Domov, Svet » EÚ

Europarlament vyzval Komisiu na zváženie zmrazenia eurofondov pre Slovensko. Podľa Smeru o žiadne financie neprídeme

Európsky parlament pritvrdzuje voči Slovensku a otvára jednu z najvážnejších možností, aké má Európska únia (EÚ) k dispozícii. V najnovšom uznesení vyzval Európsku komisiu, aby zvážila spustenie takzvaného mechanizmu podmienenosti – teda nástroja, ktorý môže v krajnom prípade viesť až k zmrazeniu eurofondov. 

Výzva zaznela v rámci schvaľovania sprievodného uznesenia k absolutóriu rozpočtu EÚ za rok 2024, ktoré poslanci Európskeho parlamentu prijali v stredu výraznou väčšinou hlasov (418 poslancov bolo za, 207 proti a 14 sa zdržalo).

Hoci ide o nelegislatívny dokument, vysiela oficiálny signál, ako Parlament vníma stav právneho štátu a nakladania s európskymi peniazmi v členských krajinách.

Uznesenie v hlasovaní nepodporil žiadny slovenský europoslanec. Proti však boli až deviati: Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Šiesti europoslanci za PS z frakcie Obnovme Európu – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar – nehlasovali.

Zaujímavosťou hlasovania bola aj skutočnosť, že v rámci početnej skupiny Európskej ľudovej strany boli proti len dvaja poslanci – okrem slovenskej europoslankyne Lexmann už iba nemecký europoslanec Christian Ehler.

Lexmann na sociálnej sieti vysvetlila, prečo hlasovala proti zmrazeniu eurofondov pre Slovensko.

„Takýto krok by zásadne zhoršil ekonomickú situáciu občanov. Určite nechcem, aby ľudia trpeli kvôli tomu, koho si zvolili na čelo krajiny,“ uviedla 29. apríla.

Dodala, že to, či Slovensko o eurofondy nakoniec príde, má vo svojich rukách najmä vláda Roberta Fica (Smer-SD).

Slovensko v centre pozornosti

Slovensko sa v uznesení nespomína okrajovo. Naopak, konkrétne odkazy sa nachádzajú až v piatich bodoch – 103, 110, 111, 143 a 268. To samo o sebe naznačuje, že nejde o jednorazovú poznámku, ale o širší súbor výhrad.

V jednom z bodov europarlament pripomína aj konkrétny finančný zásah voči Slovensku – Európska komisia už v máji 2025 znížila krajine podporu o 1,225 milióna eur po odporúčaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti s neopravenou nezrovnalosťou. Zároveň však upozorňuje, že chýba mechanizmus, ktorý by spoľahlivo sledoval, či sa takto vymáhané prostriedky skutočne vracajú do rozpočtu EÚ.

Europoslanci v ďalších pasážach upozorňujú najmä na obavy o dodržiavanie princípov právneho štátu, pričom spomínajú aj otázky nezávislosti kontrolných a justičných inštitúcií. 

Spravodajca uznesenia, nemecký europoslanec Daniel Freund zo skupiny Zelených, upozornil, že situácia na Slovensku je výsledkom konkrétnych politických krokov. 

„Špeciálna prokuratúra pre boj proti korupcii bola zrušená, Národná kriminálna agentúra bola zrušená, prijali sa legislatívne zmeny, ktoré oslabujú odsúdenia za korupciu, a bol tu pokus oslabiť ochranu oznamovateľov. Európske fondy sú v tejto krajine ohrozené a je potrebný silný tlak, aby boli eurofondy na Slovensku adekvátne chránené,“ skonštatoval.

Legislatívne zmeny z druhej polovice roka 2024 podľa europoslancov viedli k poklesu počtu vyšetrovaných korupčných prípadov a k prieťahom v konaniach. 

Parlament zároveň varoval pred plánovanými zmenami v ochrane oznamovateľov, ktoré by mohli oslabiť ich nezávislosť a zvýšiť politický vplyv.

„Mali by sme sa uistiť, že Fico sa nestane ďalším Orbánom, ako sám hovorí, že chce byť. Máme nástroje – nečakajme, kým bude neskoro, ako sme to videli v minulosti. Zmrazenie eurofondov funguje,“ povedal Freund.

V uznesení sa objavuje aj ostrá zmienka o incidente počas návštevy delegácie Európskeho parlamentu v Bratislave v máji 2025, keď po verejných vyhláseniach slovenských politikov čelil vedúci delegácie český europoslanec Tomáš Zdechovský hrozbám a musela mu byť poskytnutá policajná ochrana. Podľa europoslancov to ilustruje zhoršujúce sa prostredie právneho štátu.

Zároveň poukazujú na potrebu vyššej transparentnosti pri čerpaní európskych financií a upozorňujú na riziká spojené s riadením verejných zdrojov.

Konkrétne spomínajú aj podozrenia z podvodov pri projektoch penziónov financovaných z eurofondov, pričom kritizujú nedostatok dát a kontroly zo strany Komisie aj členských štátov. Parlament preto žiada prísnejšie audity a kontroly konfliktu záujmov pri takýchto projektoch. 

Ďalšia výhrada sa týka systému platieb z plánu obnovy, kde audítori zistili, že Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré žiadali o financie aj napriek nedostatočným dôkazom o splnení niektorých míľnikov a bez toho, aby na to oficiálne upozornilo.

Parlament explicitne vyzýva Komisiu, aby situáciu monitorovala a zvážila konkrétne opatrenia.

Podľa poslancov Smeru o eurofondy neprídeme

Na včerajšie hlasovanie reagovali na sociálnej sieti europoslanci vládneho Smeru-SD. „Slovensko o žiadne eurofondy nepríde a takéto zbytočné a trápne politické útoky Európskeho parlamentu sú smiešne,“ napísali 29. apríla.

Hlasovanie nazvali vymysleným útokom na Slovensko zinscenovaným Progresívcami, ktorý nemá žiadnu váhu ani relevanciu.

„Súčasťou hlasovania o Schválení záverečného účtu Európskej Komisie za rok 2024 boli v bode 109 aj vyjadrenia, ktoré už dávno vláda SR v spolupráci s EK vyriešila. Napriek tlaku progresívcov, ktorí boli za tento návrh a napriek protislovenskému aktivizmu niektorých zástupcov SR dokonca aj v samotných inštitúciách EÚ, neexistuje žiaden dôvod na začatie akejkoľvek procedúry proti SR, ktorá by viedla k pozastaveniu čerpania finančnej pomoci EÚ na Slovensku,“ dodali.

Poslanci za PS nehlasovali

Europoslanci najsilnejšieho slovenského opozičného hnutia Progresívne Slovensko zverejnili o deň skôr stanovisko, v ktorom vysvetlili, že sa nadchádzajúceho hlasovania o zmrazení eurofondov pre Slovensko symbolicky nezúčastnia.

„Rozumieme, že bez európskych peňazí Slovensko padne na kolená, akákoľvek dobrá či zlá bude jeho vláda. A tento pád by opäť najviac pocítili bežní ľudia, nie Fico a jeho oligarchovia. Ako europoslanci a europoslankyne sa preto časti hlasovania nezúčastníme,“ uviedli na sociálnej sieti 28. apríla.

Podľa PS je súčasná situácia vizitkou všetkých vlád strany Smer-SD, pričom premiér Fico naďalej svojimi krokmi vedie krajinu k tomu, aby došlo k najhoršiemu scenáru.

„Haciendy z európskych peňazí „pre kamarátov“. Rušenie úradov, ktoré vyšetrujú korupciu. Zmeny zákonov s cieľom beztrestnosti pre obvinených „našich ľudí“. Ficova vláda svojimi krokmi ohrozuje európske fondy pre Slovensko,“ napísali poslanci PS.

Čo je mechanizmus podmienenosti

Mechanizmus podmienenosti je relatívne nový nástroj EÚ, ktorého cieľom je chrániť rozpočet EÚ pred zneužívaním alebo systémovými nedostatkami v štátoch, kde nefungujú základné kontrolné mechanizmy.

Podporu zásahu zo strany Európskej komisie vyjadril aj švédsky europoslanec Jonas Sjöstedt z Ľavice. Upozornil na to, že Slovensko má tendenciu nasledovať maďarský vývoj. 

„Slovensko sa nesmie stať novým Maďarskom a tu je potrebné, aby Európska komisia zasiahla. Musíme byť schopní zasiahnuť priamo a centrálne, keď sú európske prostriedky zneužívané,“ uviedol.

Ak Európska komisia dospeje k záveru, že porušenia právneho štátu môžu ohroziť európske financie, môže navrhnúť viacero opatrení – napríklad pozastavenie vyplácania fondov, zníženie financovania alebo zákaz uzatvárania nových záväzkov. O konečnom kroku následne rozhodujú členské štáty v Rade EÚ kvalifikovanou väčšinou.

Dôležité je, že samotné uznesenie parlamentu mechanizmus nespúšťa. Je to však politický tlak – a ten v minulosti zohral významnú úlohu. 

Najznámejším prípadom použitia mechanizmu je Maďarsko. Európska komisia tam pristúpila k zmrazeniu časti fondov pre obavy z korupcie a nedostatočnej kontroly verejných výdavkov.

Tento krok ukázal, že nejde o teoretický nástroj, ale o reálne využiteľnú inštanciu. Naopak, kritické hlasy upozorňujú na politizáciu celého procesu. Český europoslanec Ondřej Knotek (ANO/Patrioti pre Európu) namietal, že kritika niektorých krajín je selektívna. 

„Zdá sa, že miera kritiky voči jednotlivým členským štátom rastie, ak majú vládu, ktorá bojuje proti migračnej dohode, Green Dealu alebo presadzuje väčšiu národnú suverenitu. Toto nie je spôsob serióznej práce a naša skupina sa na ňom nebude podieľať,“ povedal. 

Dopady na Slovensko a eurofondy

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú výrazne závislé od eurofondov. Tie financujú dopravnú infraštruktúru, modernizáciu škôl a nemocníc, regionálny rozvoj, environmentálne projekty aj podporu podnikania, takže ich prípadné obmedzenie by zasiahlo široké spektrum oblastí.

Ak by došlo k zmrazeniu alebo obmedzeniu eurofondov, dopad by bol citeľný nielen pre štát, ale aj pre samosprávy, firmy a neziskový sektor. V praxi by to mohlo znamenať zastavenie projektov, meškanie investícií a zvýšený tlak na verejné financie.

Uznesenie zároveň ukazuje širší trend. Európsky parlament je v otázkach právneho štátu čoraz aktívnejší a ochotný tlačiť na Komisiu, aby konala. Pre Slovensko to znamená, že vývoj v oblasti justície, kontroly verejných financií či fungovania inštitúcií bude pod drobnohľadom európskych orgánov. 

Kľúčové bude, ako zareaguje Európska komisia, ktorá má v rukách rozhodujúcu právomoc a môže začať formálne konanie alebo situáciu zatiaľ len monitorovať. Rozhodovanie pritom nebude len technické, ale aj politické, keďže Komisia bude zvažovať dôkazy, vývoj v krajine aj širší kontext v rámci EÚ.

Isté však je, že téma situácie na Slovensku sa dostala na najvyššiu európsku úroveň.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK