R. Dohál: Pôda je v apokalyptickom stave a potraviny strácajú hodnotu. Regeneratívne poľnohospodárstvo je jediná alternatíva (Rozhovor)
Pôda nie je len výrobný prostriedok – je základom života, zdravia aj budúcnosti krajiny. Napriek tomu ju podľa mnohých odborníkov dlhodobo vyčerpávame a degradujeme. O stave slovenskej pôdy, kvalite potravín aj o tom, prečo by sa poľnohospodárstvo malo radikálne zmeniť, sme sa rozprávali s Robertom Dohálom z Poľnohospodárskeho družstva (PD) Krakovany. Robert Dohál patrí k výrazným osobnostiam slovenského poľnohospodárstva a dlhodobo sa venuje témam regeneratívneho hospodárenia a ochrany pôdy. V PD Krakovany presadzuje princípy bezorbového obrábania pôdy (no-till) a patrí k priekopníkom tohto prístupu na Slovensku. Vo svojej praxi sa zameriava na obnovu pôdneho života, zvyšovanie obsahu organickej hmoty a zlepšovanie schopnosti krajiny zadržiavať vodu. V rozhovore vysvetľuje, prečo považuje pôdu za „apokalypticky“ ohrozenú, čo podľa neho zásadne ovplyvňuje kvalitu potravín a prečo je regeneratívne poľnohospodárstvo podľa jeho slov jedinou cestou do budúcnosti.
Epoch Times Slovensko: Pôda je základ poľnohospodárstva. V akom stave je dnes tá slovenská a čo sa s ňou za ostatné desaťročia podľa vás stalo?
Robert Dohál: Pôda je základ poľnohospodárstva – s tým sa stotožňujem. A nielen poľnohospodárstva. Väčšina vecí, ktoré súvisia s naším bytím, s našou existenciou na tejto Zemi, súvisí s jednou spoločnou entitou, a tou je pôda. Áno, pôda je základ poľnohospodárstva, ale aj podmienka všetkého života na zemských pevninách, kontinentoch. Netreba okolo toho veľa mudrovať. Celú podstatu nádherne vystihuje výrok dnes pravdepodobne najlepšieho a najuznávanejšieho vedca z oblasti pôdnych vied, profesora Rattana Lala z Ohio State University. Ten povedal: „Niet života bez pôdy a niet pôdy bez života.“ Chcem tým zdôrazniť, že bez pôdy nie sme schopní prežiť na Zemi!
Pred pár rokmi som vo svojom prvom vystúpení vo Farmárskej revue povedal, že pôda je v apokalyptickom stave. A to myslím smrteľne vážne aj dnes. Na Facebooku bolo vtedy na tento môj názor veľa nesúhlasných reakcií a obrovské množstvo hejtov. Osemdesiat percent komentárov musela Slovenská televízia vymazať. Z tisícky zostalo možno 160, lebo ostatné boli vulgárne, oplzlé a primitívne. Takže áno, pôda je v apokalyptickom stave.
Aké máte dôkazy o tom, že pôda je v takom zlom stave?
Bohužiaľ, väčšina laikov, ale aj poľnohospodárov, keď vidí niekde eróziu, neberie to vážne a nepovažuje to za niečo strašné. Mnoho ľudí mi hovorí: „Však erózie tu boli odjakživa“. Erózie sú veterné, vodné. Pri prudkých dažďoch vnímajú bežní ľudia následky tých erózií ako bahenné záplavy. Tie spôsobujú obrovské škody na majetku a sú práve následkom erózií, keď voda zoberie obrovské množstvá ornice, teda tej najvzácnejšej vrchnej časti pôdy. Ale to, že je to pôda, si uvedomuje len málokto. Každý rok milióny ton pôdy v dôsledku erózie odídu zo Slovenska. Je to obrovská, nenapraviteľná škoda.
Čo sa týka slovenskej pôdy, je v takom stave ako pôda na celej Zemi. Človek je bezpochyby úžasný tvor. Dokázal v histórii zázračné, kúzelné, skvelé veci. Veď stále počúvame, aké nové technické a technologické veci vieme vyriešiť. Najnovšie o tom, čo dosiahla umelá inteligencia. Ale v čom sme dokonalí a čo dokážeme ako jediní zo všetkých stvorení? Dokážeme z krásnej, zelenej, životom kypiacej záhrady, prírody, zo zeleného raja, týmito rukami a touto hlavou urobiť púšť. Takýchto „umelých“ púští už človek za čas svojej existencie na Zemi, odkedy prestal byť lovcom a zberačom plodov prírody a začal robiť tzv. usadlé poľnohospodárstvo, vyprodukoval na Zemi viac ako štyristo miliónov hektárov.
Tých štyristo miliónov hektárov predstavuje viac ako jednu tretinu púští na tejto Zemi. Skrátka, tretinu púští na Zemi vyprodukoval človek. Ako to vieme? Z výskumu historikov, archeológov. Jednoducho to hovoria ľudia, čo sa zaoberajú výskumom našej histórie na našej planéte. Zároveň tvrdia, že dnes poznáme alebo máme zmienku, vieme opísať zhruba dvadsaťšesť bývalých starovekých civilizácií, ktoré zanikli. Z nich dvadsaťdva zaniklo dokazateľne v dôsledku toho, že zničili pôdu a „vybývali“ krajinu. Z pôdy minuli organický uhlík. Kyprenie pôdy spôsobilo a bohužiaľ dodnes spôsobuje systematické vysušovanie. Keď pôda stratí uhlík, teda organickú hmotu, nevie udržať vodu. No a keď niet vody a niet úrodnej pôdy, tak samozrejme každá civilizácia sa zrúti. Bohužiaľ, toto robíme dodnes.
Strašné je na tom to, že dnes sa toto vysušovanie, dezertifikácia, deje na celej planéte. Nepoučili sme sa. K tomu, že to dnes vieme s takou istotou, prispelo najmä rozlúštenie, prečítanie klinového písma, hlinených tabuliek z takzvanej Babylonskej knižnice, v poslednom desaťročí. Tie milióny hlinených tabuliek písaných klinovým písmom. 99 % z nich ľudia nevedeli desiatky rokov vylúštiť. Až teraz nám v tom pomohla umelá inteligencia. Takže to je taký príjemný prínos umelej inteligencie. No a z tých doštičiek sa vedci dočítali, že zhruba sedemsto rokov zaznamenávali údaje o úrodách, množstve obilia dodaných vladárovi, štátu a že teda v povodí Eufratu a Tigrisu, v bývalom Babylone, alebo ak chcete Akkadskej ríši, ľudia vedeli o tom, že sa úrodnosť pôdy znižuje, že jej obrábanie jej škodí, že zavlažovanie k tomu zničeniu pôdy významne prispieva a urýchľuje ho, že sa pôda zasoľuje. A napriek tomu, že toto všetko vedeli, teda aj poznali príčiny straty úrodnosti, aj ako majú tomuto procesu zabrániť a spomaliť ho, prípadne zvrátiť ho, napriek tomu to neurobili. Viete, čo je na tom strašné? Že dnes to vieme tiež a prakticky skoro nič nerobíme proti tomu, aby sa tak nestalo. Presne ako vtedy. Človek, zdá sa, sa nikdy nepoučí. Rýpeme sa v pôde ďalej a jej úrodnosť sa celosvetovo znižuje. Počuli ste určite, že sa znižuje obsah uhlíka všeobecne všade na Zemi, na ornej pôde. A nielen na ornej pôde, ale aj na pasienkoch, na lúkach, pretože sú veľmi intenzívne a necitlivo spásané. No a tým vysušujeme celú planétu.
Pýtate sa, čo sa s tou pôdou stalo za posledné desaťročia u nás na Slovensku? To isté, ako aj všade na svete. Zhruba pred dvesto rokmi – vďaka vynájdeniu pluhu – sme sa naučili pôdu ešte intenzívnejšie obrábať, ešte hlbšie kypriť. A čím ju hlbšie kypríme, tým ju intenzívnejšie vysušujeme, tým viac a rýchlejšie v nej míňame uhlík. To je tá esencia života v pôde, tá organická hmota, ten humus. A keď sa do toho pridala takzvaná zelená revolúcia, čo je posledných zhruba sto rokov obdobie takzvaného priemyselného poľnohospodárstva, keď sa k tomu efektívnejšiemu a hlbšiemu kypreniu pridali aj chemikálie, devastácia pôdy nabrala rýchlejšie tempo.
Často sa diskutuje o kvalite dnešných potravín. Ako ju vnímate z pohľadu človeka, ktorý pracuje s pôdou a výrobou potravín?
Nechcem zoširoka začínať o tom, aký je zdravotný stav obyvateľstva. Jednoznačne však v nezávislých zdrojoch začína prevažovať názor, že nielen za katastrofálny stav planéty, ale aj za kritický stav zdravia populácie je jednoznačne zodpovedný spôsob, akým dorábame, spracovávame a distribuujeme potraviny. Aj vzhľadom na nové informácie o klesajúcej kvalite, ale najmä výživnej hodnote potravín, sledujem v ostatných mesiacoch ľudí, ktorí prednášajú o „správnej“ výžive. Je logické, že preto nebudem nikoho kritizovať, ale usudzujem, že vo veľmi krátkom čase sa úplne zmenia názory na výživu ľudí. Slogan, ktorý bude v tom procese dominovať bude: „Nie je dôležité čo jete.“ Kardinálnou sa stane otázka: „Čo jedlo vaše jedlo?“ Z toho, čo dnes viem, s istotou tvrdím, že výživná hodnota potravín na 99 % závisí od toho, kde a ako bolo naše jedlo vypestované a v prípade zvierat vychované.
Keď si vezmete nejaký výrobok a má na zadnej strane „periodickú sústavu chemických prvkov“, tak ho nekupujte. Vôbec to nejedzte a už vôbec to nedávajte svojim deťom. Spracované potraviny obmedzujte, prípadne ich vôbec nejedzte. Snažte sa hľadať pravé potraviny.
Čo sú podľa vás pravé potraviny a ako ich spoznať?
Pravá potravina je maslo. Do veľkej miery stále maslo. Lebo maslo má obsahovať iba mliečny tuk a to je všetko. Alebo smotana. Aj smotana má obsahovať iba mliečny tuk a to je všetko. Ak porovnávate päť druhov smotany a jedna má napísané, že obsahuje mliečny tuk, tú si kúpte. Tú, čo tam má zahusťovadlo, ochucovadlo, farbivo a – ja neviem, čo všetko – konzervačné látky, éčko a tak ďalej – v žiadnom prípade nekupujte. Jedzte potraviny, ktoré majú krátku lehotu spotreby, krátku dobu trvanlivosti. Jedzte aj fermentované potraviny. Tie do istej miery zaručujú, že ide o pravé potraviny.
Môžete uviesť príklad podvodu s potravinami, ktorý ste spozorovali?
Hovoril mi to kamarát, ktorý má malú mliekareň. Spracovávajú 12-tisíc litrov mlieka denne. Obchodný reťazec im oznámil, že ich tvaroh nie je schopný cenovo konkurovať a musia ho zlacniť. Teraz ma neberte za slovo: príklad z dvoch eur na 1,50 €. Ak sa neprispôsobí cena kvalite, tak sa prispôsobí kvalita cene. Toto si zapamätajte. Vždy. Keď uvažujete o tom, čo je lacné, a upodozrievate niekoho v rámci predaja z dvora, kde vajíčko stojí 30 alebo 40 centov, kým v supermarkete je o 10 centov lacnejšie…
Aký má gazda dôvod predávať vám to drahšie? Predáva to za poctivú cenu, za takú, aby prežil. Aby si zarobil na živobytie. Navyše vás nenúti, aby ste uňho nakupovali. Predáva to ľuďom, ktorí sú uvedomelí a sú si vedomí, že jeho sliepky behajúce za gazdovstvom po trávnatej lúke dajú oveľa zdravšie vajíčka ako tie, ktoré prišli do toho supermarketu niekde z obrovskej haly, kde je 40-tisíc sliepok pokope. Ten kamarát mi hovorí: „Vieš, my sme ten tvaroh doteraz nechávali zrieť, kým sa z toho skysnutého mlieka urobil ten tvaroh. Mlieko nám kyslo pár dní, no teraz to spravíme jednoducho – použijeme syntetické okysľovadlo, skysne nám to za dve hodiny a urobíme tvaroh.“
A tak bude tvaroh, ktorý neobsahuje žiadne prirodzené kultúry, ktoré v tom mlieku bežne žijú. Probiotiká, ktoré sú pre ľudskú výživu a pre ľudské zdravie ničím nenahraditeľné, v tom tvarohu nebudú. Budete jesť tvaroh, ktorý nebude tvarohom. Bude to niečo, čo mlieko videlo, ale nebude to tvaroh. Takže takto sa robia podvody s potravinami. Samozrejme, všetko v rámci zákona a platnej legislatívy.
Vajíčka od „šťastných sliepok“ z lúky majú pomer omega3 : omega6 nenasýtených mastných kyselín 1 : 1, maximálne 1 : 3. Vajíčka z priemyselného chovu 1 : 15, možno až 1 : 20. A koho vlastné zdravie aspoň trochu zaujíma, vie, čo to znamená.
Joel Salatin vo svojej knihe Holy Cows and Hog Heaven napísal, že potravinársky priemysel dnes viac pripomína organizovaný zločin ako seriózne podnikanie. Ja s tým názorom súhlasím. Takže ešte raz zopakujem: Keď sa neprispôsobí cena kvalite, tak sa prispôsobí kvalita cene. Budete jesť bordel, lebo chcete lacné.
Aké sú výsledky výskumov o živinách v potravinách v závislosti od spôsobu obrábania pôdy?
Posledné desaťročia sa objavili veľmi zaujímavé výsledky výskumu. Zaujal najmä výskum Roberta Beelmana, ktorý objavil ergotioneín. Nájdite si, čo to je – elixír alebo vitamín večnej mladosti alebo vitamín dlhovekosti. Tejto látky obsahujú poľnoprodukty tým viac, čím menej bola kyprená pôda, na ktorej boli vypestované. Pred rokom som bol na prednáške, ktorú mal Dan Kittredge na konferencii ŽIVÁ KRAJINA. Bolo to začiatkom minulého roka. Tento Američan tam prednášal jednu úžasnú vec, ktorá zmenila a zmení podľa mňa významne pohľad na to, čo sú zdravé potraviny. Jeho firma realizuje výskum, aké potraviny obsahujú najviac živín a prečo to tak je. No a čuduj sa svete, čo zistili? Najvyšší obsah živín, najzdravšie potraviny sú od farmárov, ktorí nekypria pôdu (no-till). Ak prestanete kypriť pôdu, vo vašich produktoch sa zásadne začnú zvyšovať hodnoty akýchkoľvek živín.
Prečo?
Čím hlbšie budete tú pôdu obrábať, čím hlbšie budete kypriť, tým menej výživné budú potraviny. V pôde, ktorú kypríme, sa zastaví evolúcia. V pôde, ktorú kypríme, sa nesyntetizujú živiny, a preto v našich potravinách potom nie sú. Prísun živín do tých produktov, ktoré sa vypestujú na tej pôde, totiž zabezpečujú živé organizmy v spolupráci s koreňmi rastlín. A keď tú pôdu otočíme naruby, keď ten život tým mikroorganizmom a všetkej tej „hávedi“ v pôde otočíme opačne, tak živiny sa prestanú produkovať, obnovovať a rastliny nemajú čo prijať. Takže čím hlbšie budeme pôdu kypriť, tým väčší budeme mať nutričný deficit v našich potravinách.
Čo inšpirovalo Dana Kittricha k začiatku takéhoto výskumu? Dostal sa k nejakému výskumu zo 40. rokov 20. storočia, z obdobia druhej svetovej vojny. Boli to britské zdroje a našiel tam analýzy rôznych druhov zeleniny a ovocia. Zaujalo ho porovnanie hodnôt minerálnych látok v jablku vtedy a v jablkách z nejakého dnešného supermarketu. Zistil, že vtedy malo jedno jablko toľko živín, že dnes by sme museli zjesť sedem až osem jabĺk.
Ako sa dnes podľa vás darí Slovensku z pohľadu potravinovej sebestačnosti? V ktorých oblastiach sme silní a kde naopak vidíte najväčší priestor na zlepšenie?
Tvrdím, že nikto nevie, koľko má dnes Slovensko vlastných potravín. Štatistiky tvrdia, že približne 40 %. Keď však začnete analyzovať detailne, čo je skutočne vyprodukované na Slovensku, ste na úrovni 10 až 20 %.
Čo je kritériom na určenie, že potravina je skutočne slovenská?
Slovenská potravina je iba to, čo sa urodilo na našom poli alebo vychovalo v slovenskej maštali, spracovalo sa v mliekarni, mäsokombináte, mlyne či pekárni na Slovensku a kúpil to slovenský spotrebiteľ. Takto zaradených potravín je v Rakúsku okolo 80 %.
Slovensko je z hľadiska svojej suverenity kolóniou, odovzdalo moc nad schopnosťou uživiť sa do rúk medzinárodným obchodníkom a podvodníkom. Je skutočne namieste porovnávať to s Rakúskom. Slovensko vyrobí nejakých 930 miliónov litrov mlieka. Rakúsko má 1,6-násobne viac obyvateľov a vyrobí viac ako štyri miliardy litrov mlieka. No kým z toho slovenského mlieka sa spracuje v slovenských mliekarňach len do 40 %, v prípade Rakúska je to až 90 %. To je 3,6 miliardy litrov proti našim 340 – 350 miliónom. Rakúske mliekarne v porovnaní so slovenskými spracujú desaťnásobné množstvo.
Prečo slovenské mliekarne spracujú tak málo mlieka?
Pretože u nás už mliekarne zanikli. Jednoducho nie sú. Zhruba 50 až 60 % surového mlieka, ktoré je nadojené na slovenských mliečnych farmách, sa denne vyvezie – do Talianska, do Nemecka, možno aj do Rakúska, Maďarska, Česka…
Vyváža sa do okolitých štátov, ale aj do vzdialenejších. Toto mlieko sa nepočíta k slovenskej potravinovej suverenite. Viete prečo? Ak by sa totiž zavreli hranice a zastavil vývoz, naši prvovýrobcovia by nadojené mlieko mohli rovno vypúšťať do kanála, pretože ho tu nemá kto spracovať. Alebo môžu vyhlásiť, že ho predávajú v malom a postaví sa im tam desaťkilometrová rada ľudí s konvičkami, ktorí ho budú kupovať. Ale to by musel mať deň asi 150 hodín, aby to stihli všetko vyčerpať.
Je to katastrofa. Totálna závislosť. Sme kolónia. Prakticky potravinová suverenita u nás neexistuje.
Ako sa predáva slovenské mlieko v maloobchode v porovnaní s Rakúskom?
V rakúskych maloobchodných sieťach sa predá takmer 97 % domácich mliečnych výrobkov. Takých, kde sa mlieko v Rakúsku vyprodukovalo, spracovalo aj predalo. U nás sa predá iba 60 % domácich výrobkov. Čiže máme aj oveľa nižšiu spotrebu mlieka.
Ste zástancom regeneratívneho poľnohospodárstva. Čo vás osobne presvedčilo, že tento spôsob hospodárenia má budúcnosť?
V roku 1993, keď som bol v Spojených štátoch na jednej stáži, pochodili sme tam hromadu fariem. A na niekoľkých farmách – vo Wisconsine, v Illinois, v Minnesote – sme si všimli, že nám tí farmári dosť zdôrazňovali, že robia no-till (bezorbové hospodárenie, pozn. red.). A dokonca sme boli na jednej farme, kde nám povedali, že to tak robia už 20 rokov.
Že sa to volá regeneratívne poľnohospodárstvo, som najprv nevedel. My sme prestali orať v Krakovanoch v roku 2010. Vtedy sme orali naposledy, potom sme prešli etapou nejakého spracovania pôdy rôznymi kypričmi, hlbšími aj plytšími. Časť plodín, napríklad pšenicu, po sóji, sme už siali napriamo do strniska. Ale po kukurici sme ešte dobre hlboko, s takým hĺbkovým kypričom, zapracovali tú rastlinnú hmotu. Ale už od roku 2014 sme mali jednu pokusnú sedemhektárovú parcelku, na ktorej sme robili no-till, dokonca bez akýchkoľvek intenzifikačných faktorov. Čiže nešlo tam ani hnojivo, ani fungicídy, insekticídy, rastové stimulátory. Skrátka sme tam používali iba herbicíd.
V roku 2017 bolo obrovské sucho. A paradoxne, na tej pokusnej parcelke bola tvrdá pšenica a tam bola úroda o necelú jednu tonu vyššia, ako bol priemer. Teda o 0,9 tony vyššia úroda tvrdej pšenice ako na ostatných parcelách, ktoré sme ešte kyprili. A samozrejme ošetrovali všetkými tými intenzifikačnými faktormi, hnojili, striekali trikrát fungicídom. Tam bola o takmer tonu vyššia úroda, kde sme už tretiu sezónu nerobili nič, okrem teda herbicídu. Tak sme vtedy prešli na radikálnejšie opatrenia a hovorili sme si: „Keď to vyšlo na tej malej sedemhektárovej parcele, tak to musí vyjsť aj na 700 hektároch.“
A má to aj ďalšie prínosy. Meriame vlhkosť pôdy. Robíme mikrobiologické analýzy. To všetko si porovnávame s kyprenou pôdou u našich susedov. To znamená, že každú analýzu, ktorú spravíme na uhlík, tak si odmeriame uhlík aj u susedov. U susedov stagnuje, alebo je mierny pokles uhlíka. U nás na niektorých parcelách po tých desiatich rokoch sa uhlík zdvojnásobil. Z 1,2 – 1,3 percenta organického uhlíka na 2,6 – 2,7. Tým činom, samozrejme, úžasne narástla infiltračná schopnosť pôdy. Čiže regeneratívne hospodárenie je najlepšie adaptačné opatrenie proti zmenám klímy. Voda nám nesteká po parcelách. Nevieme, čo sú to erózie. Voda nám krásne infiltruje. Za hodinu naša pôda je schopná prijať viac ako 340 litrov vody na štvorcový meter. Všetko vsiakne do našej pôdy bez toho, aby tá voda zostala stáť. A čo je najúžasnejšie, keď po tých 340 litroch potom rýľom vykopete pôdu a naberiete si ju do rúk, tak si nezablatíte ruky. Proste tak sa úžasne za pár rokov zmení štruktúra pôdy. Toto je dôkaz o tom, že nekyprená pôda si vytvorí takú obrannú schopnosť, že jednoducho nech príde akýkoľvek dážď na akomkoľvek svahu, tak žiadnu pôdu nezoberie.
Čo podľa vás brzdí širšie prijatie regeneratívneho poľnohospodárstva medzi farmármi na Slovensku a kde naopak vidíte jeho limity alebo riziká?
Limity nevidím žiadne. A riziká? Asi jediné riziko, ktoré sme zažili aj my posledné tri sezóny, že ak vám chce niekto konkurovať, napríklad preto, aby získal pôdu, ktorú obrábate, tak vytvorí silnú propagandistickú kampaň, že v regeneratívnom hospodárení sú slabé úrody. Popritom si najme gangstrov s dronmi a sofistikovane a systematicky vám ničia herbicídmi úrodu. Prišlo to sem z Ukrajiny. Takto tam nenažraní gangstri likvidujú konkurenciu – malých roľníkov a nepoddajné podniky, čo im nechcú odstúpiť pôdu. Sú tu rusky hovoriaci tzv. „podnikatelia“, ktorí ponúkajú služby dronmi, že ak chcete susedovi zničiť úrodu, urobia to za vás. Dostanú zadanie, mapu s vyznačenými pozemkami, dostanú chémiu, nepýtajú sa, čo to je, nepýtajú sa, či je to vaše. Jednoducho v noci nabehnú a postriekajú vám úrodu a keď tam vojdete s kombajnom, zistíte, že klasy sú prázdne a nenakosíte tam ani kilo. Toto sa stalo aj nám. Nebudem hovoriť viac, pretože sa zaoberáme trestným oznámením a diskutujeme s právnikom a dopĺňame dôkazový materiál. Ohlasujú sa mi viacerí ľudia. Už sa to viacerí dozvedeli a hovorili mi, čo všetko im zničili a že mali nulovú úrodu.
Keď som sa opýtal, kto sú ich susedia, povedali mi: „Zaujímaví susedia. Finančná skupina, zahraničná firma, veľkofirma, veľkofarma.“ Keď som sa ich opýtal: „A nechceli to v minulosti od vás kúpiť?“ Povedali: „Čo by nie! Už desať rokov sa to snažia od nás kúpiť.“ Hovorím im: „No tak teraz vás presviedčajú, že na tom nemá cenu ďalej hospodáriť.“ Niekto mi verí, niekto nie. Nemusíte veriť ničomu, ja viem, že to tak je.
Prečo teda regeneratívne poľnohospodárstvo nie je mainstream?
Pozrite sa, nám na Slovensku všetko dlhšie trvá. Na Zemi sa takýmto spôsobom obhospodaruje 250 miliónov hektárov. Je to takmer 19 % všetkej pôdy na svete. Čo brzdí širšie prijatie farmármi? Poviem to s nadsádzkou. Viete si predstaviť pre výrobcov hnojív, výrobcov chémie a všetkých tých nezmyslov, výrobcov traktorov a závesného náradia, že by všetci začali hospodáriť v Európe tak, ako to robia Krakovany? Veď to je pre nich všetkých strašná predstava. Budú predávať o dve tretiny menej chémie a tak ďalej. U nás sa traktory nezoderú za 5-6 rokov, ale za 15-20, lebo nerobia hlboké a ťažké práce. Takže to je pre agrobiznis strašná predstava. V odborných časopisoch sa neobjaví takmer nič o tom, že REAG (regeneratívne poľnohospodárstvo) je jediná a jednoznačná alternatíva budúcnosti. Uvádza sa to iba ako zaujímavosť a rarita, že aj takto to niekto skúša, ale len opatrne. Lebo, samozrejme, keby ten časopis napísal „Preboha, spamätajte sa konečne všetci, takto to robte!“, potom by im tam nedali svoje reklamy všetci tí, čo ich tam dávajú. A vydavateľ by mal po biznise. Bohužiaľ.
Ďakujeme za rozhovor!
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi respondenta a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.