Zaujímavosti » História

Roksolana: zo slovanskej otrokyne matka osmanskej dynastie a najvplyvnejšia žena ríše

V srdci Istanbulu sa pred päťsto rokmi odohral príbeh lásky, keď si otrokyňa z Ruténie získala srdce sultána a premenila osudy celej ríše.

„Ach, moja láska, moja mesačná žiara, moja najmilovanejšia sultánka…“ – takto oslovoval desiaty sultán Osmanskej ríše svoju milovanú Hürrem Sultan, sultánku a matku jeho šiestich detí, známu ako Roksolana.

Slávny príbeh lásky sultána a Roksolany sa stal obľúbeným námetom literatúry i filmu. Kto však bola skutočná Roksolana?

Istanbul: Na sultánskom dvore

Píše sa rok 1520. Po smrti svojho otca, sultána Selima Chána, usadá na trón 26-ročný sultán Sülejman, neskôr prezývaný Nádherný alebo Zákonodarca. Nikto vtedy netušil, že za jeho vlády dosiahne Osmanská ríša vrchol svojej moci, ani že do dejín ríše výrazne zasiahne žena úplne nečakaného pôvodu.

Z provincie Manisa prichádza mladý sultán do paláca Topkapi v Istanbule spolu s blízkym priateľom Ibrahimom z Pargy a svojou obľúbenou konkubínou, krásnou Mahidevran Gülbahar Sultan. Spoločne mali niekoľko detí, dospelosti sa však dožil iba jediný následník trónu, princ Mustafa.

Sülejmanovo srdce však nakoniec patrilo inej žene, ruténskej konkubíne a otrokyni, ktorú oslavoval aj vo svojej poézii. Skladal jej básne pod umeleckým menom „Muhibbi“, teda „milujúci“. Cit k nej bol natoľko silný, že si ju vzal za manželku a udelil jej titul Haseki Sultan.

Z Ruténie do Topkapi

Na území dnešnej Ukrajiny, v okolí mesta Rohatyn v historickej Ruténii, odkiaľ Roksolana pochádzala, sa v 16. storočí uskutočňovali časté nájazdy krymských Tatárov. Pri týchto nájazdoch unášali dievčatá a deti, ktoré následne predávali ako otrokov na trhoch.

Rovnaký osud postretol aj 15-ročnú Anastáziu Lisowskú (niekedy uvádzanú ako Aleksandra), dcéru miestneho ortodoxného kňaza. Krymskí Tatári ju odvliekli do prístavu Kaffa na Kryme, odkiaľ bola loďou prevezená do Istanbulu, mesta mešít na brehoch Bosporu. Podľa niektorých prameňov bola privezená do osmanského hlavného mesta ako dar krymského chána.

Najpravdepodobnejšie ju na trhu v Istanbule kúpil Ibrahim z Pargy, ktorého panovník vymenoval za dozorcu svojich komnát a kráľovského sokolníka. Zaujatý mladou dievčinou ju Ibrahim daroval svojmu priateľovi, sultánovi Sülejmanovi.

Anastázia, Roksolana, alebo Hürrem?

Podľa niektorých prameňov bol práve Ibrahim tým, kto začal Anastáziu nazývať Roksolanou. Meno Roksolana znamená „Ruténka“ a používalo ho aj niekoľko európskych diplomatov.

Roksolana však sultána ani Ibrahima neokúzlila svojou krásou. Ideál ženskej krásy v renesančnom Istanbule bol odlišný – za krásne sa považovali vysoké, štíhle tmavovlasé ženy. Roksolana bola naopak menšieho vzrastu a mala svetlé, miestami až ryšavé vlasy.

To, čo na nej skutočne priťahovalo pozornosť, bola jej inteligencia a živý duch. Napriek tomu ju niektorí označovali za „krásnu čarodejnicu“, ktorá dokázala sultána okúzliť.

Usmievavá a duchaplná dievčina preto v háreme dostala nové meno, Hürrem, čo v preklade z perzštiny znamená „radostná“ alebo „tá veselá“.

Medzi stenami háremu

Brány do zlatého paláca Topkapi sa pred Roksolanou otvorili dokorán a jej novým „domovom“ sa stal hárem.

Otrokyne a konkubíny neboli do háremu privedené iba pre potešenie sultána. Mnohé z nich tu zastávali rôzne pozície, vykonávali rôzne služby a starali sa o chod háremu. Jeden z príbehov o Hürrem rozpráva, že v paláci pracovala ako práčka a pri práci si často spievala. Sultán, ktorý raz náhodou prechádzal okolo, bol okúzlený jej hlasom a dal sa s Hürrem do rečí. Hürrem sa sultána nezľakla a odpovedala mu s ľahkosťou a humorom.

Ďalší príbeh hovorí, že ak bol sultán po spoločne strávenej noci s konkubínou spokojný, obvykle ju odmenil. Často to boli krásne šaty či šperky. Hürrem však mala iné prianie, prístup do sultánovej súkromnej knižnice.

Sultán si Roksolanu rýchlo veľmi obľúbil, predovšetkým vďaka jej inteligencii. Rýchlo sa učila, hovorila niekoľkými jazykmi, okrem iného aj po latinsky, krásne spievala, tancovala a rada čítala. Bola elegantná a pohybovala sa s prirodzenou gráciou a ľahkosťou.

Haseki Hürrem Sultan: sultánova najmilejšia

Hürrem sa čoskoro stala sultánovou obľúbenkyňou a trávila s ním väčšinu nocí. O rok neskôr sa im narodil syn Šehzade Mehmed a z Hürrem Hatun sa stala Hürrem Sultan.

So sultánom mala celkovo šesť detí: päť princov, medzi nimi aj budúceho sultána Selima II., a jednu dcéru Mihrimah. Hürrem Sultan sa tak stala jednou z najvplyvnejších žien háremu.

Najzásadnejšou udalosťou však bolo jej prepustenie z otroctva a následný sobáš so sultánom Sülejmanom.

Počas vyše troch storočí vlády osmanskej dynastie nebolo zvykom, aby si sultán vzal svoju konkubínu za manželku. Sülejman však zostal svojej sultánke verný. Keď do háremu prichádzali nové konkubíny, ktoré sa Hürrem nepáčili, posielal ich z paláca preč.

Spor sokolníka a ruténskej otrokyne

Kráľovský sokolník a dozorca sultánových komnát Ibrahim z Pargy bol pre Sülejmana takmer ako brat. Bol jeho blízkym radcom, neskôr sa stal veľkovezírom a oženil sa so sultánovou sestrou Hatice Sultan.

Sultán trávil s Ibrahimom Pašom príliš mnoho času, čo Hürrem nesmierne vadilo. Obaja zdieľali veľmi podobný osud. Boli privedení na dvor ako otroci, no napriek tomu sa z nich stali najvplyvnejšie osobnosti celej ríše. Rivalita medzi nimi bola nevyhnutná, keďže spoločne súperili o sultánovu priazeň.

Ibrahim Paša z Pargy bol neskôr na sultánov rozkaz popravený. Mnohí verili, že za týmto rozhodnutím stál vplyv práve Hürrem Sultan, rovnako ako za smrťou princa Mustafu.

Dedičstvo Roksolany

Z ruténskej Roksolany sa stala skutočná pravá ruka sultána. Získala si jeho dôveru natoľko, že jej zveril správu mestskej infraštruktúry vrátane výstavby charitatívnych komplexov pomáhajúcich chudobným, mešít, nemocníc a hostincov pre pútnikov. Zároveň sa stala významnou patrónkou umenia.

Vynikala vzdelanosťou a aktívne sa zapájala aj do diplomacie, dochovala sa jej korešpondencia s poľským kráľom.

Ani po svojej smrti neprestala narúšať tradičné zvyklosti Osmanskej dynastie. Jej prianim bolo spočinúť po boku sultána, a tak bola v roku 1588 uložená do komplexu Sülejmanovej mešity, kde bol o osem rokov neskôr pochovaný aj sám panovník. Príbeh Roksolany, ženy, ktorá prišla do Osmanskej ríše ako ruténska otrokyňa, sa zapísal do dejín. Z obyčajnej dievčiny sa stala sultánka, matka následníkov trónu a blízka radkyňa sultána. S jej životom sa spája láska, moc aj intrigy paláca, príbehy však navždy zostanú skryté v zlatých múroch Topkapi.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK