov s odhadovanými nákladmi takmer 600 miliárd dolárov.

Timčenko konštatuje, že „len na obnovu [pôvodného] energetického systému je podľa odhadov Svetovej banky potrebných 91 miliárd dolárov“, avšak to, čo Ukrajinci teraz budujú, bude „hrať jednu z kľúčových rolí v energetickej bezpečnosti Európskej únie a Európy.“

To podľa neho platí najmä pre jadrovú energetiku. „Poznáme … jadrový priemysel a som pevne presvedčený, že to je budúcnosť Európy,“ zdôrazňuje.

Šmyhaľ dodal, že v budúcnosti by hlavným pilierom výroby energie mala byť jadrová energetika. V súčasnosti podľa jeho slov viac ako 75 % energie na Ukrajine pochádza z ďalších 15 reaktorov, ktoré zostávajú pod ukrajinskou kontrolou. Uviedol, že 18 mesiacov pred ruskou inváziou Ukrajina prešla zo závislosti na ruskom jadrovom palive na americkú technológiu spoločnosti Westinghouse.

Ide podľa neho o vzorový model a prístup, ktorý vytvoril vertikálne integrovaný systém jadrovej energetiky od ťažby uránu cez jeho obohacovanie, výrobu jadrového paliva až po nakladanie s jadrovým odpadom.

Ukrajinské ložiská uránu a skúsenosti s ťažbou a spracovaním sú jedným z dôvodov, prečo Spojené štáty a Kyjev vytvorili spoločný investičný fond vo výške 150 miliónov dolárov na rozvoj ukrajinských strategických surovín.

„Zavedieme inteligentné siete na riadenie takéhoto [decentralizovaného a diverzifikovaného energetického] systému, čo nám umožní byť úplne odolní voči akýmkoľvek možným ruským útokom… To… zdôrazňuje význam obnoviteľnej energie, ktorá je lokálne dostupná, nie je závislá od dovozu a dá sa rýchlo opraviť a prepojiť s batériovými systémami, ktoré zabezpečujú odolnosť,“ uzavrel Šmyhaľ.

„Jednou z najpovzbudivejších vecí, ktoré som tu na konferencii CERAWeek (2026) počul o Ukrajine, je zmena vnímania toho, čím Ukrajina je… Nie je to záťaž, je to príležitosť. Ukrajina má schopnosť nielen posilňovať odolnosť vo svojom boji o budúcnosť, ale aj vytvárať priestor pre investičné príležitosti,“ uviedol Volz.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK