Inšpirácie

Kniha ako umelecký objekt: Radka spája fantasy svet s ručným viazaním (Rozhovor)

Kníhviazačstvo nemusí byť len o dokonalom obale a symetrii, ale môže byť aj o fantasy svete či upcyklácii, a to v rámci vzácneho ručného viazania. Práve tomu sa venuje Radka Riňaková Repková, vyštudovaná učiteľka výtvarného umenia, ktorá sa vybrala cestou vlastného prístupu k viazaniu kníh. Tradičné kníhviazačstvo tak pod jej rukami získava úplne nový rozmer aj so zakoreneným príbehom, ktorý by ste v strojovej výrobe hľadali márne. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko sa s nami podelila o nevšedné inšpirácie zo sveta fantasy, spomenula aj špeciálne materiály, vďaka ktorým sú jej výtvory viac ekologické a prezradila nám aj to, ako vníma knihy v obchodoch očami kníhviazačky a výtvarníčky. 

Epoch Times Slovensko: Pojem kníhviazačstvo je určite väčšine čitateľom veľmi dobre známy, avšak už v tej dnešnej strojovej podobe. Čo sa ale skrýva za tradičným kníhviazačstvom, ktorému sa venujete? U vás konkrétne hovoríme o tzv. kreatívnom kníhviazačstve…

Radka Riňaková Repková: Áno, dnes väčšina ľudí pozná kníhviazačstvo najmä ako technický proces, kde sa knihy viažu strojovo vo veľkých množstvách. Ja sa však uberám trochu inou cestou. Nevenujem sa úplne klasickému remeselnému kníhviazačstvu, ktoré pracuje s tradičnými väzbami a postupmi. Mojou doménou je tzv. kreatívne kníhviazačstvo, ktoré vnímam ako priestor, kde sa prepája remeselná práca s výtvarným prístupom.

Vytváram najmä originálne zápisníky, albumy, obaly na knihy či umelecké objekty, pri ktorých kombinujem rôzne techniky – od ručného šitia, cez upcykláciu materiálov (napríklad kože), až po experimentovanie so zlatom, pigmentmi či netradičnými povrchmi. Je to o hľadaní výrazu a jedinečného výtvarného jazyka – zápisník u mňa nie je len praktická vec, ale aj objekt s príbehom a charakterom. Niektoré veci možno nie sú dokonalé podľa „učebnicových“ remeselných noriem, ale nesú v sebe emóciu, poctivú ručnú prácu a osobný odtlačok. A presne to je pre mňa podstatou kreatívneho kníhviazačstva.

Takže tých rozdielov oproti klasickému kníhviazačstvu tam bude hneď niekoľko… 

Povedala by som, že áno aj nie. Na prvý pohľad môže kreatívne kníhviazačstvo vizuálne pripomínať to klasické, najmä ak ide o formát alebo základný tvar výrobku. Ale keď sa pozrieme bližšie na samotný proces a prístup, rozdiely sú výrazné. Tradičné kníhviazačstvo má presne dané pravidlá, technologické postupy a zaužívané techniky, ktoré sa často odovzdávajú z generácie na generáciu. Kreatívne kníhviazačstvo je viac intuitívne a experimentálne. Nemusím sa striktne držať remeselných štandardov, dávam si priestor hľadať vlastné riešenia a kombinovať rôzne materiály či netradičné prvky. Hoci výsledok môže na prvý pohľad pôsobiť podobne, cesta, ktorou sa k nemu dostanem, je často úplne iná.

Váš prístup ku kníhviazačstvu je mimoriadne originálny, ale stačí na zachovanie tohto remesla, aj keď už trošku upraveného?  

Myslím si, že tradičné kníhviazačstvo je na Slovensku skôr na ústupe. Napriek tomu sa vždy nájde skupina ľudí, ktorí si túto prácu vážia a cielene ju vyhľadávajú. Stále existujú aj školy, kde sa tomuto remeslu venujú, čo mi dáva nádej, že úplne nezanikne. Aj keď osobne kráčam viac vlastnou cestou kreatívneho kníhviazačstva, poznám viacerých ľudí, ktorí sa kníhviazačstvu venujú a každý trochu inak. Každý má svoj prístup, štýl, rukopis. To podľa mňa ukazuje, že aj v tradičnom remesle je stále priestor pre osobnosť a rozmanitosť.

Znie to tak, ako by ste sa v tejto tradícii skutočne našli. Čo rozhodlo o tom, že sa budete venovať práve kníhviazačstvu? 

Chodila som na Strednú umeleckú školu v Prešove, kde som študovala propagačné výtvarníctvo. Počas tohto obdobia som sa však s kníhviazačstvom vôbec nestretla. Až na vysokej škole na Prešovskej univerzite, kde som študovala učiteľstvo výtvarného umenia, som sa cez jeden z predmetov dostala aj ku kníhviazačstvu. Nemala som vtedy žiadny konkrétny smer. Až keď som sa viac ponorila do tajov kníhviazačstva a postupne som si začala hľadať vlastný prístup a cestu, uvedomila som si, že práve to je oblasť, ktorá ma napĺňa. Nikdy by som nepovedala, že práve pri tomto remesle zakotvím. Ale teraz viem, že to bola prirodzená cesta, ktorá ma tam postupne priviedla.

Boli súčasťou tejto cesty aj samotné knihy? 

Môj vzťah ku knihám je iný. Ja sa na nich pozerám skôr cez prizmu objektu, estetiky a remesla. Vnímam ich ako krásne predmety, ktoré môžu niesť príbeh nielen vo vnútri, ale aj navonok vo forme, materiáloch, detailoch spracovania. Pre mňa je kniha skôr umelecký objekt, ktorý v sebe spája funkciu, históriu a zároveň krásu remeselného spracovania. Takže ku knihám pristupujem viac ako výtvarníčka než ako čitateľka.

Vášniví čitatelia pohŕdajú citátom: „Nesúď knihu podľa obalu.“ Vo vašom prípade to pravdepodobne nie je najľahšie, keďže sa na knihy pozeráte skôr výtvarnícky. 

Áno, musím sa priznať, že ja knihy naozaj často súdim podľa obalu. Viem, že sa hovorí, že by sme to robiť nemali, ale u mňa je to už profesionálna deformácia. Ako človek, ktorý pracuje s knihami najmä po vizuálnej a remeselnej stránke, si jednoducho nemôžem pomôcť. Obal, ilustrácie, spracovanie, vôňa papiera, to všetko sú pre mňa dôležité prvky, ktoré na mňa silno pôsobia.

Ktoré knihy sú podľa vás najlepšie spracované, čo sa týka vizuálnej stránky? 

Veľmi často si kupujem rozprávkové knihy kvôli ich vizuálnemu spracovaniu, krásnym ilustráciám alebo kvalitnému viazaniu. Niekedy ani tak nejde o samotný príbeh, ale o emóciu, ktorú vo mne vyvolá obal, papier alebo grafika. Pre mňa sú tieto knihy malé umelecké diela a v tom ich vnímam trochu inak ako bežný čitateľ.

Takéto knihy ale, samozrejme, vznikajú strojovým kníhviazačstvom, ktoré je rýchlejšie a menej pracné. Ako to vnímate vy ako, dovolím si povedať, remeselníčka? 

Dnešné kníhviazačské technológie sú na takej úrovni, že vizuálne mnohé knihy pôsobia naozaj dokonalo. Práve vďaka moderným postupom vznikajú krásne kúsky s precíznym spracovaním, rôznymi typmi väzieb, povrchových úprav, materiálov či špeciálnych efektov, ktoré by som ja, pri svojej ručnej práci často ani nedokázala technicky dosiahnuť. Priemyselná výroba dnes naozaj ponúka nekonečné možnosti, takže každý si vie nájsť presne takú knihu, ktorá ho vizuálne osloví. Ale, samozrejme, nie je to to isté ako pri ručnej výrobe, kde cítiť priamy ľudský dotyk, remeselnú prácu a jedinečnosť. 

Sú aj toto tie dôvody, pre ktoré by práve ručné kníhviazačstvo nemalo upadnúť do zabudnutia? 

Ako povedal Horace Mann: „Dom bez kníh je ako miestnosť bez okien.“ Presne kvôli tomu si myslím, že ručné kníhviazačstvo by nemalo upadnúť do zabudnutia. Jedna vec je strojovo vyrobená kniha, ktorá dokáže zaujať vizuálom a kvalitou, no práve remeselná výroba a celý proces v sebe nesie čosi výnimočné. Je to spojenie tradície, zručnosti a času, čo knihe dodáva osobitý charakter. Keby viac ľudí videlo alebo zažilo, koľko ručnej práce, premýšľania a citlivého prístupu je za každým kúskom, pozerali by sa na knihy trochu inými očami. 

A ešte toho času, čo strávite vo svojej kníhviazačskej dielni…

Áno, ale ak sa na to pozriem z technického hľadiska, moja predstava o kníhviazačskej dielni sa možno trochu líši od tej klasickej. Nepracujem totiž úplne tradičnými postupmi, takže ani moje vybavenie nie je také, ako by možno niekto očakával. Nechýbajú tam tie najobyčajnejšie nástroje – nožnice, orezávače, štetce na lepidlo. Vlastne k práci ani nepotrebujem žiadne špeciálne knihárske nástroje. Jedinou výnimkou je knihárska kosť, ktorá mi pomáha pri skladaní papiera, a ešte rezací stroj na papier. 

Ani špeciálne materiály? 

Pracujem s rôznymi materiálmi, od rozmanitých papierov cez látky až po kožu. Koža je pre mňa veľmi zaujímavá, no snažím sa ju využívať s rešpektom k prírode, preto väčšinou upcyklujem. Nakupujem staré kožené bundy, ktoré dostanú nový život v mojich zápisníkoch či iných produktoch. Papier je pre mňa ako druhá koža. Veľmi rada používam tie, ktoré nie sú úplne biele, ale majú jemný krémový nádych. 

Obľubujem aj výrobu vlastných papierov. Namáčam ich v káve, čím získavajú jedinečný vintage nádych a príbeh. Pri tomto procese mi často pomáha aj môj manžel. Veľkou inšpiráciou sú pre mňa aj burzy starožitností, kde s nadšením vyhľadávam rôzne fragmenty a materiály, ktoré môžem zakomponovať do svojich výrobkov. 

V rozhovore pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove ste spomenuli, že nerada vytvárate rovnaké kúsky. Dá sa to vôbec pri tej pestrosti materiálov a ručnej práci? 

V mojich očiach je to prakticky nemožné ručne vytvoriť úplne identické dva kusy. Každý kúsok nesie svoju vlastnú energiu, jemné odchýlky, ktoré vznikajú prirodzene počas tvorby. Samozrejme, niekto, kto nie je na také detaily zvyknutý, by možno povedal, že dva kusy vyzerajú rovnako, ale pre mňa sú to tie drobné nuansy, ktoré majú svoju hodnotu a príbeh. 

Čo vás zvykne k takýmto príbehom inšpirovať?

Inšpiráciu čerpám najmä z prírody, príbehov ľudí, ktorí ma obklopujú, a z okamihov, ktoré mi rozprávajú svoje tiché príbehy. Rada si predstavujem svet, kde sa stretáva realita s fantáziou, kde sa obyčajné veci menia na niečo magické. Keď mám voľnú ruku, nechávam sa viesť pocitmi, farbami a textúrami, ktoré ma oslovia. Niekedy je to krehkosť lupienkov kvetov, inokedy tajomné svetlo zapadajúceho slnka alebo staré fragmenty nájdené na burzách, ktoré majú vlastný príbeh. 

Niektoré z vašich výtvorov vyzerajú dokonca ako z rozprávky, alebo minimálne z fantasy filmu. Čerpáte inšpirácie aj z týchto svetov?

Fantasy svety ako Harry Potter alebo Pán prsteňov pre mňa predstavujú nekonečný zdroj inšpirácie, pretože otvárajú dvere do miest plných kúziel, dobrodružstiev a hlbokých príbehov. Aj keď sa moja tvorba nevenuje priamo týmto konkrétnym svetom, ich atmosféra ma často sprevádza v momentoch, keď tvorím. Čerpám z nich najmä pocit zázraku a tajomstva, ktorý sa snažím preniesť do svojich výrobkov. Pre mňa je dôležité, aby moje výrobky neboli len predmetmi, ale mali aj dušu, ktorá dokáže človeka na chvíľu odniesť do sveta fantázie a krásy.

Vedeli by ste nám na záver priblížiť, o aké témy alebo konkrétne vizuály je najväčší záujem zo strany zákazníkov? 

Práve rozprávkový a fantasy svet oslovuje veľa ľudí. Často sú to kúsky, ktoré pripomínajú staré príbehy, denníky z dávnych ciest alebo tajomné kroniky. Okrem toho sú veľmi obľúbené aj motívy spojené s prírodou – jemné kvety, lístky a prirodzené textúry. Takže by som povedala, že je to taký príjemný mix medzi rozprávkovo-fantasy svetom a prírodou, ktorý ľudia vyhľadávajú najčastejšie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK