Domov, Životné prostredie

Spor medzi ochranármi a poľovníckou komorou: za odstrel vlka pokuta 20 eur a administratívne chyby v dokumentoch

Tri prípady podozrivých odstrelov vlkov na Slovensku vyvolali ostrý spor medzi ochranármi a poľovníkmi. Kým iniciatíva My sme les a organizácia Aevis hovoria o porušovaní zákona bez reálnych sankcií, Slovenská poľovnícka komora obvinenia odmieta a trvá na tom, že všetko prebehlo v súlade s pravidlami.

Za nelegálny odstrel vlka 20 eur

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v sezóne 2025/2026 povolilo odlov 74 vlkov. Od 1. septembra do 15. januára bolo oficiálne nahlásených 68 ulovených jedincov a ďalších 13 úhynov (prirodzené úmrtia alebo iné nenahlásené príčiny).

Iniciatíva My sme les spolu s organizáciou Aevis však vo svojej tlačovej správe z 27. marca poukázali na tri prípady nelegálneho odstrelu vlkov. V jednom z nich disciplinárna komisia v Kežmarku pri vyšetrovaní dospela k záveru, že k zastreleniu vlka v septembri 2025 došlo v rozpore so zákonom. Konzekvenciou pre poľovníka za nelegálny odstrel vlka bola úhrada trov konania vo výške 20 eur bez ďalšej sankcie.

„Rozhodnutie Obvodnej disciplinárnej komisie v Kežmarku je výsmechom do tváre všetkých poľovníkov, ktorí zákon o poľovníctve dodržujú. Aký preventívny účinok dosiahne poľovnícka komora týmto rozhodnutím u ďalších potenciálnych páchateľov, ak za nezákonný odstrel živočícha so spoločenskou hodnotou 1 500 eur neuloží obvinenému žiadnu sankciu?“ pýta sa Marián Hletko z iniciatívy My sme les.

Prípad funkcionára komory skončil bez trestu

Rozuzlenie ďalšieho prípadu ochranári považujú za ešte otáznejšie. Vyšetrovanie poľovníckeho funkcionára Slovenskej poľovníckej komory, ktorý zastrelil vlka pri obci Prakovce vo Volovských vrchoch, bolo zastavené, keďže disciplinárna komisia v Gelnici dospela k záveru, že došlo k administratívnej chybe v zázname o čase odstrelu, nie k porušeniu zákona. Podľa iniciatívy My sme les a organizácie Aevis mala poľovnícka komora k tomuto konaniu pristupovať nadštandardne.

Ochranári tvrdia, že vlk bol zastrelený v noci, čo je nezákonné, zatiaľ čo poľovnícka komora uvádza, že k odstrelu došlo večer o 19:00 hodine a následne o 21:01 mala byť vykonaná obhliadka uloveného jedinca a záznam vyhotovený odborníkmi.

„Z oficiálneho záznamu, ako aj z ďalších informácií, ktoré má iniciatíva My sme les k dispozícii, však vyplýva, že to nie je pravda. Vlk bol  zastrelený o 21:01 a jeho obhliadka bola realizovaná až nasledujúci deň ráno o 9:00 hodine. Dokazujú to okrem iného aj informácie od príslušnej správy národného parku a okresného úradu,“ skonštatovala iniciatíva My sme les.

Poľovnícka komora obvinenia odmieta

Slovenská poľovnícka komora odmieta obvinenia z nelegálneho odstrelu vlka a tvrdí, že lov prebehol v súlade so zákonom, kvótami aj internými pravidlami. Zároveň vysvetlila, že poľovník konal ako hosť v revíri s povolením a sprievodom, pričom samotný lov a následné úkony boli riadne zaznamenané. Podľa komory ochranárske organizácie, ktoré na prípad upozornili, si dostatočne neoverili informácie a zavádzajú verejnosť.

„Rozdiel v časových údajoch súvisí výlučne s administratívnymi postupmi po nahlásení lovu, vyplývajúcimi s časovým odstupom medzi samotným odlovom, príchodom osôb oprávnených vykonať obhliadku a samotným vyhotovením zápisu o vizuálnom meraní a vážení uloveného jedinca. To, že poverený zamestnanec štátnej správy nevykonal kompletný zápis o love vlka dravého tak, ako je uvedené v záhlaví tlačiva, teda že neuviedol osobitne čas odlovu a čas obhliadky, nie je pochybením a tým ani priestupkom ani disciplinárnym previnením úspešného lovca vlka,“ uviedla komora.

Taktiež vyzvala ochranárske organizácie na overovanie faktov a prácu s oficiálnymi záznamami.

Ochranári poukazujú na rôzne verzie jednej udalosti

Podľa ochranárov poľovnícka komora uvádza rôzne verzie tej istej udalosti. „Kľúčový je ale čas zastrelenia vlka zapísaný v dokumentoch a tento dokazuje pochybenie. Namiesto priznania viny ale tvrdia, že uvedený čas bol zapísaný omylom a ide len o akési nedorozumenie,“ zhrnul Rastislav Mičaník z organizácie Aevis pozadie príbehu. 

Podľa neho postup komisie vyvoláva dojem, že cieľom nebolo objasniť pravdu, ale zakryť problém funkcionára. „Nemožno sa preto zbaviť pocitu, že kompetentným nešlo o nájdenie skutočnej pravdy, ale zametenie problému funkcionára pod koberec. Predstavte si, že by sme rovnakú argumentáciu použili pred daňovým úradom, že sme do daňového priznania zapísali zlé sumy iba omylom,“ skonštatoval Mičaník.

Argument administratívnej chyby sa opakoval

Podľa ochranárov bol aj v ďalšom treťom prípade využitý argument nesprávneho záznamu o odstrele, na základe čoho disciplinárna komisia v Martine rozhodla o nevine obvineného poľovníka. 

„Z uvedených prípadov je zrejmé, že vyššiu dôveryhodnosť ako úradné záznamy podpísané pracovníkmi štátnej a verejnej správy, majú tvrdenia obvinených a elektronická kniha poľovného revíru, ktorú vypĺňajú samotní poľovníci,“ kritizovala organizácia Aevis.

Ochranári žiadajú Slovenskú poľovnícku komoru o dôsledné a nestranné prešetrovanie všetkých podozrení z porušenia zákona. „Neadresný lov vlka na základe stanovených poľovníckych kvót je zlým riešením, nemá žiadne vedecké opodstatnenie, nepomáha farmárom a ohrozuje populáciu vlka na Slovensku,“ uzavreli.

Aevis kritizuje zriadenie nového zásahového tímu v Poloninách

Okrem toho organizácia Aevis 27. marca v tlačovej správe upozornila na zriadenie zásahového tímu proti šelmám v regióne Poloniny. Ide o významné územie výskytu veľkých šeliem, no podľa ochranárov sú ich počty nadhodnotené a oficiálne štatistiky vychádzajú len z neoverených údajov z poľovných revírov. 

Aevis konštatuje, že napriek minimálnym konfliktom s ľuďmi a škodám bol na území zriadený zásahový tím proti medveďom, pričom účinnejšie by boli lacnejšie preventívne opatrenia. Nadhodnotené čísla sa podľa ochranárov využívajú ako argument na reguláciu šeliem, hoci v roku 2025 nebol zaznamenaný žiadny útok na ľudí ani hospodárske zvieratá. 

„V Národnom parku Poloniny tak nastala absurdná situácia. V oblasti, kde za posledných desať rokov neexistujú prakticky žiadne konflikty medzi medveďmi a ľuďmi, štát zriadil zásahový tím pre medveďa hnedého. Náklady na jeho výzbroj dosiahli sumu 15-tisíc eur. Tieto peniaze mohli byť omnoho efektívnejšie investované do preventívnych opatrení, ktoré naozaj fungujú,“ uviedol Michal Kalaš – odborník na veľké šelmy z organizácie Aevis.

Dodal, že v oblasti Polonín bolo evidovaných 16 prípadov škôd spôsobených vlkom na jeho prirodzenej koristi, ktoré zákon považuje za škody hradené zo štátneho rozpočtu, pričom za obdobie rokov 2015 až 2025 bolo na tieto náhrady vyplatených viac ako 100-tisíc eur.

„Štát neprispieva farmárom a včelárom na prevenciu, ale ochotne dotuje poľovníkov za to, že vlk robí v lese presne to, čo robiť má – loví zver. Preventívne opatrenia sú pritom kľúčovým nástrojom na predchádzanie budúcim konfliktom medzi človekom a šelmami. Štát však pri prevencii nahrádzajú neziskové organizácie,“ napísal Kalaš.

Ministerstvo hovorí o výrazne narastajúcich škodách

V tejto súvislosti sme oslovili aj ministerstvo životného prostredia so žiadosťou o reakciu a odôvodnenie zriadenia zásahového tímu. Do uzávierky článku sme odpoveď nedostali.

Ministerstvo však uvádza, že na celoslovenskej úrovni škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách v posledných rokoch výrazne narástli. Podľa dostupných údajov z decembra 2024 spôsobil vlk v roku 2019 škody vo výške približne 179 000 eur, kým v roku 2023 to bolo už vyše 533 000 eur – teda takmer trojnásobok.

Envirorezort pred rokom uviedol, že zásahový tím v Poloninách bude financovaný z rozpočtu Správy Národného parku (NP) Poloniny, pričom sa bude zameriavať na prevenciu, osvetu a prácu s verejnosťou. Jeho vznik odôvodňuje aj zlou dopravnou dostupnosťou danej oblasti a potrebou rýchlejšej reakcie na hlásenia.

„Správa NP Poloniny aj v minulosti poskytovala Zásahovému tímu Sever so sídlom vo Svite súčinnosť. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti a veľkej vzdialenosti tohto strediska spolupracovala a zapájala sa do aktívneho riešenia viacerých prípadov opakovaného výskytu medveďa hnedého v blízkosti intravilánu obcí a monitoringu situácie, ktoré Zásahový tím v tom čase kapacitne nestíhal pokryť,“ zhrnulo ministerstvo životného prostredia. 

Okrem prevencie a osvety má zásahový tím podľa rezortu zabezpečiť aj obhliadky lokalít, aktívny monitoring, hliadkovú činnosť, komunikáciu s dotknutými a zber dát.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK