Utorok 28. apríla, 2026
Patril vytvoril z cestovateľského blogu úspešnú cestovnú kanceláriu Flying Banana. (Foto: Patrik Paluga)
,

Majiteľ cestovnej kancelárie Flying Banana: Ľudia už nechcú krajiny len vidieť, chcú zažiť niečo unikátne (Rozhovor)

Pred desiatimi rokmi založil rodák z Dolného Kubína Patrik Paluga cestovnú kanceláriu Flying Banana, ktorá zďaleka nie je len o vylihovaní na pláži. Od svojho vzniku zabezpečila tisíckam klientov dobrodružné zážitky po celom svete ako šnorchlovanie s veľrybami v Tichomorí, stretnutie s indiánmi v delte rieky Orinoco, účasť na indickom sviatku Holi a mnohé ďalšie unikátne spomienky.

„Strednú školu som študoval v USA, následne univerzitu v Krakove a práve počas môjho štúdia vznikol projekt Flying Banana. Najprv to bol blog o cestovaní, ktorý sa postupne prirodzene transformoval na cestovnú kanceláriu,“ spomína na začiatky jednej z najobľúbenejších cestovných firiem na slovenskom trhu. Patrik precestoval vyše 120 krajín sveta a tvrdí o sebe, že prakticky všetko, čo robí, sa točí okolo objavovania nových miest a zážitkov. S Epoch Times Slovensko sa podelil nielen o svoje dobrodružstvá, ale aj užitočné rady a tipy pre cestovateľov, ktoré sa oplatí mať vždy na pamäti.

Epoch Times Slovensko: Začiatkom tohto roka si si splnil jeden zo svojich veľkých cestovateľských snov, a to plavbu na Antarktídu. Nebola to však klasická komerčná výletná plavba, akú môžu absolvovať ľudia bežne. V čom bola tvoja cesta výnimočná?

Patrik Paluga: Na Antarktídu sa dnes dá dostať viacerými spôsobmi. Najlacnejšia možnosť sú veľké výletné lode, ktoré len priplávajú, pokocháš sa výhľadom, ale na pevninu sa ani nedostaneš. Druhá možnosť sú expedičné lode pre približne 100 až 400 ľudí, ktoré sú stále komfortné, ale už umožňujú výsadky na pevninu pomocou zodiakov.

Ja som si vybral tretiu a najdobrodružnejšiu cestu historickou plachetnicou Bark Europa. Plavba trvala dva až trikrát dlhšie, ako na motorovej lodi, a počas celej cesty sme boli všetci účastníci súčasťou posádky. Kormidlovali sme loď, ťahali laná a plachty, mali sme nočné aj denné hliadky, aby sme sa vyhli ľadovcom. Žiaden luxus, ale autentické dobrodružstvo. A práve to robí zážitok z Antarktídy ešte silnejším – ticho, surovosť, ľadovce, tučniaky, veľryby… a pocit, že si na konci sveta.

Začiatkom roka absolvoval plavbu na Antarktídu historickou plachetnicou. (Foto: Patrik Paluga)
Počas plavby na Antarktídu bol plnohodnotnou súčasťou posádky, nie len obyčajným pasažierom. (Foto: Patrik Paluga)

Myslíš, že Antarktída bude tvoj tohtoročný cestovateľský vrchol, alebo máš v pláne aj ďalšie zaujímavé cesty?

Antarktída je super zážitok, ale, úprimne, trochu mi tam chýbal adrenalín. Ten vieš zažiť skôr v Arktíde. Napríklad na Špicbergoch, kde jazdíš na snežných skútroch, vidíš ľadové medvede, ideš psími záprahmi alebo objavuješ opustené banské mestá. Jeden z mojich najväčších zážitkov bolo napríklad šnorchlovanie s vráskavcami vo Francúzskej Polynézii. Plávaš vedľa 25-tonovej veľryby, ktorá sa k tebe priblíži a pozerá sa ti do očí. To je moment, na ktorý nezabudneš, a na jeseň tam idem zas. V novembri nás pre zmenu čaká šnorchlovanie s kosatkami za polárnym kruhom.

Cestuješ veľa aj súkromne alebo sa tvoje cestovanie orientuje skôr na zájazdy s klientmi? Čo z toho si vieš užiť viac?

Je to mix, ale pravda je, že väčšina mojich ciest je prepojená s prácou. Na druhej strane som si tú prácu tak nastavil, aby ma bavila. Takže často ani nemám pocit, že pracujem. Ale áno, súkromné cesty majú inú energiu, ideš si svojím tempom a robíš spontánne rozhodnutia. Naopak, so skupinou je to o zážitku, ktorý zdieľaš, a to má zase úplne inú hodnotu.

Podľa čoho vyberáš destinácie, ktoré zahrnieš do portfólia tvojej cestovnej kancelárie? A ako vlastne vzniká nový zájazd? Ideš si tú destináciu vopred pozrieť sám, alebo tam niekoho vyšleš? 

Zaujímavé je, že len málokedy idem destináciu najprv osobne omrknúť. Za tie roky som sa naučil pripraviť kvalitný zájazd aj do krajiny, kde som ešte nebol. A, paradoxne, niektorí klienti to majú radi ešte viac, lebo je v tom väčší element dobrodružstva. Destinácie vyberáme podľa jednoduchého princípu: musia nás baviť a musia mať mix dobrodružstva a krásnych miest. Nechceme robiť nudné dovolenky. Dnes robíme zájazdy do viac ako 80 krajín sveta.

Flying Banana ponúka zájazdy do viac ako 80 krajín sveta. (Foto: Patrik Paluga)

Sú krajiny, ktoré sú populárne dlhodobo, no každý rok vyskočí zopár takých, ktoré prekvapia a hovorí sa o nich zrazu omnoho viac. Ktoré destinácie sú podľa teba najviac trendy pre tento rok? 

Obrovskú popularitu má aktuálne Stredná Ázia – Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan. Tieto krajiny ešte nie sú preplnené turizmom, majú silnú históriu Hodvábnej cesty, nádhernú prírodu, výborné jedlo a veľmi priateľských ľudí. A stále sú cenovo dostupné. Ďalším trendom je Arktída, napríklad letné túry na Lofotách v Nórsku. Podľa mňa sú to jedny z najkrajších túr na svete.

Čoraz viac začínajú ľudia vyhľadávať unikátne zážitky ako napríklad dobrodružstvo na koňoch v Kirgizsku, šnorchlovanie s veľrybami, kosatkami alebo žralokmi, prechádzky s nosorožcami či levmi alebo lovenie anakond v Amazonskom pralese. Ľudia už nechcú len „vidieť“, chcú zažiť niečo unikátne.

Tohtoročným cestovateľským trendom je podľa Patrika Stredná Ázia. (Foto: Patrik Paluga)
(Foto: Patrik Paluga)

Na čo by sme nikdy nemali zabudnúť pri plánovaní dovolenky?

Základom je skontrolovať si platnosť pasu (platný minimálne šesť mesiacov po návrate), víza a vstupné podmienky a tiež očkovania, lebo napríklad proti žltej zimnici je v niektorých krajinách očkovanie povinné. A tiež si dobre vyberte sezónu a skontrolujte počasie, aby ste sa vyhli hurikánom. Zaujímavý detail, na ktorý veľa ľudí zabúda je, že ak ste boli po roku 2021 na Kube, nemôžete ísť do USA cez ESTA. Musíte si vybaviť klasické víza na ambasáde, čo trvá niekedy aj mesiac. A moja rada: vždy myslieť dopredu a nenechávať veci na poslednú chvíľu.

Hovorí sa, že práca s ľuďmi je tá najnáročnejšia. A klientov si človek v tvojom biznise nevyberá. Stretol si sa na zájazdoch aj s nejakými bizarnými či nesplniteľnými požiadavkami klientov? 

Našich klientov si nevyberáme, no vieme ich aspoň trochu vyprofilovať naším marketingom, videami, fotkami z výletov a komunikáciou s nimi. Snažíme sa to všetko robiť uvoľnene, priateľsky a ukázať všetkým, ako cestovanie s nami približne vyzerá. Nech vedia, čo očakávať. Sú však veci, na ktoré nemáme vplyv. Najhoršie je, ak prší. Vtedy už len musíme nájsť šamana, ktorý nám vyčaruje slnko.

Na tvojich cestách po svete si určite zažil, videl, ale aj jedol kopu netradičných vecí. Ktorá destinácia bola aj pre svetobežníka ako si ty zatiaľ najviac exotická po gastronomickej stránke?

Haha, áno, pojedol som kadejaké špecialitky. Čo nezje mňa, zjem to ja (smiech). Okrem kačacieho embrya, to by som nikdy nedal do úst. Čo mi veľmi utkvelo v pamäti, bola perfektná gastronómia na najsevernejšie obývanom mieste na Zemi – Špicbergoch. Prvý večer som ochutnal tatarák z tuleňa. Na druhý deň som ho videl v zálive plávať. Ďalší deň som si dal steak zo soba a ráno sa prechádzal pod mojím hotelovým oknom. Potom som ochutnal mäso zo snehule horskej (biely vták s červenými líčkami), na druhý deň ráno pod oknom boli dva takéto vtáčiky. Vravím si WOW. Nechápem. Vstali z mŕtvych a prišli sa mi pomstiť?

Akú najlepšiu cestovateľskú radu si dostal, od koho a pri akej príležitosti?

Asi najlepšiu radu som získal sám od seba skúsenosťami počas cestovania. A to, že netreba plánovať všetko. Najlepšie zážitky vznikajú spontánne, mimo plánu. A toho sa držím, odkedy som začal cestovať.

Väčšina jeho ciest je prepojená s prácou, no nastavil si to tak, aby ho práca zároveň bavila. (Foto: Patrik Paluga)

Stalo sa, že si niekedy na cestách neposlúchol dobre mienenú radu a dostal si sa kvôli svojej dobrodružnej povahe do rizika či dokonca ohrozenia života?

Áno, niekedy si nedám poradiť. Keď som bol v Kostarike s kamošom, chceli sme sa dostať k peknej tyrkysovej lagúne v kráteri vyhasnutej sopky. Vstup na chodník bol zatarasený ostnatým plotom s tabuľami „Zákaz vstupu“. Samozrejme, preliezli sme ho a hustou džungľou sme si to razili k lagúne. Chodník sa začal strácať, džungľa hustnúť a ja som si spomenul, že v Kostarike žije vyše 20 druhov smrteľne jedovatých hadov. Našťastie sa nám podarilo dostať k lagúne aj späť bez uštipnutia a bol z toho fajn zážitok. No aj tak vám ho neodporúčam.

Precestoval si vyše 120 krajín. Máš ešte nejaké nesplnené cestovateľské sny? Kam by si sa rád pozrel, no stále sa ti to nepodarilo? 

Mám, hlavne v Strednej Ázii. Turkménsko, Tadžikistan, Kazachstan a potom Mongolsko. Drsná príroda, nomádska kultúra, jednoduchý život, diskomfort, dobré jedlo a milí ľudia. To ma extrémne láka.

Patrik je vášnivý dobrodruh, ktorý zbiera zážitky po celom svete. (Foto: Patrik Paluga)

Keby si mal už do konca života žiť a cestovať iba v jednej jedinej krajine, ktorá by to bola a prečo?

Japonsko. Milujem ich kultúru, obyvateľov, filozofiu aj spôsob myslenia. K tomu top gastronómia a extrémne rôznorodá príroda – v zime snowboard na sopke, v lete potápanie na ostrovoch. Perfektný mix. Presťahujte ma tam prosím niekto.

Povedzme si úprimne, nie každá destinácia je ideálna pre všetkých. Akú dovolenku by si odporučil nasledujúcim typom či skupinám ľudí?

Rodina s malými deťmi do 10 rokov: Malorku, hlavne pre krátky let, bezpečie, pieskové pláže a akvaparky.

Rodina so staršími deťmi: Kostarika, kde zažijete dobrodružstvo ako sopky, zipline, surfovanie, rafting a navyše krásnu prírodu.  

Romantická dovolenka pre pár: Seychely pre ich unikátne pláže a krásne západy slnka.

Sólo dovolenka pre ženu: Bali, prípadne Lombok. Cestovanie je tam jednoduché, bezpečné a stretnete tam veľa nomádov.

Sólo dovolenka pre muža: Patagónia, ktorá vo vás zanechá silné zážitky, zažijete tam krásnu prírodu a dobrodružstvo.

Dovolenka pre pár v seniorskom veku: Plavba loďou v Karibiku ponúka komfort, skvelý servis a minimum stresu.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj