Z listov, hmyzu či zubov: Jana tvorí šperky jedinečnou technikou galvanoplastiky (Rozhovor)
Pracuje s listami, mŕtvymi motýľmi aj včelami a výsledkom sú luxusne pôsobiace šperky, ktoré vznikajú technikou galvanoplastiky. Tejto technike sa Jana Červená venuje skutočne naplno. Ponúka to prekvapivo veľký priestor pre jej kreativitu a šperk potom dokáže vytvoriť prakticky z čohokoľvek – z kvetov, zubov, listov či včiel. Mŕtve chrobáky jej zákazníci dokonca posielajú a často ich prinesú aj osobne. Ak ste ešte nepočuli o galvanoplastike, Janka nám v rozhovore prezradila, v čom táto technika spočíva, prečo je práve meď ideálna na výrobu šperkov.
Epoch Times Slovensko: Keď som si prezerala vašu tvorbu, šperky, doplnky, musím povedať, že som si nevedela predstaviť proces ich výroby. Aby sme boli presní, ide o galvanoplastiku. Čo si pod tým máme predstaviť?
Jana Červená: Galvanoplastika je proces elektrolýzy, ktorý nám umožňuje vytvoriť silný medený povlak aj na nekovových predmetoch.
Ako ste sa k tejto technike dostali? Prečo ste sa rozhodli tvoriť práve galvanoplastikou?
Táto technika ma zaujala hneď, ako som sa o nej dozvedela – láska na prvé počutie, a to som ešte ani nevedela, čo to presne zahŕňa. Zaujalo ma na nej hlavne to, že s jej pomocou môžem konzervovať listy, plody, malý hmyz a viem si aj sama vymodelovať alebo vytvoriť tvary, ktoré potrebujem. Je v tom väčšia sloboda tvorivosti, ako keď si len spájate komponenty, ktoré dostať v obchodoch.
Vo vašej tvorbe nájdeme širokú škálu tvarov, vzorov, rozmerov. Čo všetko dokážete touto technikou vytvárať? Na čo sa vyslovene špecializujete?
Vytvárať dokážete čokoľvek: od šperkov cez dekorácie a obrazy až po sochy. Čo sa týka umeleckej sféry, obmedzuje vás len veľkosť nádoby s elektrolytom a fantázia. Ja sa špecializujem na šperky pre dámy, v ktorých nechávam vyniknúť samotný list, plod, alebo ich potom prepájam s modeláciou (napr. bytosti lesa), minerálmi, sklom a hmyzom, pripadne iným, čo ma zaujme. Mám aj niečo pre pánov – motýliky na krk. Občas vytvorím aj nejakú dekoráciu, zatiaľ to bol napríklad motýľ alebo veľký škorpión, ktorého som si aj sama vypreparovala. Dekoráciám by som sa časom chcela venovať viac.
V čom je galvanoplastika taká jedinečná?
Pre mňa je jedinečná tým, že ňou viem pokoviť napríklad čerstvé listy, ktoré si aj po pokovení v sebe uchovajú svoju energiu. Jedinečná je aj tým, že nechá vyniknúť každý záhyb a žilku listu, pri hmyze každý chĺpok, čím vyzerajú stále reálne.
Všetko spomenuté vyrábate vo svojej dielni. Ako to tam vyzerá? Čo nevyhnutné potrebujete pre svoju prácu?
Pre svoju prácu nevyhnutne potrebujem laboratórny zdroj, elektrolyt, zdroj medi a elektrovodivý lak. Bez týchto štyroch vecí sa určite nezaobídete, ale reálne toho potrebujete oveľa viac – na údržbu elektrolytu, aby ste si uľahčili robotu a pracovali tak, aby ste neohrozili svoje zdravie. Nezaobídem sa ani bez modelovacej hmoty, lepidla, medených drôtov, kombinačiek, laku či ručnej brúsky.
Určite by aj naši čitatelia radi túto techniku spoznali o niečo bližšie. Galvanoplastika sa skutočne často spája s listami zo stromov. Vedeli by ste nám teda trochu opísať jednotlivé fázy výroby na príklade bežného listu?
Prvý krok ja nájsť list, ktorý nás zaujme, ďalej je potrebné naniesť naň vodivý lak, vysušiť ho, vložiť do elektrolytu, priebežne kontrolovať, či sa pomeďuje správne (samotný proces trvá niekoľko hodín, v mojom prípade aj dní, pretože ja vždy pokovujem viac vecí naraz), ďalej ho treba opláchnuť od elektrolytu pod vodou, vybrúsiť, naniesť patinu, osušiť, jemne vybrúsiť, aby vystúpila štruktúra, umyť, osušiť a nalakovať.
Vyzerá to na poriadne vrstvenie. Aby sme to zhrnuli, aké rôzny vrstvy sú súčasťou takto spracovaného listu?
List – vodivá vrstva – meď – patina – lak.
Existujú v galvanoplastike nejaké limity? Alebo sa touto technikou dá spracovať viac vecí než len obyčajné listy?
S limitom som sa zatiaľ stretla len pri veľkosti elektrolytického kúpeľa, ale ľudia chcú spracovať hocičo. Za tie roky som si vytvorila povesť tej, ktorá pokovuje chrobáky. Ja ich nazývam mŕtvolky, takže mi už veľa ľudí písalo, že našli mŕtveho chrobáka a že si hneď spomenuli na mňa (smiech). Posielajú mi ich poštou alebo ich osobne donesú na trhy. Jedna dáma ma dokonca oslovila s tým, či by som jej nepokovila toust v tvare kozy. Samozrejme, že som sa do toho pustila. Ďalej som mala možnosť pokoviť malú jašteričku alebo paroh, ktoré mi tiež prišli poštou od mojich sledovateliek. Viete pokoviť aj kvety, včely, čipky, osmičky zuby (čo mám v pláne) a hocičo, čo vám napadne.
Zohráva nejakú úlohu aj materiál, teda vo vašom prípade meď? Ako sa vám s ňou pracuje?
S meďou to je vždy prekvapenie: neviete, aký bude mať nakoniec odtieň, pretože na vzduchu veľmi rýchlo oxiduje. Niekto tieto odtiene na šperkoch ani nemusí vidieť, ale ja ich vidím a mám svoje naj, ktoré sa mi páčia. Galvanoplastika vás vytrénuje v trpezlivosti a prijatí toho, že nemusí byť vždy všetko presne podľa našich predstáv – a netýka sa to len odtieňa. Galvanoplastika je vlastne ako taký „duchovný učiteľ“, ktorý nás odnaučí chcieť urobiť všetko dokonale, lebo inak by sme sa zbláznili, a platí v nej, že čím viac sa dielo opravuje, tým je to horšie.
Má teda ideálne vlastnosti ako hlavný materiál na výrobu šperkov?
Výhoda pri medených šperkoch je hlavne v dostupnosti materiálov a techniky pre galvanoplastiku s meďou. Galvanoplastika sa dá využiť aj pri drahých kovoch ako striebro a zlato, ale je náročnejšia na techniku, vybavenie a na Slovensku je potrebná aj viazaná živnosť v odbore zlatník klenotník.
A ide o stopercentne medené šperky?
Ja pracujem len s meďou. Táto technika sa zvykne kombinovať aj s cínom, ale mne sa nepáči, ako to potom vyzerá, tak sa to snažím vždy vyriešiť inak.
A čo otázka životnosti? Ako dlho nám medené šperky vydržia?
Životnosť určite závisí od toho, či budú tieto šperky v kontakte s kožou, potom a vodou – vtedy sa vrstva laku ošúchava, následne aj patina a potom sa môže na šperku vytvoriť zelená medenka, ktorá má niečo do seba. Keby sa to aj stalo, je to len povrchový problém, pretože sa to dá vždy vybrúsiť a znova upraviť. A ešte platí, že pevnosť neskúšame silou.
Ako ochrániť šperky pred oxidáciou a vzdušnou vlhkosťou?
Určite ich neodporúčam nosiť na holej koži, ak sa veľmi potíte, a, samozrejme, sprchovať alebo kúpať sa s nimi. Ak dodržíte tieto dve veci, šperky zostanú dlhé roky ako nové vďaka vrstve laku použitej na finálnu úpravu. V prípade potreby ich môžeme očistiť vlhkou handričkou.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?