Inšpirácie, Životné prostredie » ROZHOVORY, Záhrada

R. Dohál: Pôda je v apokalyptickom stave a potraviny strácajú hodnotu. Regeneratívne poľnohospodárstvo je jediná alternatíva (Rozhovor)

Pôda nie je len výrobný prostriedok – je základom života, zdravia aj budúcnosti krajiny. Napriek tomu ju podľa mnohých odborníkov dlhodobo vyčerpávame a degradujeme. O stave slovenskej pôdy, kvalite potravín aj o tom, prečo by sa poľnohospodárstvo malo radikálne zmeniť, sme sa rozprávali s Robertom Dohálom z Poľnohospodárskeho družstva (PD) Krakovany. Robert Dohál patrí medzi výrazné osobnosti slovenského poľnohospodárstva a dlhodobo sa venuje témam regeneratívneho hospodárenia a ochrany pôdy. V PD Krakovany presadzuje princípy bezorbového obrábania pôdy (no-till) a patrí k priekopníkom tohto prístupu na Slovensku. Vo svojej praxi sa zameriava na obnovu pôdneho života, zvyšovanie obsahu organickej hmoty a zlepšovanie schopnosti krajiny zadržiavať vodu. V rozhovore vysvetľuje, prečo považuje pôdu za „apokalypticky“ ohrozenú, čo podľa neho zásadne ovplyvňuje kvalitu potravín a prečo je regeneratívne poľnohospodárstvo podľa jeho slov jedinou cestou do budúcnosti.

Epoch Times Slovensko: Pôda je základ poľnohospodárstva. V akom stave je dnes tá slovenská a čo sa s ňou za ostatné desaťročia podľa vás stalo?

Robert Dohál: Pôda je základ poľnohospodárstva – s tým sa stotožňujem. A nielen poľnohospodárstva. Väčšina vecí, ktoré súvisia s našim bytím, s našou existenciou na tejto Zemi, súvisí s jednou spoločnou entitou, a tou je pôda. Áno, pôda je základ poľnohospodárstva, ale aj podmienka všetkého života na zemských pevninách, kontinentoch. Netreba okolo toho veľa mudrovať. Celú podstatu nádherne vystihuje výrok dnes pravdepodobne najlepšieho a najuznávanejšieho vedca z oblasti pôdnych vied, ktorým je podľa mňa Dr. Prof. Rattan Lal z Ohio State University. Ten povedal: „Niet života bez pôdy a niet pôdy bez života.“ Chcem týmto zdôrazniť, že bez pôdy nie sme schopní prežiť na Zemi!

Povedal som pred pár rokmi v mojom prvom vystúpení vo Farmárskej revue, že pôda je v apokalyptickom stave. A to myslím smrteľne vážne aj dnes. Na Facebooku bolo vtedy na tento môj názor veľa nesúhlasných názorov a obrovské množstvo hejtov. Osemdesiat percent z komentárov musela Slovenská televízia vymazať. Z tisíc zostalo možno 160, lebo ostatné boli vulgárne, oplzlé, hlúpe a primitívne. Takže pôda je v apokalyptickom stave.

Aké máte dôkazy o tom, že pôda je v takom zlom stave?

Bohužiaľ, väčšina ľudí laikov, ale aj poľnohospodárov, keď vidí niekde eróziu, neberiete to vážne a nepovažuje to za niečo strašné. Mnoho ľudí mi hovorí: „Však erózie tu boli odjakživa“. Erózie sú veterné, vodné. Pri prudkých dažďoch vnímajú bežní ľudia následky tých erózií ako bahenné záplavy. Tie spôsobujú obrovské škody na majetku a sú práve následkom erózií, keď voda zoberie obrovské množstvá ornice, teda tej najvzácnejšej vrchnej časti pôdy. Ale to, že je to pôda, si uvedomujeme len málokto. Každý rok milióny ton pôdy vďaka erózii odíde zo Slovenska. Nenapraviteľná obrovská škoda. 

Čo sa týka slovenskej pôdy, je v takom stave ako pôda na celej Zemi. Človek je bezpochyby úžasný tvor. Dokázal v histórii zázračné, kúzelné, skvelé veci. Veď stále počúvame, aké nové technické a technologické veci vieme vyriešiť. Najnovšie o tom, aké veci dosiahla umelá inteligencia. Ale v čom sme dokonalí a čo dokážeme ako jediní zo všetkých stvorení? Dokážeme z krásnej, zelenej, životom kypiacej záhrady, prírody, zo zeleného raja, týmito rukami a touto hlavou urobiť púšť. Takýchto „umelých“ púští už človek za dobu svojej existencie na Zemi, od čias, keď prestal byť lovec a zberač plodov prírody a začal robiť tzv. usadlé poľnohospodárstvo, vyprodukoval na Zemi cez štyristo miliónov hektárov.

Tých štyristo miliónov hektárov predstavuje viac ako jednu tretinu púští na tejto Zemi. Skrátka, tretinu púští na Zemi vyprodukoval človek. Ako to vieme? Z výskumu historikov, archeológov. Jednoducho to hovoria ľudia, čo sa zaoberajú výskumom našej historie na našej planéte. Zároveň tvrdia, že dnes poznáme alebo máme zmienku, vieme popísať zhruba dvadsaťšesť bývalých starovekých, starých civilizácií, ktoré zanikli. Z nich dvadsaťdva zaniklo dokazateľne „vďaka“ tomu, že zničili pôdu a „vybývali“ krajinu. Z pôdy minuli organický uhlík. Kyprenie pôdy spôsobilo a bohužiaľ dodnes spôsobuje systematické vysušovanie. Pôda keď stratí uhlík, teda organickú hmotu, nevie udržať vodu. No a keď niet vody a niet úrodnej pôdy, tak samozrejme každá civilizácia sa zrúti. Bohužiaľ toto robíme dodnes.

Strašné je na tom to, že dnes sa toto vysušovanie, dezertifikácia, deje na celej planéte. Nepoučili sme sa. Tomu, že všetko toto s takou istotou vieme, napomohlo posledných desať rokov rozlúštenie, prečítanie klinového písma, hlinených tabuliek z takzvanej Babylonskej knižnice. Tie milióny hlinených tabuliek písaných klinovým písmom. 99 % z nich ľudia nevedeli desiatky rokov vylúštiť. Až teraz nám v tom pomohla umelá inteligencia. Takže to je taký príjemný prínos umelej inteligencie. No a z tých doštičiek z tej knižnice sa vedci dočítali, že zhruba sedemsto rokov zaznamenávali údaje o úrodách, množstve obilia dodaných na kontingent vladárovi, štátu a že teda v tom povodí Eufratu a Tigrisu, v tom bývalom Babylone, alebo ak chcete Akkadskej ríši, atď., ľudia sedemsto rokov vedeli o tom, že sa úrodnosť pôdy znižuje, že jej obrábanie jej škodí, že zavlažovanie k tomu zničeniu pôdy významne prispieva a urýchľuje ho, že sa pôda zasoľuje. A napriek tomu, že toto všetko vedeli, teda aj poznali príčiny straty úrodnosti, aj ako majú tomuto procesu zabrániť a spomaliť ho, prípadne zvrátiť ho, napriek tomu to neurobili. Viete, čo je na tom strašné? Že dneska to vieme tiež a prakticky skoro nič nerobíme proti tomu, aby sa tak nestalo. Presne ako vtedy. Človek, zdá sa, sa nikdy nepoučí. Rýpeme sa v pôde ďalej a jej úrodnosť sa celosvetovo znižuje. Počuli ste určite, že sa znižuje obsah uhlíka všeobecne všade na Zemi, na ornej pôde. A nielen na ornej pôde, ale aj na pasienkoch, na lúkach, pretože sú veľmi intenzívne a necitlivo spásané. No a tým pádom vysušujeme celú planétu.

Pýtate sa, čo sa s tou pôdou stalo za posledné desaťročia u nás na Slovensku? To isté, ako aj všade na svete. Zhruba pred dvesto rokmi, „vďaka“ vynájdeniu pluhu, sme sa naučili pôdu ešte intenzívnejšie obrábať, ešte hlbšie kypriť. A čím ju hlbšie kypríme, tým ju intenzívnejšie vysušujeme, tým viac a rýchlejšie v nej míňame uhlík. To je tá esencia života v pôde, tá organická hmota, ten humus. A keď sa do toho pridala takzvaná zelená revolúcia, čo je posledných zhruba sto rokov obdobie takzvaného priemyselného poľnohospodárstva, keď sa k tomu efektívnejšiemu a hlbšiemu kypreniu pridali aj chemikálie, devastácia pôdy nabrala rýchlejšie tempo. 

Často sa diskutuje o kvalite dnešných potravín. Ako ju vnímate vy z pohľadu človeka, ktorý pracuje s pôdou a výrobou potravín?

Nechcem zoširoka začínať o tom, aký je zdravotný stav obyvateľstva. Jednoznačne však v nezávislých zdrojoch postupne začína dominovať názor, že nielen za katastrofálny stav planéty, ale i za kalamitný stav zdravia populácie je hlavným, jednoznačným vinníkom spôsob, akým dorábame, spracovávame a distribuujeme potraviny. Aj vzhľadom na nové informácie o kriticky klesajúcej kvalite, ale hlavne klesajúcej výživnej hodnote potravín, sledujem v ostatných mesiacoch ľudí, ktorí prednášajú o „správnej“ výžive. Logicky preto nebudem nikoho kritizovať, a robiť sa múdry, ale usudzujem, že vo veľmi krátkom čase sa úplne zmenia názory na výživu ľudí. Slogan, ktorý bude v tom procese dominovať bude: „Nie je dôležité čo jete.“ Kardinálnou sa stane otázka: „Čo jedlo vaše jedlo?“ Z toho, čo dnes viem, s istotou tvrdím, že výživná hodnota potravín na 99 % závisí, kde a ako bolo naše jedlo vypestované, v prípade zvierat vychované.

Keď si vezmete nejaký výrobok a má to na zadnej strane v úvodzovkách „periodickú sústavu chemických prvkov“, tak to nekupujte. Vôbec to nejedzte a už vôbec to nedávajte svojim deťom. Čiže spracované potraviny obmedzujte, prípadne vôbec nejedzte. Snažte sa hľadať pravé potraviny.

Čo sú podľa vás pravé potraviny a ako ich spoznať?

Pravá potravina je maslo. Do veľkej miery stále maslo. Lebo maslo má obsahovať iba mliečny tuk a to je všetko. Alebo smotana. Smotana má tiež obsahovať iba mliečny tuk a to je všetko. Keď pozeráte päť druhov smotán a jedna má napísané, že obsahuje mliečny tuk, tak tú si kúpte. Tá, čo tam má zahusťovadlo, ochucovadlo, farbivo a ja neviem čo všetko – konzervačné látky, éčko a tak ďalej – tú v žiadnom prípade nekupujte. Jedzte tiež potraviny, ktoré majú krátku dobu spotreby, krátku dobu trvanlivosti. Jedzte aj fermentované potraviny. Tie do istej miery majú záruku, že sú to pravé potraviny.

Môžete uviesť príklad podvodu s potravinami, ktorý ste spozorovali?

Hovoril mi to kamarát, ktorý má malú mliekareň. Spracovávajú 12-tisíc litrov mlieka denne. Obchodný reťazec im oznámil, že ich tvaroh nie je schopný cenovo konkurovať, že ho musia zlacniť. Teraz ma neberte za slovo: príklad z dvoch eur na 1,50 €. Ak sa neprispôsobí cena kvalite, tak sa prispôsobí kvalita cene. Toto si zapamätajte. Vždy. Keď uvažujete o tom, čo je lacné a upodozrievate niekoho, kto vám niečo predáva napríklad v rámci predaja z dvora, že to vajíčko stojí 30 alebo 40 centov, ale v supermarkete je predsa o 10 centov lacnejšie… 

Aký má gazda dôvod vám to predávať drahšie? Predáva to za poctivú cenu, za takú, aby prežil. Aby si zarobil na živobytie. A hlavne on vás nenúti, aby ste to uňho kupovali. On to predáva ľuďom, ktorí sú uvedomelí a ktorí sú si vedomí, že tie jeho sliepočky behajúce za tým gazdovstvom po trávnatej lúke dajú oveľa zdravšie vajíčka ako tie, ktoré prišli do toho supermarketu niekde z obrovskej haly, kde je 40-tisíc sliepok pokope. Takže ten kamarát mi hovorí, že: „No vieš, my sme ten tvaroh doteraz nechávali zrieť, než sa z toho skysnutého mlieka urobil ten tvaroh. Mlieko nám kyslo pár dní, no teraz to to spravíme jednoducho – použijeme syntetické okyslovadlo, skysne nám to za dve hodiny a urobíme tvaroh.“

A tak bude tvaroh, ktorý neobsahuje žiadne prirodzené kultúry, ktoré tam v tom mlieku fungujú a existujú. Probiotiká, ktoré sú pre ľudskú výživu a pre ľudské zdravie ničím nenahraditeľné, v tom tvarohu nebudú. Budete jesť tvaroh, ktorý nebude tvarohom. Bude to len niečo, čo mlieko videlo, ale nebude to tvaroh. Takže takto sa robia podvody s potravinami. Samozrejme, všetko v rámci zákona a platnej legislatívy.

Vajíčka od „šťastných sliepok“ z lúky majú pomer omega3 : omega6 nenasýtených mastných kyselín 1:1, maximálne 1:3. Vajíčka z priemyselného chovu 1:15, možno až 1:20. A koho trošku vlastné zdravie zaujíma, vie čo to znamená.

Joel Salatin vo svojej knihe Holy Cows and Hog Heaven napísal, že potravinársky priemysel dnes viac pripomína organizovaný zločin ako seriózne podnikanie. Ja s tým jeho názorom súhlasím. Takže ešte raz to zopakujem: Keď sa neprispôsobí cena kvalite, tak sa prispôsobí kvalita cene. Takže budete jesť bodrel, lebo chcete lacné.

Aké sú výsledky výskumov o živinách v potravinách v závislosti od spôsobu obrábania pôdy?

Posledné desaťročia sa objavili veľmi zaujímavé výsledky výskumu. Zaujal najmä výskum Roberta Beelmana, ktorý objavil ergotioneín. Nájdite si, čo je to ergotioneín – elixír alebo vitamín večnej mladosti alebo vitamín dlhovekosti. Tejto látky, bionutrientu, obsahujú poľnoprodukty o to viac, čím menej bola kyprená pôda, na ktorej boli vypestované. Pred rokom som bol na prednáške, ktorú mal Dan Kittredge na konferencii ŽIVÁ KRAJINA. Bolo to začiatkom minulého roka. A tento Američan tam prednášal jednu úžasnú vec, ktorá zmenila a zmení podľa mňa významne pohľad na to, čo sú to zdravé potraviny. Jeho firma realizuje výskum, aké potraviny obsahujú najviac živín a prečo to tak je. No a čuduj sa svete, čo zistili? Najvyšší obsah živín, najzdravšie potraviny sú od farmárov, ktorí nekypria pôdu (no-till). Ak prestanete kypriť pôdu, vo vašich produktoch sa zásadne začnú zvyšovať hodnoty akýchkoľvek živín.

Prečo?

Čím hlbšie budete tú pôdu obrábať, čím hlbšie budete kypriť, tým menej výživné budú potraviny. V pôde, ktorú kypríme, sa zastaví evolúcia. V pôde, ktorú kypríme, sa nesyntetizujú živiny a preto v tých našich potravinách potom nie sú. To preto, že prísun živín do tých produktov, ktoré sa vypestujú na tej pôde, dávajú tie živé organizmy. Živé organizmy v spolupráci s koreňmi rastlín. A keď tú pôdu otočíme naruby, keď ten život tým mikroorganizmom a tomu všetkému, tej všetkej „hávedi“ v pôde otočíme opačne, no tak živiny sa prestanú produkovať, obnovovať a rastliny nemajú čo prijať. Takže čím budeme hlbšie pôdu kypriť, tak tým budeme mať väčší nutričný deficit v našich potravinách.

Čo inšpirovalo toho Dana Kittricha k začiatku takéhoto výskumu? Dostal sa k nejakému výskumu zo 40. rokov 20. storočia, z obdobia druhej svetovej vojny. Boli to britské zdroje a našiel tam analyzované rôzne druhy zeleniny a ovocia. No a zaujalo ho, že keď porovnal hodnoty minerálnych látok v jablku vtedy a kúpil jablká v nejakom supermarkete, zanalyzoval a zistil, že vtedy malo jedno jablko toľko živín, že dnes by sme museli zjesť sedem až osem jabĺk.

Ako dnes podľa vás stojí Slovensko z pohľadu potravinovej sebestačnosti? V ktorých oblastiach sme silní a kde naopak vidíte najväčší priestor na zlepšenie?

Tvrdím, že nikto nevie, koľko má dnes Slovensko vlastných slovenských potravín. Štatistiky tvrdia, že približne 40 %. Keď však začnete analyzovať detailne, čo skutočne je vyprodukované na Slovensku, ste na úrovni 10 až 20 %.

Čo je kritériom na určenie, že potravina je skutočne slovenská?

Slovenská potravina je iba to, čo sa urodilo, vychovalo v slovenskej maštali, respektíve na poli, spracovalo sa to v mliekarni, mäsokombináte, mlyne, pekárni na Slovensku a kúpil to slovenský spotrebiteľ. Takto zaradených potravín je v Rakúsku okolo 80 %.

Slovensko je kolóniou z hľadiska svojej suverenity, odovzdalo moc nad svojou schopnosťou sa uživiť do rúk medzinárodným obchodníkom a podvodníkom. Je skutočne namieste porovnávať to s Rakúskom. Slovensko vyrobí nejakých 930 miliónov litrov mlieka. Rakúsko má 1,6 násobok obyvateľov a vyrobí cez štyri miliardy litrov mlieka. Ale z toho slovenského mlieka sa spracuje v slovenských mliekarňach len do 40 %. Rakúskeho mlieka sa spracuje v rakúskych mliekarňach 90 %. Teda 3,6 miliardy proti 340 – 350 miliónom. To je desaťnásobok, čo spracujú rakúske mliekarne v porovnaní so slovenskými.

Prečo slovenské mliekarne spracujú tak málo mlieka?

Pretože u nás už mliekarne zanikli. Už nie sú. Zhruba 50 až 60 % surového mlieka, ktoré je nadojené na slovenských mliečnych farmách, sa denne vyvezie. Do Talianska, do Nemecka, možno aj do Rakúska, do Maďarska, do Česka…

Rôzne do okolitých štátov, aj dokonca vzdialenejších. Takže toto mlieko sa nepočíta k slovenskej potravinovej suverenite. A viete prečo? Lebo keď tu nie sú mliekarne, keby sa nebodaj zavreli hranice a povedalo sa, nič sa nebude prevážať, tak tí prvovýrobcovia môžu s tým mliekom spraviť, viete čo? Keď si ho pekne nadoja od kravičiek, tak ho môžu vypúšťať rovno do kanála. Alebo môžu vyhlásiť, že ho predávajú nadrobno a postaví sa im tam desaťkilometrová rada s konvičkami a budú si ľudia chodiť kupovať. Ale to by musel mať deň asi 150 hodín, aby to stihli všetko vytankovať.

Je to katastrofa. Totálna závislosť. My sme kolónia. Prakticky potravinová suverenita u nás neexistuje.

Ako sa predáva slovenské mlieko v maloobchode v porovnaní s Rakúskom?

V rakúskych maloobchodných sieťach sa predá takmer 97 % rakúskych mliečnych výrobkov. Také, čo sa vyprodukovalo, mlieko spracovalo v mliekarňach a predalo sa v rakúskych obchodoch. U nás sa predá iba 60 % našich domácich slovenských mliečnych výrobkov. Čiže my máme aj oveľa nižšiu spotrebu mlieka.

Ste zástancom regeneratívneho poľnohospodárstva. Čo vás osobne presvedčilo, že tento spôsob hospodárenia má budúcnosť?

V roku 1993, keď som bol v Spojených štátoch na jednej stáži, pochodili sme tam hromadu fariem. A na niekoľkých farmách – vo Wisconsine, v Illinois, v Minnesote – sme si všimli, že nám tí farmári dosť zdôrazňovali, že robia no-till (bezorbové hospodárenie, pozn.). A dokonca sme boli na jednej farme, kde nám povedali, že to tak robia už 20 rokov.

Že sa to volá regeneratívne poľnohospodárstvo, som najprv nevedel. My sme prestali orať v Krakovanoch v roku 2010. Vtedy sme orali naposledy, potom sme prešli etapou nejakého spracovania pôdy rôznymi kypričmi, hlbšími aj plytšími. Časť plodín, napríklad pšenicu, po sóji, sme už siali napriamo do strniska. Ale po kukurici sme ešte dobre hlboko, s takým hĺbkovým kypričom, zapracovali tú rastlinnú hmotu. Ale už od roku 2014 sme mali jednu pokusnú sedemhektárovú parcelku, na ktorej sme robili no-till, dokonca bez akýchkoľvek intenzifikačných faktorov. Čiže, nešlo tam ani hnojivo, ani fungicídy, insekticídy, rastové stimulátory. Skrátka sme tam používali iba herbicíd.

V roku 2017 bolo obrovské sucho. A paradoxne, na tej pokusnej parcelke bola tvrdá pšenica a tam bola úroda o necelú jednu tonu vyššia, ako bol priemer. Teda o 0,9 tony vyššia úroda tvrdej pšenice ako na ostatných parcelách, ktoré sme ešte kyprili. A samozrejme ošetrovali všetkými tými intenzifikačnými faktormi, hnojili, striekali trikrát fungicídom. Tam bola o takmer tonu vyššia úroda, kde sme už tretiu sezónu nerobili nič, okrem teda herbicídu. Tak sme vtedy prešli na radikálnejšie opatrenia a hovorili sme si: „Keď to vyšlo na tej malej sedemhektárovej parcele, tak to musí vyjsť aj na 700 hektároch.“

A má to aj ďalšie prínosy. Meriame vlhkosť pôdy. Robíme mikrobiologické analýzy. To všetko si porovnávame s kyprenou pôdou u našich susedov. To znamená, že každú analýzu, ktorú spravíme na uhlík, tak si odmeriame uhlík aj u susedov. U susedov stagnuje, alebo je mierny pokles uhlíka. U nás na niektorých parcelách po tých desiatich rokoch sa uhlík zdvojnásobil. Z 1,2 – 1,3 percenta organického uhlíka na 2,6 – 2,7. Tým pádom, samozrejme, úžasne narástla infiltračná schopnosť pôdy. Čiže regeneratívne hospodárenie je najlepšie adaptačné opatrenie proti zmenám klímy. Voda nám nesteká po parcelách. Nevieme, čo sú to erózie. Voda nám krásne infiltruje. Za hodinu naša pôda je schopná prijať cez 340 litrov vody na meter štvorcový. Všetko vsiakne do našej pôdy bez toho, aby tá voda zostala stáť. A čo je najúžasnejšie, keď po tých 340 litroch potom rýľom vykopete pôdu a naberiete si ju do rúk, tak si nezablatíme ruky. Proste tak sa úžasne za pár rokov zmení štruktúra pôdy. Toto je dôkaz o tom, že nekyprená pôda si vytvorí takú obrannú schopnosť, že jednoducho nech príde akýkoľvek dážď na akomkoľvek svahu, tak žiadnu pôdu nezoberie.

Čo podľa vás brzdí širšie prijatie regeneratívneho poľnohospodárstva medzi farmármi na Slovensku a kde naopak vidíte jeho limity alebo riziká?

Limity nevidím žiadne. A riziká? Asi jediné riziko, ktoré sme zažili aj my posledné tri sezóny, že ak vás chce niekto skonkurovať, napríklad preto, aby získal pôdu, ktorú obrábate, tak vytvorí silnú propagandistickú kampaň, že v regeneratívnom hospodárení sú slabé úrody a popri tom si najme gangstrov s dronmi a sofistikovane a systematicky vám ničia herbicídmi úrodu. Prišlo to sem z Ukrajiny. Takto tam nenažraní gangstri likvidujú konkurenciu. Malých roľníkov a nepoddajné podniky, čo im nechcú odstúpiť pôdu. Sú tu rusky hovoriaci, povedzme že „podnikatelia“, ktorí tu ponúkajú služby dronmi, že keď chcete susedovi zničiť úrodu, tak oni to za vás urobia. Dostanú zadanie, mapu s vyznačenými pozemkami, dostanú chémiu, nepýtajú sa, čo to je, nepýtajú sa, či to je vaše, a jednoducho v noci nabehnú a postriekajú vám úrodu a vy keď tam vojdete s kombajnom, tak zistíte, že klasy sú prázdne a nenakosíte tam ani kilo. Toto sa stalo aj nám. Nebudem hovoriť viac, pretože riešime trestné oznámenie a diskutujeme s právnikom a dopĺňame dôkazový materiál. Ohlasujú sa mi viacerí ľudia. Už sa to viacerí dozvedeli a viacerí mi hovorili, čo im všetko zničili a mali nulovú úrodu.

Keď som sa opýtal, že kto sú tam susedia, tak mi povedali: „Zaujímaví susedia. Finančná skupina, zahraničná firma, veľkofirma, veľkofarma.“ Keď som sa ich opýtal: „A nechceli to v minulosti od vás kúpiť?“ Povedali: „Čo by nie, už desať rokov sa snažia to od nás kúpiť.“ Hovorím im: „No tak teraz vás presviedčajú, že na tom nemá cenu ďalej hospodáriť.“ Niekto mi verí, niekto nie. Nemusíte veriť ničomu, ja viem, že to tak je.

Prečo teda regeneratívne poľnohospodárstvo nie je mainstream?

Pozrite sa, nám na Slovensku všetko dlhšie trvá. Na Zemi sa takýmto spôsobom obhospodaruje 250 miliónov hektárov. Je to takmer 19 % všetkej pôdy na svete. Čo brzdí širšie prijatie farmármi? Poviem to s nadsázkou. Viete si predstaviť pre výrobcov hnojív, výrobcov chémie a všetkých tých nezmyslov, výrobcov traktorov a závesného náradia, že by všetci začali hospodáriť v Európe tak, ako to robia Krakovany? Však to je pre nich všetkých strašná predstava. Budú predávať o dve tretiny menej chémie a tak ďalej. U nás sa traktory nezoderú za 5 – 6 rokov, ale za 15 – 20. Lebo nerobia hlboké a ťažké práce. Takže to je pre agrobiznis strašná predstava. Všade v odborných časopisoch sa neobjaví pomaly nič o tom, že REAG (regeneratívne poľnohospodárstvo) je jediná a jednoznačná alternatíva budúcnosti. Uvádza sa to iba ako zaujímavosť a rarita, že aj takto to niekto skúša, ale len opatrne, lebo však, samozrejme, keby ten časopis napísal – „Preboha, spamätajte sa konečne všetci, takto to robte!“ – potom by im tam nedali všetci tí, čo tam dávajú, svoje reklamy. A vydavateľ by mal po biznise. Bohužiaľ.

Ďakujeme za rozhovor!

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi respondenta a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK