Protesty v Číne naberajú na sile, režim sprísňuje kontrolu a obmedzuje používanie dronov
Vlna nepokojov v celej Číne viedla k sprísneniu bezpečnostných opatrení v Pekingu. Podľa analytikov tieto kroky súvisia s obavami o politickú stabilitu a bezpečnosť politických lídrov.
V stredočínskom meste Wu-chan sa vyhrotilo napätie pre projekt výroby batérií. Miestni obyvatelia proti projektu protestujú od februára, pričom poukazujú na environmentálne riziká.
8. marca tisíce vlastníkov nehnuteľností zorganizovali pouličný protest, ktorý polícia rozohnala a niekoľko demonštrantov zadržala. Počas zrážok obyvatelia obkľúčili vozidlo zástupcu primátora a žiadali prepustenie zadržaných. Hoci predstaviteľ predtým sľúbil projekt pozastaviť, výstavba pokračuje a režim zintenzívnil tlak na aktivistov.
Protesty opäť prepukli v noci z 27. na 28. marca, keď stovky obyvateľov opäť vyšli do ulíc s požiadavkou zrušenia projektu. Svedkovia uviedli, že okolo 23. hodiny zasiahla polícia, ktorá použila silu na rozohnanie davu a zadržala viacero osôb, čo potvrdzujú aj zábery zverejnené na internete. V oblasti zostali početné policajné jednotky aj nasledujúci deň.
V južnej provincii Kuang-tung pokračovali protesty v meste Šuej-kchou v súvislosti s plánmi na výstavbu krematória v blízkosti obytných štvrtí a miestnej školy. Dňa 25. marca pochodovali ulicami stovky demonštrantov, pričom miestni obyvatelia odhadujú účasť na približne 3 000 osôb.
Svedkovia uviedli, že polícia zadržala viacerých účastníkov a niekoľko ľudí bolo zranených, presné počty však nie sú známe. Polícia odvtedy sprísnila kontrolu v okolitých oblastiach, obmedzila pohyb a vykonáva kontroly totožnosti cestujúcich aj obyvateľov dochádzajúcich za prácou.
Obyvatelia namietali, že projekt sa nachádza v blízkosti základnej školy a zdroja vody. Predchádzajúce protesty medzi 17. a 19. marcom viedli k násilným zrážkam medzi obyvateľmi a poriadkovou políciou.
Aj v iných oblastiach prerástli menšie spory do konfliktov. 25. marca sa vo Vnútornom Mongolsku zhromaždili dedinčania, aby žiadali nezaplatené poplatky za prenájom pozemkov od spoločnosti zaoberajúcej sa pestovaním sadeníc, no polícia ich rozohnala.
V ten istý večer sa spor o parkovanie v obytnom komplexe v provincii S’-čchuan zmenil na väčší protest. Obyvatelia obvinili developerov a správcov nehnuteľností z ukladania neoprávnených poplatkov a obmedzovania prístupu. Zasiahla polícia, pričom boli hlásené zranenia aj zatknutia.
Odpor a sprísňovanie bezpečnosti
Podľa analytikov protesty odrážajú hlbšie sociálne napätie. Čínska spisovateľka a prodemokratická aktivistka žijúca v Kanade Sheng Xue pre denník Epoch Times uviedla, že rozsah protestov v provincii Guangdong naznačuje rastúcu frustráciu obyvateľov.
„Keď ľudia majú pocit, že nemajú možnosť chrániť svoje základné životné podmienky alebo byť vypočutí, tento pocit bezvýchodiskovosti môže prevážiť nad strachom z trestu,“ vysvetľuje. V niektorých prípadoch sa sťažnosti presúvajú od konkrétnych sporov k širšej politickej nespokojnosti.
Koncom marca čínsky aktivista za ľudské práva a podnikateľ Shen Qijia zverejnil video, v ktorom opisuje zlé zaobchádzanie zo strany úradov vrátane zadržania a zabavenia majetku v hodnote viac ako štyroch miliónov juanov (približne 501 435 eur). Vo videu kritizoval čínsky režim a vyhlásil: „Ako jednotlivec sa už búrim.“
V súvislosti s rastúcimi nepokojmi čínsky režim posilnil viditeľné bezpečnostné opatrenia. Zábery zverejnené na internete 29. marca zachytili početné policajné jednotky pozdĺž ulice Čchang-an ťie, jednej z hlavných dopravných tepien hlavného mesta, ktorá vedie popri Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) a Zakázanom meste.
Dva dni predtým čínsky režim oznámil rozsiahle predpisy, ktorými sa podľa štátneho denníka Beijing Daily celé mesto dostáva pod kontrolovaný vzdušný priestor pre bezpilotné lietadlá (drony).
Podľa týchto pravidiel si všetky lety dronov vo vonkajšom prostredí vyžadujú predchádzajúce povolenie. Činnosti ako výroba, úprava, preprava či skladovanie dronov bez autorizácie sú zakázané.
Predpisy, ktoré vstúpia do platnosti 1. mája, zavádzajú aj povinnosť registrácie všetkých dronov do 30. apríla. Režim uviedol, že tieto opatrenia sú nevyhnutné na riešenie „bezpečnostných hrozieb v nízkych výškach“ v hlavnom meste.
Su Tzu-yun, výskumný pracovník taiwanského Inštitútu pre národnú obranu a bezpečnostný výskum, pre Epoch Times uviedol, že rozsiahle kontroly odrážajú obavy z možného zneužitia dronov ako zbraní alebo pri útokoch na politických predstaviteľov.
Na rozdiel od regulácií v mnohých iných krajinách, ktoré sa zameriavajú na bezpečnosť letectva, sa podľa neho prístup Číny vzťahuje na celý dodávateľský reťazec – od výroby až po konečné použitie – a zahŕňa aj požiadavku registrácie kupujúcich pod skutočnými menami.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.