Domov » ROZHOVORY

Predseda ASYF Palider: Ak PPA padne, farmári prídu o peniaze a zaplatí to celá spoločnosť. Hlavným problémom pre mladého farmára je štát (Rozhovor)

Slovenské poľnohospodárstvo stojí na križovatke – medzi neistým rozpočtom Európskej únie (EÚ), pretrvávajúcimi problémami s fungovaním štátu a rastúcim tlakom na produkciu aj konkurencieschopnosť. Mladí farmári pritom upozorňujú, že namiesto stabilného prostredia čelia chaosu, nepredvídateľnosti a systému, ktorý je dlhodobo závislý od dotácií, no nedokáže ich efektívne pretaviť do reálnej produkcie.

Predseda Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF) Róbert Palider v rozhovore pre Epoch Times Slovensko otvorene hovorí o rizikách spojených s možnou stratou akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), slabom investičnom tempe aj o tom, prečo by sa Slovensko malo viac sústrediť na produkciu než na prerozdeľovanie podpôr. Vysvetľuje tiež, čo brzdí mladých ľudí vstúpiť do odvetvia a prečo by štát mal prestať vytvárať prekážky tam, kde by mal naopak pomáhať.

Epoch Times Slovensko: Ako vnímajú mladí farmári na Slovensku návrh nového rozpočtu EÚ – skôr ako hrozbu alebo príležitosť?

Róbert Palider: Záleží na tom, v ktorých témach. Určite sa tam nájdu veci, o ktorých by sme chceli diskutovať. Je tu samostatne určený budget (rozpočet) na mladých farmárov, ktorý bol doteraz jasný – teda v predchádzajúcich strategických plánoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aktuálne nikto nemá nič isté, takže to je to, o čom sa chceme rozprávať. Samozrejme, sú aj ďalšie témy, ktoré sa týkajú slovenského poľnohospodárstva, hlavne stropovanie, degresivita, viazané platby, ekologizácia a podpora produkcie, čo je to, čo Slovensko najviac podporuje.

Priame platby dnes dominujú podpore. Pomáhajú podľa vás dostatočne mladým farmárom, alebo skôr konzervujú existujúcu štruktúru veľkých podnikov? Diskutuje sa o ich zastropovaní. Bol by to podľa vás krok k spravodlivejšiemu systému, alebo by to mohlo mať aj negatívne vedľajšie efekty?

Slovenské poľnohospodárstvo je jedno z najmenej efektívnych v EÚ. Celkovo v našej organizácii sa nezaoberáme tým, ako zobrať niekomu peniaze, alebo ako niekoho znevýhodniť a koho zvýhodniť. My sa pozeráme na to, že všetci žijeme na Slovensku, všetci chceme jesť slovenské potraviny a chceme, aby bolo tých slovenských potravín viac. To znamená, ako sa na to pozrieť cez oči dotácií. 

V štatistike má slovenské poľnohospodárstvo najväčšie percentuálne zastúpenie alebo podiel z tržieb, respektíve dotácie tvoria najväčší podiel z tržieb v celej EÚ. To znamená, slovenské poľnohospodárstvo, nebudeme si klamať, je nastavené na dotácie. My v našom združení by sme chceli nejakým spôsobom namotivovať to viac na produkciu, čiže cez tie viazané platby. A následne motivovať poľnohospodárov, aby možno zmenili svoj proces výroby, nastavili to ináč, vytvárali nejaké podmienky aj pre nových zamestnancov a nakoniec priniesli svoj produkt na náš trh a neodviezli ho za hranice.

Európska komisia po audite z októbra 2025 odporučila odobratie akreditácie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru. Aká je vaša reakcia?

Stalo sa to znova, tuším po piatich rokoch. Naposledy to bolo v roku 2021 po kauze Dobytkár. Deje sa to stále v nejakých časových intervaloch a už vtedy sme ako združenie navrhovali, že keď to na Slovensku nevieme robiť, zavolajme si niekoho zo zahraničia. Zavolajme Čechov alebo Rakúšanov, nech nám s tým pomôžu, nech postavíme novú agentúru na poli a následne, keď sa to naučíme, môžeme začať odznova a môžeme tú agentúru postaviť tak, že bude naozaj pracovať pre poľnohospodárov. Aby to fungovalo tak, že PPA bude nastavovať tie ciele tak, aby sme mohli my poľnohospodári plánovať a aby sme mali kontinuálne nastavený každý rok, či už z hľadiska priamych platieb, alebo projektových podpôr, ktoré poľnohospodári potrebujú riešiť a potrebujú sa hlavne na ne pripraviť.

Vidíme to aj teraz. Je rok 2026 a ešte stále sme nevideli poriadnu investičnú výzvu, ktorá by podporovala prvovýrobu v poľnohospodárstve, čo je veľký problém, keď sa pozrieme napríklad na okolité krajiny. Česko už má tuším nejaké siedme kolo a je rok 2026. Takže, aby sa nestalo to, že znova budeme narýchlo čerpať peniaze a na konci roka sa chváliť tým, že tento rok bola miliarda vyčerpaná.

Čo všetko reálne hrozí, ak by PPA prišla o akreditáciu? Ako by sa to konkrétne dotklo slovenských farmárov?

To je najväčší problém, ktorý ohrozuje poľnohospodárov. V konečnom dôsledku hrozí to, že poľnohospodári stratia výraznú časť svojej podpory. To, samozrejme, nie je dobré. Je to najväčší problém, ktorému poľnohospodár na Slovensku môže čeliť a myslím si, že sa táto téma zľahčuje. Nemali by sme tému funkčnosti PPA brať na ľahkú váhu, ale mali by sme sa reálne zamýšľať nad tým, či by nebolo lepšie, keby funkčnosť agentúry, respektíve novej agentúry, dočasne neprebrala nejaká iná členská krajina, ako je napríklad Rakúsko alebo Česko. 

Takže pre poľnohospodárov to je veľký problém, ešte nie aktuálny, ale nakoniec sme v období konsolidácie. To znamená, ak poľnohospodári prídu o európske finančné prostriedky, znova sa budú musieť slovenskí občania viac skladať na podporu slovenským poľnohospodárom, aby nejakým spôsobom mohli fungovať.

Environmentálne opatrenia sú často vnímané ako záťaž. Čo by sa muselo zmeniť, aby ich farmári brali skôr ako príležitosť než ako problém?

Určite je to administratívna záťaž. O tom sa aj najviac hovorí v návrhu Európskej komisie a o flexibilite, ktorú poskytne Európska komisia danému členskému štátu. Myslím si, že na Slovensku je okolo ekoschém viac slov ako reality, pretože tú realitu ukazuje pomer vyčerpania prostriedkov na ekoschémy a ten je takmer 100-percentný.

Takže tá platba bola nastavená dobre, bola motivačná pre poľnohospodárov, poľnohospodári do nej vstúpili, naučili sa to robiť. Boli, samozrejme, nejaké problémy v rámci informovanosti, ale znova zlyháva na tejto strane štát – ministerstvo a PPA kvôli tomu, že nedostatočným spôsobom pripravili poľnohospodárov na to nové obdobie a na to, akým spôsobom budú tie ekoschémy fungovať.

Takže čo by sa malo zmeniť? Malo by sa zmeniť zníženie administratívnej záťaže, mala by sa zmeniť lepšia pripravenosť, no nie poľnohospodárov, ale štátu – teda ministerstva a PPA. A následne sa môžeme rozprávať o tom, či sme zlepšili kvalitu potravín alebo zlepšili životné prostredie na Slovensku.

Ako konkrétne ovplyvňujú mladých farmárov obchodné dohody EÚ, napríklad potenciálny dovoz lacnejších produktov z krajín Mercosuru?

Myslím si, že aktuálne ešte dopad nevnímajú spotrebitelia ani poľnohospodári v Európe. Z mojich informácií, ktoré mám a zo stretnutí, ktoré som absolvoval, viem, že z krajín Mercosuru sa plánuje napríklad z hľadiska hovädzieho mäsa dovážať len superprémiové mäso, ktoré podľa prepočtov Európskej komisie nebude nejakým spôsobom znižovať ceny v Európe, ale bude zastavovať tlak navyšovania cien.

To znamená že, dopad trhu Mercosuru na EÚ nebude taký veľký, ako bude dopad Mercosuru na EÚ cez tretie krajiny, pretože Mercosur výrazne začal navyšovať dovoz svojho hovädzieho mäsa a iných komodít do Turecka a do krajín, ktoré sú v našom regióne. 

Samozrejme, vieme, že Turecko je po Taliansku jedným z najväčších výkupcov zástavového dobytka zo Slovenska. Čiže tu vidíme veľké riziká, že skôr nástup Mercosuru a jeho ekonomická sila, ktorá stúpa, bude mať dopad cez tretie krajiny ako cez EÚ. Keď sa nejakým spôsobom ešte v EÚ nastaví legislatíva na to, ako prispôsobovať kvalitu potravín z Mercosuru do EÚ, tak to bude o dosť ťažšie, aby na to naši poľnohospodári zareagovali.

Čo je dnes najväčšia bariéra pre mladého človeka, ktorý chce začať farmárčiť na Slovensku – a rieši ju návrh novej spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Téma mladých farmárov je vždy témou, ktorú Európska komisia spomína. Musím povedať, že bez návrhu EÚ – tým pádom Európskej komisie – by téma mladých farmárov minimálne na Slovensku neexistovala. Som si tým 100-percentne istý. Na Slovensku by neboli by mladí farmári, nevytváral by sa nejaký konkurenčný trh v poľnohospodárstve a tým pádom by bola ešte viac sťažená pozícia na Slovensku začať.

Najväčším problémom pre mladého farmára na Slovensku ale aj v iných krajinách, je vždy podnikateľské prostredie, takže štát. Čo sa týka výziev, alebo finančnej podpory z EÚ, ktoré aktuálne aj ministerstvo pôdohospodárstva zverejnilo a snaží sa podporiť mladých, tak tieto peniaze sú vždy pre startupové projekty. Pokiaľ je takýto systém finančnej podpory nastavený dobre. Ak daný subjekt bude fungovať 5, 20, 30, 40 rokov, tak vieme ten grant, ktorý mu poskytneme, vynikajúcim spôsobom z financií EÚ nasmerovať do štátneho rozpočtu.

Napríklad poskytneme mladému farmárovi 100 000 eur. Z toho 75 % platí EÚ a 25 % Slovenská republika. Za tri roky začne byť ten farmár funkčný a za 25 rokov nám splatí ešte aj s úrokmi na odvodoch, na daniach a na všetkých poplatkoch pre štát celý ten príspevok od štátu a ešte do slovenského rozpočtu vráti aj peniaze, ktoré boli použité z EÚ. Takže startupové peniaze sú vždy dobré na Slovensku. To podnikateľské prostredie v poľnohospodárstve nie je nastavené dobre a častokrát sme svedkami, že sa vytvárajú jednoducho umelé hry a umelé podmienky.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK