Piatok 19. júla, 2024
Bývalý policajný viceprezident Branko Kišš (Foto: FB / Polícia Slovenskej republiky)

Znižovanie trestných sadzieb v novele Trestného zákona: do akej miery je naozaj potrebné? (Analýza)

Schválená novela Trestného zákona, ktorá už bola podpísaná troma najvyššími ústavnými činiteľmi, predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD), ako aj prezidentkou Zuzanou Čaputovou, čaká na svoj ďalší osud potom, čo Ústavný súd pozastavil časť novely trestných kódexov.

Najdiskutovanejšie zmeny

Ostro debatovaná novela zavádza množstvo zmien. Mení napr. výšku škody – škodou malou by mala byť suma prevyšujúca 700 eur. Doteraz bola malá škoda na úrovni 266 eur a od roku 2006 sa výška nemenila. Slovenská advokátska komora (SAK) upozorňovala na potrebu zmeny ustanovení ohľadom výšky škody a osobitne jej spôsobu určenia, keďže v kontexte aktuálnej právnej úpravy dochádza neustále k sprísňovaniu trestnej zodpovednosti iba v dôsledku takých skutočností, ako je napr. inflácia, rast priemernej mzdy, či minimálnej mzdy.

SAK tvrdí, že výška škody by nemala byť stanovená pevnou sumou, pretože by si to vyžadovalo častú novelizáciu a volajú po flexibilnejšom nastavení. Navrhovaná zmena výšky škody v Trestnom zákone sa zas ohraničila len finančným limitom a znamená posunutie trestnosti konkrétneho skutku pri tých trestných činoch, kde je jedným zo znakov skutkovej podstaty škoda alebo rozsah, ako aj pri trestných činoch, pri ktorých je škoda alebo rozsah znakom kvalifikovanej (prísnejšej) skutkovej podstaty. 

Ďalšie zmeny, ktoré podľa kritikov novely polepšujú páchateľom, sú uprednostňovanie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, znižovanie trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, či skresanie doby premlčania trestného stíhania.

„Vypomstí sa bežným ľuďom”

Podľa bývalého policajného viceprezidenta, Branka Kišša, sa novela Trestného zákona „vypomstí bežným ľuďom”. Uviedol to v rozhovore pre TV Postoj. Podľa jeho slov sa úplne zabudlo na poškodených. Páchatelia evidujú tieto zmeny, kalkulujú, či, kedy a kde sa im oplatí vykonávať trestnú činnosť. Nebudú už viac chodiť páchať trestnú činnosť do Česka alebo do Rakúska, keď u nás budú miernejšie tresty a vhodnejšie podmienky, myslí si B. Kišš. “Krádeže aút, krádeže vlámaním, lúpeže. Policajti sa nadrú, aby páchateľa chytili a on im ukáže prostredník a povie, o týždeň som tu zas, lebo mu hrozí maximálne podmienka.”

„Ten trestný zákon nepomôže absolútne nijako slušným ľuďom, len vagabundom, korupčníkom, oligarchom, dílerom a sexuálnym násilníkom,“ upozornil predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík. Schválená novela je podľa jeho slov obrovská rana pre spravodlivosť na Slovensku a zároveň predstavuje aj sklamanie z politikov, ktorých mnohí vlastenci v nádeji volili. 

Výhrady voči predmetnému návrhu mali aj mimovládne neziskové organizácie: „Sme presvedčení, že ide o natoľko závažné výhrady s  dopadmi na roky až desaťročia, že opäť vyzývame politickú reprezentáciu, aby dnešnú podobu novely pred jej účinnosťou zastavila a  vrátila sa k  štandardnému legislatívnemu procesu a  odbornej diskusii,“ uviedol riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Znižovanie trestných sadzieb je potrebné, ale do akej miery?

Rezort justície obhajoval znižovanie trestov snahou o úpravu sadzieb v porovnaní s okolitými štátmi: „Nejde o žiadne agresívne znižovanie sadzieb. Sadzby za majetkové a hospodárske trestné činy sú v porovnaní jednak s inými trestnými činmi ako aj inými právnymi poriadkami v európskom priestore neprimerane prísne, v tomto prípade išlo iba o ich zmiernenie. Napriek tejto zmene zostanú naďalej trestné sadzby vyššie než v ostatných trestných zákonníkoch okolitých štátov.”

Na dôsledky, ktoré takto nastavené trestné právo môže spôsobiť, poukazuje bývalý policajný viceprezident Kišš. Podľa neho dnes ten, čo ukradne auto za 30 000 tisíc eur, “nevylezie tak rýchlo z väzenia. Auto neukradne omylom. Teraz si predstavte, že si sporíte niekoľko rokov na 30-tisícové auto a ten, čo vám ho ukradne sa o pár dní bude na vás smiať pred domom znova.” Podľa neho je teoreticky možné, že by páchateľ vyviazol s podmienkou.

B. Kišš tiež pripomína, že všetci zainteresovaní do zmeny trestného zákona rozprávali len o tom, ako ideme pomáhať páchateľom. Spomína sa restoratívna justícia, ale nikto nerozpráva o tom, ako pomôžeme poškodeným. Poukazuje tiež na praktické absurdnosti: “Ako pomôžeme babičke, ktorej zoberú celoživotné úspory, tých 20 000 eur? Dá jej to niekto? Ten čo jej to zoberie, bude sa jej smiať a ona ostane bez peňazí.”

Podľa šéfa rezortu spravodlivosti, Borisa Suska (Smer-SD), znižovanie trestných sadzieb má posilniť možnosti ukladania alternatívnych trestov. „O to sa hlavne snažíme, aby bola individualizácia trestu, aby mohol sudca individuálne zhodnotiť náležite, akým spôsobom bol spáchaný trestný čin a uložiť za to primeraný trest,“ povedal. Minister tvrdí, že znižovanie sadzieb bolo dlhodobo diskutované a zmenu pripravovali aj jeho predchodcovia. „Táto novela filozoficky vychádza z tejto diskusie,“ uviedol.

„Znižovanie trestných sadzieb skutočne potrebujeme, pretože súčasné nastavenie je naozaj neprimerané. Predložený návrh však ide ďaleko nad rámec odborného konsenzu. S kompromisom, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas môjho pôsobenia na ministerstve, to už nemá nič spoločné,“ upozornil predchádzajúci minister spravodlivosti Viliam Karas.

S páchateľmi je potrebné pracovať na slobode

Podľa B. Kišša nastavenie trestnoprávnych noriem môže mať aj demotivujúce účinky pre radových policajtov či vyšetrovateľov. Pri objasňovaní trestnej činnosti sa “nadrú” a napokon páchateľ vyviazne s podmienkou alebo veľmi nízkym trestom.

Tiež uviedol, že z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) odišli, resp. museli odísť mnohí schopní policajti. Títo policajti tvorili podľa jeho slov “genofond, ktorý sa generoval roky rokúce”. Popísal ich ako ľudí, ktorí žili tým, že chcú pomáhať druhým. “Objasňovali obzvlášť závažné trestné činy, vďaka nim tu nemáme stovky vrahov na slobode. Tisícky kilogramov metanfetamínu nie sú v obehu.”

Policajti ktorí tam zostávajú, nemusia mať podľa B. Kišša záujem vyšetrovať veľké kauzy. ”Oni to vnímajú. Tí, čo to vyšetrovali, vnímajú ich ako schopných policajtov, a teraz ich vyhadzujú za to, že si robili svoju prácu, že robili to, čo mali a za čo brali plat. Avizovali to aj zo špeciálnej prokuratúry, NAKA zostala nefunkčná a počet vecí rapídne klesol.”

“Podporujem znižovanie trestných sadzieb, pretože je to štandardom vo vyspelom svete. Musíme však spraviť úplnú zmenu trestnej politiky v zmysle zvýšenia počtov probačných a mediačných úradníkov, musí sa pracovať s páchateľmi, nie ich hodiť do väzenia,” uviedol k problematike Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. 

Páchatelia podľa neho neskôr vyjdú z väzenia a znovu páchajú trestnú činnosť. Myslí si, že je potrebné s páchateľmi pracovať na slobode, aby boli produktívni pre spoločnosť, a nie, aby z nej boli vyčlenení. Ak sa to dobre urobí, podporovania trestnej činnosti sa podľa neho nemusíme báť.

Prečítajte si aj