Cestovanie, Inšpirácie

Malta bez plánov: nie je dôležité všetko vidieť, ale vychutnať si to (Rozhovor o pomalom cestovaní s Barborou Horniačkovou)

Barbora Horniačková miluje cestovanie a autentické zážitky. Namiesto domáceho pohodlia radšej obúva topánky a vyráža objavovať svet. Či už ide o slovenské hory, výlety po Európe alebo dobrodružstvá v ďalekých krajinách, s nadšením spoznáva nové miesta, chute, vône a príbehy, ktoré ju posúvajú ďalej. V rozhovore nám porozprávala o koncepte pomalého cestovania (slowly travel) a o svojom spontánnom výlete na Maltu, ktorý vznikol len pár dní pred odletom.

Epoch Times Slovensko: Vaše príspevky na sociálnych sieťach jasne ukazujú, že cestovanie je vašou veľkou vášňou. Mnohí ľudia vnímajú dovolenku najmä ako oddych a únik od reality. Ako vnímate cestovanie vy? Čo pre vás znamená?

Barbora Horniačková: Pre mňa cestovanie nikdy nebolo len oddychom alebo únikom z reality. O oddychu je dovolenka, na ktorej vypnete. Cestovanie je o zážitkoch, ktoré vás zmenia. Cestovanie vás prinúti vyjsť z komfortnej zóny, intenzívnejšie vnímať daný moment či niekedy maximálne spomaliť. Každú cestu vnímam ako niečo, čo ma posúva. Cestovanie mi dáva slobodu, inšpiráciu a pocit, že život je oveľa farebnejší a bohatší. Znamená pre mňa istú formu osobného rastu, zbieranie emócií, príbehov a momentov, ktoré ostávajú už na celý život a teším sa z nich ešte dlho po návrate domov.

Do akej miery je pre vás cestovanie stále zážitkové? Nestáva sa vám niekedy, že sa zmení na stereotyp?

Stereotyp nevytvára miesto, ale spôsob, akým sa naň pozeráme. Keď cestujete so zvedavosťou, aj známe krajiny vedia ukázať inú tvár. Často dostávam túto otázku, keď poviem, že sa vraciam rada do Grécka a vrátim sa aj 27. krát. Avšak, opäť zažijem iný ostrov, ktorý prebádam, spoznám nových ľudí, ani musaka nechutí všade rovnako a pokiaľ idete s nastavením, že dané miesto chcete zažiť a nie prežiť tu týždeň na lehátku, stereotyp to nie je.

Len nedávno ste strávili niekoľko dní na Malte. Čo ste si odtiaľ odniesli?

Malta bola spontánny nápad, kedy bolo doma fakt škaredé počasie a na mňa vybehla lacná letenka na miesto, kde svietilo slnko. Kúpila som letenky pár dní pred odletom, nebolo potrebné žiadne extra plánovanie a cieľom bol odpočinok, dobrá káva a jedlo, užitie si daného momentu a len taká jednoduchá radosť. Z Malty som si odniesla pripomienku, aké je dôležité a príjemne spontánne vystúpiť z tempa každodennosti a nie vždy je nutné, aby zážitky vznikali len z veľkých plánov.

Čakalo vás na ostrove aj niečo prekvapujúce?

Nestihla som mať ani žiadne očakávania. Keď nemáte očakávania, predídete prípadnému sklamaniu. Poznačila som si na mapách pár miest, ktoré chcem vidieť, najlepšie reštaurácie a kaviarne. Považujem sa za milovníka dobrej kávy – najmä flat white, ktorý je pre mňa taký malý rituál na cestách. Avšak sú krajiny, kde som ani po mesiaci putovania nevypila ani šálku kávy, ale litre čaju. Vždy, keď niekam idem, vopred si na mapách vyznačím podniky, ktoré chcem navštíviť, a s obľubou potom pridávam aj vlastné recenzie, pretože ma baví objavovať a zdieľať miesta, ktoré majú atmosféru.

Na Malte musím úprimne povedať, že kávu na úrovni 10/10 som nenašla. Skôr bol úspech natrafiť na 7/10. Na druhej strane to, čo možno chýbalo v šálke, absolútne vyvážila celková atmosféra. Kaviarne tam majú svoje čaro – slnko, uličky, výhľady na more a tú typickú stredomorskú uvoľnenosť. Na Malte sme navštívili pizzérie, ale aj tradičnejšie podniky a ochutnali sme typické jedlá, ktoré sú kombináciou stredomorských chutí s talianskym a arabským vplyvom – napr. fenek (králik) či pastizzi (plnené lístkové pečivo). Atmosféra v reštauráciách bola veľmi uvoľnená a stredomorská. Nič prehnane formálne, skôr príjemné a prirodzené. Najviac mi utkveli v pamäti práve tie jednoduchšie gastronomické momenty – večere pri mori, čerstvé jedlo bez veľkých očakávaní a jedlá, ktoré chutia ešte viac vďaka prostrediu. 

Aké konkrétne miesta ste ešte mali vyhliadnuté? Čo všetko ste chceli na Malte vidieť a navštíviť?

Tým, že Malta je fakt maličká a my sme tu strávili dostatok času, plán bol jasný – pomalé objavovanie s vychutnávaním si atmosféry. Nebolo ani tak dôležité vidieť či navštíviť, ale vychutnať si. V pláne bolo posedávanie v kaviarňach vo Vallete, dať si pistáciovú zmrzlinu v prístave mestečka Marsaxlokk a len tak pozorovať z lavičky loďky na mori, vychutnať si dobrý obed v hradbách Mdiny, jesť jahody na útesoch nad tyrkysovým morom. Práve vedomým rozhodnutím spomaliť a nenastaviť si cestu ako zoznam miest, ktoré treba vidieť, sme dosiahli to pravé vychutnanie atmosféry. Nešli sme po tom, aby sme stihli čo najviac atrakcií, ale skôr sme si dovolili mať voľnejší program a nechať priestor spontánnosti. 

Aj napriek tomu, že Malta je malá a turisticky pomerne rušná, dá sa tam veľmi rýchlo nájsť vlastný rytmus. Stačí sa trochu vzdialiť od hlavných bodov záujmu alebo zvoliť menej očakávané časy a miesta. A práve vtedy sa začne ukazovať jej pokojnejšia, autentickejšia tvár. Pre mňa je slow travel skôr o nastavení mysle než o destinácii – o tom, či si dovolíte naozaj byť prítomní, alebo len prechádzate z bodu A do bodu B.

Ktoré miesto na Malte na vás zapôsobilo najviac mimo typických turistických lokalít?

Presne takým miestom je Birgu. Dostanete sa sem za 20 minút autobusom z rušnej Vallety a máte pocit, že ste sa teleportovali. Zažijete tu prázdne uličky, ticho, stretnete Malťanov a minimum turistov. Je tu krásny prístav, kde vás to núti len sadnúť si a byť. Birgu na mňa zapôsobilo ako úplne iný svet v porovnaní s rušnejšími časťami Malty. Tie tiché uličky, farebné domy, pokojný prístav plný luxusných jácht mali v sebe neuveriteľný pokoj a atmosféru, ktorá človeka prirodzene spomalí a vtiahne do prítomného okamihu. Práve na takýchto miestach si uvedomím, že nie vždy potrebujem program alebo veľké atrakcie. Stačí sa len prechádzať, vnímať detaily a nechať miesto na seba pôsobiť. Paradoxne aj tam sme zažili nečakané spestrenie. Na námestí sa práve natáčal film, čo tomu dodalo úplne inú energiu. Pre mňa sú presne tieto momenty tým, čo robí cestovanie výnimočným.

Vaše kroky viedli aj do malebného prístavného mestečka Marsaxlokk…

Tento kontrast bol pre mňa úplne prirodzenou voľbou. Keď cestujem, vždy ma zaujíma viac, než len jedna tvár krajiny. Vždy ma láka to neturistické, autentické a každodenné. I keď na Malte dnes neturistické miesto neexistuje. Valleta dáva energiu, históriu, ruch, ktorý k Malte neodmysliteľne patrí. Marsaxlokk bol presným opakom – pokojnejší, pomalší a oveľa viac lokálny. Osobne milujem prístavné mestečká, kde človek cíti rytmus života ľudí, ktorí tam žijú.

Ako by ste opísali Malťanov?

V pamäti mi utkvel Malťan, ktorý nás so sestrou zastavil v rušnej uličke Vallety, aby nám povedal, že sme veľmi pekné dvojčatá – nie, nie sme dvojčatá. Na základe výskumnej vzorky 1 Malťan by sme veľmi neobjektívne mohli povedať, že sú to čistí Taliani. Realitou Malty je, že i mimo hlavnej sezóny tam bolo toľko turistov a prisťahovalcov, že prísť do kontaktu s Malťanmi nebolo vôbec ľahké, čo ma nemilo prekvapilo. Stretli sme veľa Slovákov, Čechov, Poliakov, Britov aj Ázijčanov.

Na sociálnej sieti ste spomenuli aj miestne trhy. Ako to na nich vyzeralo? Rybí trh v Marsaxlokku s farebnými loďkami je asi najväčším lákadlom…

Som veľký milovník trhov a navštevujem ich prakticky všade, kam cestujem, pretože práve tam najviac cítiť skutočný život krajiny. Najsilnejšie spomienky mám z trhov – bazárov v Tadžikistane, očarili ma i nekonečné veľmi živé trhy na Madagaskare či veľmi bohaté trhy v Minsku.

V porovnaní s nimi na mňa trhy v prístave Marsaxlokk nepôsobili tak chaoticky, skôr prirodzene v rámci svojho lokálneho rytmu. Rybí trh bol skôr zážitkom atmosféry ranného prístavu než chaosu. Farebné loďky, ruch predajcov, čerstvé ryby, mix turistov a domácich vytvárajú veľmi živý obraz, ale nie neporiadok. Skôr je to ukážka toho, ako tam funguje každodenný život – autenticky, bez prikrášlenia a presne tak, ako má. A možno práve preto to ľudia vnímajú ako chaotické, pretože je to skutočné a nie usporiadané pre návštevníka.

Ochutnali sme aj miestne ryby – čerstvú grilovanú rybu so zeleninou, ktorá bola veľmi jednoduchá, ale zároveň presne taká, ako má byť v prímorskej krajine. Ako milovníčka trhov som sa, samozrejme, zastavila aj pri stánkoch a veľmi ma bavilo len tak ochutnávať a objavovať, čo ponúkajú. Dali sme si pistáciové pečivo, rôzne oriešky a nechýbala ani zmrzlina, veľa zmrzliny. A jahody. Na tie sme mysleli už na letisku (smiech) a boli neuveriteľne sladké – ako práve natrhané v záhrade.

Aký najintenzívnejší zážitok ste si z Malty odniesli? Čo vám určite utkvie v pamäti?

Najintenzívnejší zážitok z Malty si neviažem na konkrétne miesto, ale skôr na atmosféru celého času, ktorý sme tam strávili. Cieľom bolo užiť si spoločné momenty a nechať priestor tomu, čo nám destinácia prirodzene prinesie, nie odškrtávať si zoznam miest, ktoré, musíme vidieť. Preto mi v pamäti najviac utkveli obyčajné chvíle – debaty pri káve s výhľadom na more, smiech, spontánne tancovanie v úzkych uličkách, pocit absolútnej prítomnosti a uvedomenie si šťastia. 

Ak mám spomenúť jeden úsmevný moment, na ktorý asi len tak nezabudneme, tak moja sestra bola tak nadšená z miestnej pizze aj kuchára, že mala pocit, že zvládne zjesť dve pizze. Tento plán sa zo zamilovanosti veľmi rýchlo dostal do fázy mierneho znenávidenia. Našťastie, len do ďalšieho večera. My si navždy zapamätáme pizzeriu Pulcinella, ktorú odporúčam ako povinnú zastávku vo Vallete. Oni si zapamätajú tie dve sestry, ktoré rozosmiali celú kuchyňu.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK