Roxolana: zo slovanskej otrokyne matka osmanskej dynastie a najvplyvnejšia žena ríše
V srdci Istanbulu sa pred päťsto rokmi odohral príbeh lásky, v ktorom si otrokyňa z Haliče získala srdce sultána a zmenila osud celej ríše.
„Ach, moja láska, moja mesačná žiara, moja najmilovanejšia sultánka…“ – takto oslovoval desiaty sultán Osmanskej ríše svoju milovanú Hürrem Sultan, sultánku a matku svojich šiestich detí, známu ako Roxolana.
Slávny príbeh lásky sultána a Roxolany sa stal obľúbeným námetom literatúry aj filmu. Kto však bola skutočná Roxolana?
Na sultánskom dvore v Istanbule
Píše sa rok 1520. Po smrti otca, sultána Selima Chána, zasadá na trón 26-ročný sultán Sülejman, neskôr prezývaný Nádherný alebo Zákonodarca. Nikto vtedy netušil, že za jeho vlády dosiahne Osmanská ríša vrchol svojej moci ani že do dejín ríše výrazne zasiahne žena úplne nečakaného pôvodu.
Z provincie Manisa prichádza mladý sultán do paláca Topkapi v Istanbule spolu s blízkym priateľom Ibrahimom z Pargy a svojou obľúbenou konkubínou, krásnou Mahidevran Gülbahar Sultan. Spoločne mali niekoľko detí, dospelosti sa však dožil iba jediný následník trónu, princ Mustafa.
Sülejmanovo srdce však nakoniec patrilo inej žene, rusínskej konkubíne a otrokyni, ktorú oslavoval aj vo svojej poézii. Skladal jej básne pod umeleckým menom „Muhibbi“, teda „milujúci“. Cit k nej bol natoľko silný, že si ju vzal za manželku a udelil jej titul Haseki Sultan.
Z Haliče do Topkapi
Na území dnešnej Ukrajiny, v okolí mesta Rohatyn v historickej Haliči, odkiaľ Roxolana pochádzala, sa v 16. storočí uskutočňovali časté nájazdy krymských Tatárov. Pri týchto nájazdoch unášali dievčatá a deti, ktoré následne predávali ako otrokov na trhoch.
Rovnaký osud postretol aj 15-ročnú Anastáziu Lisowskú (niekedy uvádzanú ako Alexandra), dcéru miestneho ortodoxného kňaza. Krymskí Tatári ju odvliekli do prístavu Kaffa na Kryme, odkiaľ ju loďou previezli do Istanbulu, mesta mešít na brehoch Bosporu. Podľa niektorých prameňov ju do osmanského hlavného mesta priviezli ako dar krymského chána.
Najpravdepodobnejšie ju na trhu v Istanbule kúpil Ibrahim z Pargy, ktorého panovník vymenoval za dozorcu svojich komnát a kráľovského sokolníka. Ibrahim, zaujatý mladým dievčaťom, ju daroval svojmu priateľovi sultánovi Sülejmanovi.
Anastázia, Roxolana alebo Hürrem?
Podľa niektorých prameňov bol práve Ibrahim tým, kto začal Anastáziu nazývať Roxolanou. Meno Roxolana znamená „Rusínka“ a používalo ho aj niekoľko európskych diplomatov.
Roxolana sultána ani Ibrahima neokúzlila svojou krásou. Ideál ženskej krásy v renesančnom Istanbule bol odlišný – za krásne sa považovali vysoké, štíhle a tmavovlasé ženy. Roxolana bola úplne iná: bola menšieho vzrastu a mala svetlé, miestami až ryšavé vlasy.
To, čo na nej skutočne priťahovalo pozornosť, bola inteligencia a živý duch. Napriek tomu ju niektorí označovali za „krásnu čarodejnicu“, ktorá dokázala sultána očariť.
Usmievavá a duchaplná dievčina preto v háreme dostala nové meno – Hürrem, čo v preklade z perzštiny znamená „radostná“ alebo „veselá“.
Medzi stenami háremu
Brány do zlatého paláca Topkapi sa pred Roxolanou otvorili dokorán a jej novým domovom sa stal hárem.
Otrokyne a konkubíny neprivádzali do háremu iba pre potešenie sultána. Mnohé z nich tu zastávali rôzne pozície, vykonávali služby a starali sa o chod háremu. Jeden z príbehov o Hürrem hovorí, že v paláci pracovala ako práčka a pri práci si často spievala. Sultán, ktorý raz náhodou prechádzal okolo, bol okúzlený jej hlasom a dal sa s ňou do reči. Hürrem sa sultána nezľakla a odpovedala mu s ľahkosťou a humorom.
Ďalší príbeh hovorí, že ak bol sultán po spoločne strávenej noci s konkubínou spokojný, zvyčajne ju odmenil. Často to boli krásne šaty či šperky. Hürrem však mala iné prianie: prístup do sultánovej súkromnej knižnice.
Sultán si Roxolanu rýchlo veľmi obľúbil predovšetkým vďaka jej inteligencii. Rýchlo sa učila, hovorila niekoľkými jazykmi (okrem iného aj po latinsky), krásne spievala, tancovala a rada čítala. Bola elegantná a pohybovala sa s prirodzenou gráciou a ľahkosťou.
Haseki Hürrem Sultan: sultánova najmilšia
Hürrem sa čoskoro stala sultánovou obľúbenkyňou a trávila s ním väčšinu nocí. O rok neskôr sa im narodil syn Šehzade Mehmed a z Hürrem Hatun sa stala Hürrem Sultan.
So sultánom mala celkovo šesť detí: päť princov (medzi nimi aj budúceho sultána Selima II.) a jednu dcéru Mihrimah. Hürrem Sultan sa tak stala jednou z najvplyvnejších žien háremu.
Najzásadnejšou udalosťou však bolo jej prepustenie z otroctva a následný sobáš so sultánom Sülejmanom.
Počas vyše troch storočí vlády osmanskej dynastie nebolo zvykom, aby si sultán vzal svoju konkubínu za manželku. Sülejman však zostal svojej sultánke verný. Keď do háremu prichádzali nové konkubíny, ktoré sa Hürrem nepáčili, posielal ich z paláca preč.
Spor sokolníka a rusínskej otrokyne
Kráľovský sokolník a komorník sultánových komnát Ibrahim z Pargy bol pre Sülejmana takmer ako brat. Bol jeho blízkym radcom, neskôr sa stal veľkovezírom a oženil sa so sultánovou sestrou Hatice Sultan.
Sultán trávil s Ibrahimom pašom príliš veľa času, čo Hürrem nesmierne prekážalo. Obaja zdieľali veľmi podobný osud. Na dvor ich priviedli ako otrokov, no napriek tomu sa z nich stali najvplyvnejšie osobnosti celej ríše. Rivalita medzi nimi bola nevyhnutná, keďže spoločne súperili o sultánovu priazeň.
Ibrahima pašu z Pargy neskôr na sultánov rozkaz popravili. Mnohí verili, že za týmto rozhodnutím stála práve Hürrem Sultan a že rovnako tak stála aj za smrťou princa Mustafu.
Dedičstvo Roxolany
Z rusínskej Roxolany sa stala skutočná pravá ruka sultána. Získala si jeho dôveru natoľko, že jej zveril správu mestskej infraštruktúry vrátane výstavby charitatívnych komplexov pomáhajúcich chudobným, mešít, nemocníc a hostincov pre pútnikov. Zároveň sa stala významnou patrónkou umenia.
Vynikala vzdelanosťou a aktívne sa zapájala aj do diplomacie, zachovala sa jej korešpondencia s poľským kráľom.
Ani po smrti neprestala narúšať tradičné zvyklosti osmanskej dynastie. Jej prianím bolo spočinúť po boku sultána, a tak ju v roku 1588 uložili v komplexe Sülejmanovej mešity, kde o osem rokov neskôr pochovali aj samotného panovníka. Príbeh Roxolany, ženy, ktorá prišla do Osmanskej ríše ako rusínska otrokyňa, sa zapísal do dejín. Z obyčajnej dievčiny sa stala sultánka, matka následníkov trónu a blízka radkyňa sultána. S jej životom sa spája láska, moc aj intrigy paláca, príbehy však navždy zostanú skryté v zlatých múroch Topkapi.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.