Pokus Číny prilákať zahraničných investorov v Davose zlyhal
Svetové ekonomické fórum (WEF) uviedlo pred mesiacom premiéra Čínskej ľudovej republiky Li Čchianga, blízkeho spojenca čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, ako jedného z „hlavných hostí“ ekonomického fóra v Davose. Komunistická strana Číny vyslala do Davosu početnú delegáciu (140 členov) pod vedením premiéra, aby prilákala zahraničných investorov v čase, keď sa jej ekonomike nedarí.
Podľa niektorých odborníkov tento pokus Číny prilákať zahraničných investorov zlyhal. Na fóre sa zúčastnilo 10 čínskych ministrov, hlavní ekonomickí a finanční predstavitelia, čínski experti a podnikatelia.
Teoreticky by mal byť predseda vlády druhou najmocnejšou osobou v Číne, ale v praxi je to podľa publicistu Jamesa Palmera „ako byť viceprezidentom Spojených štátov, ale bez dôstojnosti, autority a jasne vymedzenej úlohy.“
J.Palmer ďalej prirovnáva čínsku vládu, ktorú má premiér Li Čchiang reprezentovať, k „tieňu komunistickej strany“, ktorý „sa pohybuje rovnakým spôsobom ako strana, a preto úlohy vlády majú oveľa menší význam ako úlohy strany“.
Podľa J. Palmera je titul prezidenta, ktorým sa súčasný čínsky líder Si Ťi-pching pýši, len na okrasu, aby bol pre západný svet zrozumiteľnejší. „Jeho skutočná moc vyplýva z jeho úlohy predsedu komunistickej strany,“ uvádza J. Palmer.
Čína sa snaží prilákať zahraničných investorov
Komunistickej strane sa nepodarilo presvedčiť delegátov fóra, že jej ekonomika je spoľahlivým miestom pre investície, pretože medzi ekonomikami centralizovaných a liberálnych systémov voľného trhu existujú zásadné štrukturálne rozdiely, zdôraznili odborníci.
V súčasnosti čínska ekonomika stále klesá a čelí mnohým štrukturálnym krízam, ako je štátny dlh, prasknutie realitnej bubliny a vysoká miera nezamestnanosti.
Extrémne reštriktívna politika „nulovej tolerancie“ a kontrolné opatrenia ČKS v prvých troch rokoch pandémie covid-19 a zavedenie zákona proti špionáži odradili veľký počet zahraničných investorov a podnikateľov. V treťom štvrťroku minulého roka bol zaznamenaný prvý odliv zahraničných investícií z Číny a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať.
Čínsky premiér Li napriek tomu v Davose hovoril o Číne ako bezpečnej investičnej destinácii.
V starostlivo pripravenom prejave na fóre predložil päť neurčitých návrhov v nádeji, že sa mu podarí „obnoviť dôveru Západu a posilniť hospodársku spoluprácu medzi Čínou a Západom“, vrátane makroekonomickej koordinácie, zachovania a rešpektovania dodávateľských reťazcov zameraných na Čínu, väčšej medzinárodnej technickej spolupráce a spolupráce v oblasti environmentálnych cieľov.
Čínsky premiér takisto uviedol, že Čína dodržiava svoje sľuby.
Keď Čínska komunistická strana v roku 2001 vstupovala do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sľúbila, že do 15 rokov dôkladne dokončí trhovo orientované reformy a recipročne sa otvorí vyspelým krajinám. Potom, čo sa Západ jednosmerne otvoril Číne, však ČKS namiesto toho, aby otvorila svoj domáci trh, využíva jeho uzavretosť a dotuje štátne podniky, aby mohli expandovať.
Západ je skeptický
Západné spoločnosti presúvajú svoje dodávateľské reťazce mimo Číny a viac investujú do demokratických alebo „priateľských“ krajín, ako sú India, Vietnam a Mexiko. Čínsky režim však stále dúfa v návrat zahraničného kapitálu.
V januári sa Li Čchiang stretol s generálnym riaditeľom JPMorgan Chase Jamiem Dimonom a ďalšími manažérmi firiem z Wall Street ohľadom otvorenia Číny západným spoločnostiam poskytujúcim finančné služby. J. Dimon americkým médiám v januári povedal, že investori vstupujúci do Číny – druhej najväčšej ekonomiky sveta – musia byť „dosť obozretní“, pretože „pomer rizika a výnosov sa výraznezmenil.“
Čínsky premiér tentoraz v Davose hovoril len o ekonomike a nedotkol sa žiadnych geopolitických tém. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj sa s ním chcel stretnúť, ale Li Čchiang nevyvinul iniciatívu, aby sa stretnutie uskutočnilo, čo sa podľa ukrajinskej strany považuje za znak toho, že Čínska komunistická strana je rozhodnutá naďalej stáť na strane Ruska.
Európska komisia pred rokom definovala priemyselnú a hospodársku stratégiu EÚ voči Číne, ktorú medzičasom prijali aj Spojené štáty a ďalšie krajiny G7. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v Davose zopakoval, že USA podporujú demokraciu na Taiwane. To však nie je priaznivé pre čínsky režim a jeho očakávania týkajúce sa prílevu kapitálu.
Čínsky premiér na vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej ani Blinkena nereagoval.
„Komunistická strana stále neuznáva konflikt na Ukrajine ako ruskú inváziu a trvá na silovom zjednotení Taiwanu s Čínou. Počas vojny medzi Izraelom a Hamasom navrhuje falošný mier,“ povedal pre The Epoch Times Song Kuo-čcheng z Centra pre výskum medzinárodných vzťahov na Národnej taiwanskej univerzite.
Režim sa bojí pustiť opraty
Jie Jao-jüan, vedúci katedry medzinárodných štúdií na Texaskej univerzite sv. Tomáša povedal denníku Epoch Times, že podľa neho musí čínsky režim „najprv vyriešiť základný problém – mal by mať aspoň transparentný a spravodlivý právny systém, nehovoriac o demokratizácii“. Komunistická strana nechce ísť touto cestou a namiesto toho sa „ešte viac vracia späť“.
„Komunistická strana má obavy, že keď sa celý trh zliberalizuje, bude produkovať množstvo súkromných informácií, ktoré nebude možné kontrolovať. Ak sa informácie pokúsite kontrolovať, nebude to už normálny konkurenčný trh. Strana sa obáva, že tieto súkromné informácie rozvrátia jej režim“.
Jie Jao-jüan uviedol, že väčšina ekonómov predpovedá pokračujúci pokles tempa hospodárskeho rastu Číny.
„Teraz je to približne 5 % (ako uvádza čínsky režim), nabudúce možno 4 % a potom klesne na 3 %,“uviedol Jie Jao-jüan. „Predchádzajúca situácia rozsiahlych zahraničných investícií a hospodárskeho rozmachu by sa už nemala opakovať.“
K tejto správy prispeli Sung Tchang a I Žu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
