Domov

Zákaz požičiavania vecí na Veľký piatok či nosenie vajíčok na hroby – aj také boli zvyky našich predkov

Veľký piatok patril v tradičnom slovenskom prostredí k najvážnejším a najtajomnejším dňom roka. Pripomínal utrpenie a smrť Ježiša Krista a bol dňom hlbokého pokánia, ticha a prísneho pôstu. Veriaci sa zúčastňovali na bohoslužbách, kde si pripomínali udalosti Kristovho ukrižovania.

Celý deň prežívali v duchu skromnosti. Pôst bol mimoriadne prísny – jedlo bolo jednoduché a striedme, často pozostávalo len zo zemiakov, nezapražených polievok či skromných múčnych jedál. Mnohí ľudia dokonca počas dňa nejedli a nepili nič iné než vodu. Aj v bohatších domácnostiach sa jedlo s mierou, pričom dôraz sa kládol na očistu tela aj ducha.

Ako uvádza etnologička Zora Mintalová Zubercová v knihe Výročné sviatky a zvyky, s Veľkým piatkom sa spájalo množstvo ľudových zvykov a povier. Mimoriadny význam mala voda, ktorej sa pripisovali liečivé a ochranné účinky. Ľudia sa ráno umývali v potokoch alebo studniach, aby mali po celý rok zdravú kožu bez chrást, lišajov či vredov. Vodu nosili aj starším členom rodiny, ktorí sa nemohli zúčastniť osobne. Gazdovia ňou kropili hospodárstva a viedli k nej aj dobytok, aby bol zdravý a silný.

Verilo sa, že tento deň má moc ovplyvniť prírodu a úrodu. Dôležitú úlohu zohrávalo aj počasie. K Veľkému piatku sa viaže viacero pranostík. Hovorilo sa napríklad, že „Ak na Veľký piatok prší, dúfaj v dobrú úrodu“ alebo „Veľký piatok pochmúrny zvestuje rok neúrodný“.

Na Veľký piatok sa nesmelo nič požičať, aby požičanú vec nezneužili strigy. „V určitých oblastiach stredného Slovenska nosili ľudia na Veľký piatok vajíčka a iné potraviny na hroby svojich predkov, čo bol určitý pozostatok pradávnych sviatkov mŕtvych predkov, ktoré sa pôvodne slávili na jar,“ uviedla Mintalová Zubercová.

Po vážnom a tichom Veľkom piatku prichádzala Biela sobota, ktorá bola dňom očakávania a príprav na najväčší kresťanský sviatok. Veriaci sa modlitbou a pôstom pripravovali na zmŕtvychvstanie Krista. Hoci sa aj na Bielu sobotu počas dňa ešte postilo, v domácnostiach už vládol čulý ruch. Gazdiné začali pripravovať tradičné veľkonočné jedlá, ktoré mali nielen praktický, ale aj symbolický význam.

Šunka predstavovala telo Krista, vajíčka symbolizovali nový život a plodnosť, chren pripomínal jeho utrpenie a červené víno zas jeho krv. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista.

Veľkonočné jedlá sa však počas dňa ešte nejedli – pôst trval až do večernej vigílie. Až po nej sa rodiny mohli usadiť k sviatočnému stolu. Samotné veľkonočné hodovanie bolo bohaté a pestré. Okrem šunky a vajec nechýbali klobásy, pečené mäso, chren, cvikla či tradičné koláče.

Na vidieku sa často pripravovalo aj jahňacie mäso, ktoré symbolizovalo Krista ako „Božieho baránka“. V chudobnejších rodinách ho nahrádzalo kozľacie alebo iné dostupné mäso. Medzi typické jedlá patrili aj rôzne druhy nádiviek, fašírok či tzv. veľkonočná baba.

Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK