Cestovanie, Zaujímavosti

Nikola odišla za svojím snom do Madridu: Španielsko je úžasné, no s nájdením dobrej práce aj bývania je tu problém (Rozhovor)

Slovenka Nikola si už vyskúšala život na Malorke aj na Tenerife, až si ju napokon získal veľkolepý Madrid. Španielsko pritom ani nebolo súčasťou jej pôvodných plánov. Už ako dieťa sa hrávala na Španielku, počúvala španielsku hudbu a aj jej prvá dovolenka bola v španielskej Malage. Prvýkrát vycestovala do Španielska za prácou v roku 2021, čo bola len alternatíva k USA. Vtedy vôbec neovládala jazyk, nepoznala mentalitu Španielov a ani to, ako to chodí v práci. Do Madridu už ale vycestovala s veľkými skúsenosťami a dnes hovorí denne tromi jazykmi, získala väčšiu trpezlivosť aj kúsok španielskeho temperamentu. 

Epoch Times Slovensko: Madrid je miesto, kde ste sa rozhodli začať svoju životnú zmenu. Ako to vtedy celé začalo? Prečo vás to tam ťahalo?

Nikola Noveková: Úprimne, nad Madridom som nikdy neuvažovala ako nad miestom, kde by som chcela žiť. Vždy som chcela žiť pri mori a preto som žila aj rok na Malorke a vyše dvoch rokov na Tenerife. Tam som spoznala svojho priateľa, ktorý je z Madridu. Keď mi oznámil, že sa bude musieť vrátiť na nejaký čas do Madridu, rozhodla som sa, že pôjdem s ním a vyskúšam život na novom mieste. 

Vybrali ste sa vyslovene za španielskym dobrodružstvom, ale boli vtedy v hre aj iné lokality? 

V roku 2019, keď som ešte študovala na vysokej škole, som sa zúčastnila programu Work and Travel USA. Tri mesiace som tam pracovala ako plavčíčka a potom som cestovala po USA. Bolo to moje najlepšie leto života a, samozrejme, že som v roku 2020 chcela ísť opäť. Bohužiaľ, vtedy prišla pandémia a hranice do USA boli na dva roky zatvorené. Hľadala som alternatívy, ako by som sa dostala do USA na iné víza. V roku 2021 to ešte nebolo možné, preto som nakoniec išla do Španielska. Náhodou som narazila na príspevok na Instagrame, že hľadajú fitness animátorov na Malorku. Predstava o tom, že budem niekde na pláži precvičovať jogu, mi prišla úžasná. Ja som sa v mladšom veku bála do zahraničia vycestovať sama. Rozmýšľala som kedysi dávno aj nad Rakúskom a Nórskom. Napokon som šla do USA aj s kamarátkou a to ma nakoplo.

Ako teraz s odstupom času hodnotíte svoje rozhodnutie? 

Zahraničie človeku otvorí oči. Opustí svoju bublinu a zistí, že vo svete to funguje inak. Taktiež to človeka veľmi posilní. Veľa času trávite sami a ste vystavení emóciám a pocitom, ktoré sú úplne nové. Nehovoriac o jazykovej bariére a inej mentalite, ktorá nám ukáže iný pohľad na život. Nesmieme zabudnúť na každodenný výstup z komfortnej zóny. To vás posunie najviac. 

Spomínate si aj na reakcie vašich známych ešte v období, kedy ste len uvažovali nad presťahovaním? 

Moja mamina ma vždy podporovala v tom, aby som vycestovala do zahraničia. Vedela, aká dôležitá a veľká skúsenosť to je. Moji priatelia ma tiež podporovali. Samozrejme, nikto z nich netušil, že tu nakoniec zostanem niekoľko rokov. Teraz mi už často hovoria, že im chýbam a chceli by, aby som sa vrátila. 

Mnohí ale pozerajú na život pri mori cez prsty… Prečo tomu často nedávajú šancu? 

Každý je iný a má iné priority a vkus. Niektorí ľudia majú napríklad radšej hory ako more. Taktiež sa pozerajú na ekonomickú situáciu danej krajiny. Južné krajiny Európy majú slabšiu ekonomiku ako severné krajiny. Ďalším dôvodom môže byť migrácia, napríklad z Afriky, pred ktorou mnohí majú rešpekt. Takisto sú pri pobreží iné klimatické podmienky. Z pohľadu niektorých je pri mori menej pracovných možností. Takže dôvodov je veľa, ale s týmito sa najčastejšie stretávam. 

Ak to počúvate z každej strany, pomerne ťažko sa hľadá odvaha na realizáciu svojich plánov…

Ja si plány budujem viac z krátkodobého hľadiska ako z dlhodobého, pretože nikdy neviem, čo sa stane. Nikdy tiež nevylučujem možnosť, že by som sa vrátila späť na Slovensko. Uvedomujem si, že každým dňom starnem a čas s mojou rodinou a priateľmi si vážim čoraz viac. Ja som človek, ktorý sa zvyčajne rozhoduje intuíciou a srdcom a väčšinou sa neriadim názormi druhých. Rada si názor vypočujem, ale pokiaľ to tak necítim, tak sa tým názorom neriadim. V deň, keď sa budem cítiť, že je čas na zmenu, alebo zmením názor na určitú vec, tak to spravím. 

Ako ste si to vlastne celé predstavovali? Niekedy sú totiž naše predstavy trochu idylické… 

Samozrejme, aj ja som si idealizovala niektoré veci. Predstavovala som si, že budem robiť to, čo ma baví, voľný čas budem tráviť na pláži, niečo si zarobím a budem si život užívať. Naučím sa nový jazyk, spoznám nových ľudí a precestujem, čo sa bude dať. To bola moja predstava. 

A realita? 

Realita bola taká, že zrazu som si začala uvedomovať všetky odlišnosti a nie všetkým som sa dokázala hneď prispôsobiť. Ako prvú som spozorovala inú mentalitu. Mentalita Španielov sa ale tiež odlišuje v závislosti od miesta a ľudia môžu byť rôzni. Na Malorke som sa stretla skôr so Španielmi, ktorí neboli ku mne najmilší (v obchodoch, v nemocnici). Španieli mi tam veľmi dávali pocítiť, že sa so mnou nemienia baviť anglicky a boli ku mne odmeraní. Bola som z toho prekvapená, pretože Malorka je turistická destinácia. 

Druhá vec bola byrokracia. Mala som problém založiť si aj účet v banke. Mala som pocit, že sa im jednoducho nechcelo. Na podobný problém som narazila v zdravotníckom centre, kde ma odmietli vyšetriť, pretože v systéme nevedeli dohľadať moje sociálne číslo. Inak všetko ostatné bolo podľa mojich predstáv. 

Neskôr som v Madride a Tenerife narazila na ďalšie problémy. Podmienky získania prenájmu boli úplne iné. Žiadali od nás výpisy z účtu, minimálne posledné 3 výplatné pásky, minimálne 6 mesiacov som musela byť zamestnaná v danej firme, 2 depozity + prenájom. Problém nastal aj pri hľadaní novej práce, kedy moje žiadosti úplne ignorovali. 

Ako to celé ovplyvnilo váš súčasný život v Madride?

Madrid mi rozhodne dal väčšiu trpezlivosť, ale aj nových priateľov a novú prácu. Dal mi nový štart do života, ako aj nové skúsenosti. Myslela som si, že ma už nič neprekvapí, ale mýlila som sa. A tiež odhodlanie a ešte väčšiu odvahu, než som mala.

Sama vravíte, že Španielsko má dvere otvorené pre každého… Aké dvere sa otvorili vám?  

Španielsko má dvere otvorené pre každého, no možno nie všetkým by vyhovovalo. Mne sa otvorili dvere v mnohých oblastiach. Denne hovorím tromi jazykmi, získala som skúsenosti v komunikácii, ale aj v pracovnej oblasti. Pociťujem veľký sebarozvoj, mala som možnosť ukázať svoj potenciál a nebáť sa byť sama sebou, čo má naozaj veľkú hodnotu. Som vďačná, že som mala možnosť inšpirovať a motivovať ľudí, či už v práci, alebo v plnení si svojich snov. Príležitosti sú všade okolo nás a je jedno, kde sa nachádzame.

Ako by ste opísali váš každodenný život?

Myslím si, že môj život sa momentálne v Madride až nelíši od toho klasického, ktorý máme na Slovensku. Ráno idem do práce alebo pracujem z domu až do 17:00. Prestávky využívam na vzdelávanie, prípravu obsahu na môj Instagram alebo upravujem podcast. Následne idem cvičiť alebo sa stretnem s priateľmi a ideme si sadnúť na tapas. Pri mori to bolo iné, keďže som voľný čas trávila na pláži alebo pri bazéne. Víkendy zvyčajne cestujem aj s priateľmi po okolí. 

Ak by ste sa na to pozreli z pohľadu Slovenky, čo by ste vyzdvihli? 

Asi úsmev na tvári a zdvorilosť. Tu je úsmev na tvári úplne prirodzený, často sa na seba navzájom usmejeme ako úplne neznáme osoby. Ja som si pomerne rýchlo zvykla aj na neskoršie obedy a večere.

Madrid je známy ale aj pomerne hlučným životným štýlom miestnych. Ako to naozaj je?

Závisí od lokality. Áno, v centre mesta sú podniky dlhšie otvorené, Španieli sa radi zabávajú, či už len s priateľmi pri tapas, alebo v klube. Samozrejme to tu žije aj futbalom. Keďže je tu aj veľa turistov, centrum býva úplne plné skoro stále okrem leta (júl/august), kedy sú tu strašné horúčavy. Ak idete ďalej od centra, sú to klasické sídliská, kde už tak rušno nie je. Som ale rada, že pomerne veľké množstvo ľudí je stále vonku aj po 23:00. Aspoň sa nebojím ísť domov. 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Nikola | Život v Španielsku (@slovenka_v_spanielsku)

Ako vyzerá štvrť, v ktorej bývate vy?

Zvyčajne každé Barrio (sídlisko) máva cez víkendy nejaký trh, respektíve v našej štvrti sa stretávajú rôzni zberatelia a predávajú/vymieňajú si svoje zbierky. Je tu množstvo malých barov a podnikov, Španieli milujú sedieť na terase so svojimi priateľmi, stretávať sa pri tapas. Tak je to aj tu. V štvrti, v ktorej bývam, žije aj veľa ľudí z Južnej Ameriky. Takže tam to má aj trochu juhoamerickú atmosféru.

A čo mañana? 

V Madride som sa ja osobne nestretla s odkladaním vecí na zajtrajšok. Možno len čo sa týka elektriny, keď nám raz vypadla a spoločnosť povedala že príde “mañana”. 

Je aj po toľkom čase niečo, s čím ešte stále tak trochu bojujete? 

S hľadaním dobrej práce a bývania. Opäť ale závisí od pracovného odvetvia, kde si prácu hľadáte. Marketing, HR – tam sú veľké tlačenice. Človek môže mať aj šťastie, ale poznám mnohých ľudí, ktorí poslali životopis na 200 rôznych pracovných pozícií a nikto sa im neozval. Je tu veľká konkurencia na väčšine pozícií. Ďalší mínus sú vysoké ceny prenájmov. Ak zoženiete niečo pod 1 000 €, je veľmi pravdepodobné, že je to nejaký podvod, má to nejaké závady, problémy alebo je to v lokalite, kde človek veľmi bývať nechce. 

Každá lokalita má, prirodzene, svoje výhody aj nevýhody, no Madrid je vo všeobecnosti považovaný za jedno z najlepších miest na život v Španielsku…

Je to obrovské mesto, sú tu možnosti sebarozvoja a tiež sa radí medzi bezpečnejšie miesta. Človek sa tu nenudí, je tu vždy čo robiť, zvykne tu byť množstvo koncertov, osláv, dobré školy aj zdravotníctvo. Taktiež sa nachádza presne v strede Španielska. Za hodinku môžete byť autom v horách a za 2 hodiny vlakom pri mori. Ak tu má človek dobrú prácu, tak je to úplne ideálne. 

Aké by boli vaše odporúčania pre tých, ktorí uvažujú nad životnou zmenou a oslovuje ich práve Španielsko? 

Ja by som im odporučila ísť si to najprv iba vyskúšať a zvážiť, či sa im to zapáči. Je to ako v začínajúcom vzťahu. Buď sa zamilujete, alebo si poviete, že to nie je nič pre vás. Neodporúčam nechať vybavovanie papierov, bývania či práce na poslednú chvíľu, pretože to sú veci, ktoré keď sa vám skomplikujú, veľmi ľahko vás demotivujú. Rozhodne však odporúčam ísť do toho a nebáť sa. Ak je to skutočne váš sen a strach vás bude držať od toho, aby ste si tento sen splnili, budete to jedného dňa ľutovať. Zvyčajne je strach tá najväčšia stopka, ktorá nás delí od toho, aby sme si splnili sny.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK