Od paličkovania k frivolitkovaniu: Lenka pretvára tradičnú čipku na moderné šperky (Rozhovor)
Paličkovanie je pre väčšinu z nás dobre známy pojem, ale pri takom frivolitkovaní je stále čo objavovať. Lenka sa už ako dieťa venovala ručným prácam a ako tínedžerka začala s paličkovanou čipkou. Po 15 rokoch sa odhodlala na menej známe frivolitkovanie a to rovno v podobe šperkov. Dnes touto tradičnou technikou vytvára náušnice, brošne či náramky, ktoré sú originálne a ľahko udržiavateľné. Prezradila nám, ako postupuje pri výrobe frivolitkovaných náušníc, ako sa líši táto technika od paličkovania a s akými materiálmi pri šperkoch pracuje.
Epoch Times Slovensko: Šitie oblečenia pre bábiky, háčkovanie, paličkovaná čipka a napokon frivolitkovanie. Ako vyzerala vaša cesta až po túto netradičnú techniku čipiek?
Lenka Markovičová: S ručnými prácami som začínala v pomerne mladom veku. Keď som mala 6 rokov, babička ma naučila vyšívať, pliesť a šiť. V tom čase odoberala Dorku a ja som ju celé dni listovala, takže povedomie o rôznych textilných remeslách som mala už v útlom detstve. V puberte som sa dostala k paličkovaniu, ktoré sa stalo mojou vášňou na dlhých 15 rokov. Ku koncu som cítila, že aj keď mám túto techniku rada, potrebujem robiť niečo iné. Techniku, ktorá by bola síce stará a tradičná, ale bola málo známa. Som vyštudovaná historička umenia a tá túžba bola vlastne prirodzená.
Neskôr, keď som otehotnela, bolo jasné, že pri paličkovaní nezostanem. Hľadala som niečo nové, v čom sa budem môcť hlavne kreatívne realizovať a konečne som sa dostala k frivolitkám, ktoré som chcela vyskúšať už niekoľko rokov. Pri paličkovaní bolo jednoduché tvoriť tradičné krajky, ale pri frivolitkovaní mi bolo hneď od začiatku jasné, že budem tvoriť šperky.
Čo vás najviac formovalo a motivovalo k tomu, aby ste pochopili techniku frivolitkovania?
Spočiatku to bola iba túžba tvoriť. Obdivovala som Ukrajinky a Rusky, ktoré z tejto techniky tvorili zložité komponované šperky. Mojou prvotnou motiváciou bolo dostať sa na ich úroveň. Neskôr som zistila, že je táto technika v Česku a na Slovensku málo známa a stálo by za to začať o nej šíriť osvetu. Šperky mi prišli ako ideálna voľba. Tradičnej technike dávam súčasnú podobu a približujem ju tak ženám v každom veku. Často jazdím po trhoch, hlavne v Českej republike, kde momentálne žijem. I po skoro troch rokoch sa stále stretávam s ľuďmi, ktorí techniku vôbec nepoznajú. To je pre mňa hnacím motorom na zlepšovanie.
Ako sa vám darilo učiť sa jednotlivé postupy? Veľa materiálov ste vraj nemali k dispozícii…
Tým, že som už mala bohatý základ v rôznych textilných technikách, bolo učenie techniky pomerne rýchle. Išlo iba o to cvičiť uzlíky, ktoré som musela mať rovnaké a súmerné, aby som mohla ísť „s kožou na trh“. Čo sa týka materiálu, tak s ním to bolo naozaj zložitejšie. Časom som zistila, že bavlna nie je vhodná na tvorenie šperkov, ktoré chcem, aby mali dlhú životnosť.
Preto som investovala veľa času a peňazí do skúšania nových nití, ktoré neboli primárne určené na frivolitkovanie, až som sa dostala k značke, ktorú používam dnes. Moje zákazníčky si žiadajú stále nové motívy a farby, a tak vždy okolo Vianoc lovím vo vodách internetu a hľadám nové a zaujímavé nite, ktoré sa dajú na frivolitkovanie použiť. V podstate stále ide o ten istý materiál, ale o rôzne značky. Pri výbere je pre mňa dôležitá hlavne farebná paleta, aby bola čo najbohatšia a ideálne rozdielna od značky, ktorú primárne používam.
O čom konkrétne sa bavíme v prípade frivolitkovanej čipky? Čo je frivolitkovanie?
Frivolitkovanie je tradičná textilná technika pletenia čipiek. Frivolitkované čipky sa rovnako ako paličkované čipky používali hlavne ako ochrana spodného lemu odevov. Bohužiaľ, jej presný pôvod nie je zmapovaný a nevie sa, kedy sa v našom prostredí začala objavovať, ale v Európe začala byť obľúbená na začiatku 19. storočia. Dodnes sa tvorí pomocou člnka, na ktorom je namotaná niť. Niťou sa vytvárajú uzlíky, ktoré sa striedajú s pikotkami. Ich rôznym počtom, kombináciou a spájaním vznikajú rozmanité tvary, slučky a retiazky, ktoré sa spájajú do požadovaných tvarov.
Paličkovanie je považované za pomerne náročnú ručnú prácu. Zužitkovali ste pri novej technike zručnosti z paličkovania? Je frivolitkovanie menej náročné?
Áno, paličkovanie je pomerne náročná technika na čas a pomôcky. Obe techniky však vyžadujú technické myslenie. To som mala z paličkovania veľmi dobre nacvičené. Keď som končila s paličkovaním, tak som si sama navrhovala vzory, prevažne z krakovanskej čipky.
Pri frivolitkovaní je technické myslenie rovnako dôležité, aby ste vedeli čítať v nákresoch. Neskôr som si sama začala navrhovať vlastné vzory. V tom momente som musela vedieť, čo všetko si v tejto technike môžem dovoliť. Dnes zisťujem, že jej limity sú tam, kde končí moja fantázia. Nemyslím si však, že by som prešla na nižšiu úroveň náročnosti. Pri tvorbe veľmi zložitých a skladaných šperkov, ktoré sa zošívajú a často obsahujú niekoľko vrstiev, je to častokrát náročnejšie ako paličkovanie. Pri paličkovaní stále tvoríte iba jeden pás, hlavne pri regionálnych čipkách, čo by pre skúsenú čipkárku nemal byť väčší problém.
Sú to dve úplne odlišné techniky, či už ide o pomôcky, alebo materiály. Pri paličkovaní potrebujete valec, stojan, paličky, niekedy stačí 10 párov paličiek a niekedy je 100 párov málo. Môžete použiť materiály, ktoré sú nerovné, majú rôznu hrúbku, sú chlpaté či drôty. Musia to byť materiály, ktoré majú dobrú nasiakavosť, aby ste ich mohli neskôr naškrobiť alebo inak zafixovať. To platí hlavne pri šperkoch, obrázkoch, rôznych dekoráciách alebo vianočných ozdobách, ktoré si potrebujú držať tvar. Pri pásových čipkách to nutné nie je. V minulosti bol ich hlavným účel použitia ochrana spodnej časti odevu, preto sa nijako neškrobili, ale boli koncipované tak, aby vydržali aj pranie, ktoré sa ale v minulosti veľmi líšilo od dnešných pračiek.
Pri frivolitkovaní stačia jeden až dva člnky, na ktorých je namotaná niť. Všetko sa to vojde do kabelky alebo malej taštičky. Čo sa týka materiálu, tu toľko možnosti nemáte. Musia to byť nite, ktoré sú hladké, bez žmolkov a nerovností, aby sa dali ľahko sťahovať slučky. I malý uzlík vie byť problém, ale okrem bavlny a nasiakavých materiálov, môžete používať aj polyesterové nite. Pri bavlnených nitiach znovu vzniká nutnosť, hlavne väčšie práce škrobiť, aby si držali svoj tvar. Pri polyesterových nitiach nie je tuženie potrebné, pretože si prirodzene držia svoj tvar.
To je aj hlavný dôvod, prečo pri frivolitkovaní siaham zásadne po polyesterových nitiach. Sú odolné, pevné, majú jemný lesk, čo je pri šperkoch vítané, ale hlavne držia tvar, čím sa nemusia škrobiť a pre ženy, ktoré si ich kupujú, sú ľahko udržiavateľné.
Dá sa uvažovať aj nad spojením oboch techník do jedného výsledku? Ako by mohlo niečo také vyzerať?
Áno, tá možnosť tu je. Všetko závisí od vašej fantázie. Rada kombinujem frivolitky s inými technikami. V roku 2024 som na spoločný projekt vo Vamberku vytvorila anjelské krídla. Základ bol paličkovaný a na ňom boli prišité frivolitkované kvety. Rada skúšam a učím sa nové veci. Častokrát premýšľam nad tým, s čím všetkým by som mohla frivolitkovanie spojiť, aby vznikli netradičné šperky. A tak prišlo na sujtáš, korálkovanie a s kamarátkou, ktorá sa venuje galvanoplastike, sme pár čipiek aj pokovovali a výsledok je zaujímavý. Pred časom ma začal fascinovať aj porcelán, a tak do budúcna plánujeme spojenie frivolitkovania a porcelánu.
V súčasnosti sa ale predovšetkým špecializujete na frivolitkové šperky – náušnice, náhrdelníky náramky. Prečo je frivolitkovanie lepšou voľbou pri šperkoch ako paličkovanie?
Paličkované šperky sa musia škrobiť, aby držali svoj tvar a aby boli čo najpevnejšie používa sa perchlor – polystyrén rozpustený v chlóre. Takéto šperky nemôžu prísť do kontaktu s vodou a ich údržba je náročná. Navyše bavlnené nite, ako perlovka, nemajú stále farby, a tak im nesvedčí časté vystavovanie slnku. Keďže často jazdím s frivolitkami na trhy, ktoré bývajú vonku, potrebujem, aby materiál odolával aj počasiu, hlavne vlhku a intenzívnemu slnku.
Naškrobená bavlna, ktorá by sa vystavila väčšej vlhkosti, by časom mohla stratiť svoj tvar, čo by znamenalo prácu navyše. Pre zákazníčky, hlavne náročnejšiu údržbu, keďže by opraný šperk ešte museli škrobiť, aby si držal svoj tvar.
Frivolitky tvorím z polyesterových nití. Samozrejme, môže sa použiť aj bavlna, ale dostali by sme sa k rovnakému problému. Polyesterové nite nevyžadujú škrobenie, ľahko sa udržujú a tým, že majú stále farby, môžu sa vystavovať na slnku a nevadí im ani vlhkosť. Pre zákazníčky je to veľké plus, pretože si môžu šperk doma vyčistiť za 5 minút a nestratí svoj tvar. Pred časom sa mi dokonca podarilo niekoľko mojich brošní omylom oprať v práčke a stále si držali svoj tvar.
Ktoré šperky zvyknú byť časovo alebo techniky najročnejšie?
Vždy to záleží od toho, čo sme sa rozhodli upliesť. Veci, ktoré bežné tvorím, sú jednoduché a dnes ich zvládnem upliesť za pomerne krátky čas. Jednoduché veci tvorím preto, že si ich české zákazníčky žiadajú, ale občas vytvorím aj niečo zložitejšie – skladané, plné korálikov, čo sa musí zložito skladať a zošívať. Tam je to potom otázka niekoľkých hodín až dní. Nikdy nemám veľa času venovať sa tomu kontinuálne niekoľko hodín denne, keďže mám k tomu ešte prácu na plný úväzok a malé dieťa, ktoré si vyžaduje moju plnú pozornosť.
Ak by sme sa bližšie pozreli napríklad na kvetinové náušnice, ako dlho vám trvá ich výroba?
Kvetinových náušníc mám vo svojej ponuke viacero. Ak by sme sa však pozreli na margarétky, tam mi trvá upliesť jeden pár cca 20 minút. Každý kvet pletiem v jednom celku, teda sú potrebné dva kusy kvetov na jeden pár. Puzety, ktoré sú najmenšie náušnice v mojej ponuke, mi spolu so zošitím zaberú cca 30 minút. Upliesť samotnú kytičku netrvá dlho, trochu náročnejšie je samotné prišívanie na lôžko. Keď som s puzetami začínala, tak mi jeden pár trval aj hodinu.
Trochu odlišne vyzerajú náhrdelníky typu choker. Zdajú sa byť detailnejšie a menej náročné na výrobu. Je to tak?
Pri tomto náhrdelníku spočíva jeho náročnosť vo veľkosti. Sú to dlhé kusy krajky, ktoré majú cca 30 centimetrov. I keď je vzor jednoduchší, tak zaberú väčšie množstvo času. Podľa zložitosti motívu môže takýto pás zabrať aj 8 hodín.
Chokre už ale netvorím, keďže vzhľadom k ich náročnosti je aj cena vyššia a nie vždy sa mi podarí trafiť veľkosť, akú by zákazníčky potrebovali. Tento typ šperku tvorím už iba na zákazku, aby presne sadol. Zákazníčka vie, že cena je vyššia a nebojí sa jej, pretože si váži kvalitnú prácu a chce mať niečo originálne, ale rovnaké vzory tvorím aj pri náramkoch. Tam už majú zákazníčky svoje obľúbené motívy, ktoré opakujem v rôznych farebných kombináciách.
Čipky na oblečení si vyžadujú špeciálnu starostlivosť, aby sme ich uchovali v čo najvyššej kvalite čo najdlhšie. Platí to aj pri frivolitkovanej čipke v šperkoch?
Nie neplatí, aspoň nie pri mojich. Vo svojej tvorbe si zakladám na tom, aby boli šperky jednoduché a vhodné na každodenné nosenie. Ľahké a jednoducho udržiavateľné. Vzhľadom k nitiam, ktoré používame, ich pri čistení stačí namočiť do teplej vody s jemným pracím prostriedkom, nechať chvíľu namočené a potom prípadne iba dočistiť jemnou kefkou. Nechať vyschnúť a v prípade nutnosti prežehliť cez utierku. Celý tento proces mimo schnutia zaberie menej ako 10 minút.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.