Cestovanie, Zaujímavosti

Je Maroko bezpečné pre sólo cestovateľky? Fotografka Nina zažila peknú aj odvrátenú tvár tejto krajiny (Rozhovor)

Profesionálna fotografka Nina Vitková je zároveň vášnivou cestovateľkou, ktorá neváha vyraziť za dobrodružstvami do sveta aj sama na vlastnú päsť. „Sólo cestovanie je krásna vec. V našich končinách ešte stále ponímaná nezvyčajne, no vo svete je bežná. Človek je slobodný, spozná sám seba do špiku kostí a žije si svoj svet naozaj podľa seba bez akejkoľvek masky. Aspoň na chvíľu,“ vraví rodáčka spod Tatier z dedinky Spišské Bystré. Na jej poslednej ceste v Maroku zažila mnoho kontrastov – ohlušujúci šum oceánu aj ticho púšte, prívetivých, ale aj neodbytných mužov. Ako sa na cestu do tejto exotickej krajiny pripraviť, na čo si dať pozor a aké miesta navštíviť, prezradila v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.

Epoch Times Slovensko: Precestovala si už poriadny kus sveta a do niektorých krajín si sa vybrala dokonca sama. Podľa čoho si vyberáš destinácie? Rozhoduje lacná letenka, bezpečnostná situácia, prípadne máš zoznam cestovateľských snov a z neho si postupne odškrtávaš? 

Nina Vitková: Vyberám si intuitívne. Intuícia je silná súčasť môjho života. Viem sa platonicky zamilovať napríklad aj do fotografie, potom si o krajine nájdem potrebné informácie a roztočím pomyselné koleso, ktoré sa už neprestane točiť. Som teplomil, milujem oceán, surferskú atmosféru a palmy. Ale nie je to jediný faktor. Keďže cestovanie vnímam z veľkej časti cez fotografiu, tak vyhľadávam odlišné kultúry. Niečo, čo v Európe nenájdeme, čo je iné, zaujímavé, čo bežne nežijeme a nevidíme. A to, čo môžem fotiť. Samozrejme, zvažujem aj bežnejšie faktory ako cena, počasie, situácia vo svete a osobné preferencie. Inšpirácia prichádza kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Pospájam si možnosti a cesta môže začať.

Na sólo cestu si sa v minulosti vydala do Ománu, Hongkongu, Vietnamu, Portugalska, Španielska a naposledy do Maroka. Z vlastnej skúsenosti sólo cestovateľky viem, že práve Maroko môže byť pre ženy divoký zážitok najmä kvôli tomu, ako intenzívne tam muži reagujú na cudzinky. Nemali tvoji blízki obavy pred touto cestou?

Mali. Moja mamina kvôli mne nespáva a vždy dostávam tú známu otázku „A to zase sama?“ s veľmi nepríjemným podtónom. Aj ja sama mávam obavy, no považujem ich za veľmi dôležitú súčasť (nielen) sólo cestovania. Strach mi pomáha byť v bezpečí. Ak cítim strach, je to dôležitá kontrolka, ktorá ma núti prehodnotiť situáciu a chrániť sa. Nedostať sa do situácií, kde by som nechcela byť. Moja rodina vždy vie, kde som, kedy sa asi ozvem, či mám k dispozícii internet. Posielam im potvrdenia o cestách, letenky, ubytovanie, presuny. Vedia, kde sa nachádzam a priebežne sa hlásim. Aspoň trošku im to uľahčujem.

Prečo má podľa teba Maroko povesť nebezpečnej krajiny pre ženy, ktoré sú tam osamote? Je to iba zlá povesť alebo by si tam naozaj mali dávať väčší pozor?

Maročania sú, povedzme to jemne, veľmi komunikatívni. Majú radi európsky typ žien, nešetria komplimentami a ani ponukami na sobáš. Ja som navyše blond typ. V rôznych častiach krajiny je to však odlišné. Na pobreží je to menej citeľné. Vo vnútrození som zažila rôzne, aj menej príjemné, situácie. Povesť je teda na mieste. Záleží však, ako to cestovateľka spracuje. Je to skrátka iná kultúra a človek ju musí trochu pochopiť, uchopiť, mať voči nej rešpekt a byť pripravený.

Čo konkrétne by si ženám pred sólo cestou do Maroka odporučila napríklad v rámci obliekania, sebaobrany, nočného vychádzania, ubytovania a podobne? 

Je to o hraniciach, ktoré si žena nastaví. Aj obyčajné „nie“ má svoju silu. A že ho v Maroku využijete! Je potrebné si uvedomiť, že je to moslimská krajina, zbytočne neprovokovať a prispôsobiť sa kultúre, aj keď to nie je striktne vyžadované. Mám na to svoje praktiky a snažím sa použiť zdravý sedliacky rozum. Fotky z cestovania uverejňujem s odstupom času, ak si dám drink, tak je väčšinou fľaškový a nechám ho otvoriť pred sebou. Rešpektujem kultúru krajiny v rámci obliekania. Vo všeobecnosti sa odporúča mať zahalené ramená a kolená, nechodiť v príliš úzkom oblečení. Ak sa cítim nebezpečne či nepríjemne, zájdem do reštaurácie alebo kaviarne, hľadám ľudí, turistov. Pohybujem sa hromadnými a oficiálnymi linkami. Nakoniec, pozor si musím dávať aj doma v Bratislave. Nočné vychádzanie neodporúčam, najmä, ak nemáte ubytovanie v turistických a frekventovaných častiach. Riády (tradičná forma ubytovania v Maroku) sú vždy ukryté v malých tmavých uličkách. A snažím sa veľa usmievať, väčšinou je to opätované. 

Poďme ale na tvoje cestovateľské zážitky z tejto exotickej krajiny. Ako dlho si bola v Maroku a ktoré mestá si tam navštívila? 

V rámci cestovania som taká adrenalínová myš. Mala som dva týždne a prešla som asi dvetisíc kilometrov. Chcela som surfovať a chcela som vidieť aj ďalší veľmi špeciálny kus sveta, do ktorého som sa zamilovala v Ománe, a to púšť. Začínala som na pobreží a šla do surferských oblastí Anza a Taghazout. Nech to pokojne znie ako klišé, ale surfovanie pri západe slnka je zážitok, ktorý vás rozplače. Nájdete tam nekonečné pláže, útesy, výhľady. Celé pobrežie je úžasné. Nevynechala som ani unikátnu pláž Legzira s obrovskými skalnými útvarmi. Ak budete v Maroku, neváhajte s jej návštevou.

Z pobrežia som sa presunula do energického Marakéša. Je veľmi turistický, ale nečudo, musíte ho zažiť. Jeho živosť je nenapodobiteľná. Len pozor na peňaženku, je to suvenírový raj (alebo peklo?). Odtiaľ moja cesta smerovala do Merzougy – vstupnej brány do púšte Sahara. Je to náročná, ale jedinečná a rozmanitá cesta cez pohorie Atlas, kde zažijete berberskú autentickú kultúru, hollywoodské filmové štúdiá, horské hotely, obrovské hory… a zrazu sa ocitnete v nekonečnej mesačnej krajine zakončenej piesočnými dunami. Je to neuveriteľná rozmanitosť. Veľmi odporúčam minimálne dve noci v púšti. Ja osobne sa nebránim ani turistickým miestam a zážitkom, nemám rada reči, že kde chodia turisti, je to automaticky zlé. Pre niečo tam predsa chodia. Veľmi som si užila jazdu na štvorkolkách a driftovanie na piesočných dunách. A opäť sa vrátim k západu slnka. Ten na Sahare vás svojou krásou dostane. Bez pátosu. Mám odtiaľ nekonečné množstvo fotiek, ale obávam sa, že vidieť to na vlastné oči nepredčí žiadna fotografia. 

Spomínala si, že sa na cestách prepravuješ hromadnou dopravou. Aká je v Maroku?

V rámci tohto rozmanitého pohybu to bola kombinácia viacerých typov prepravy. Priletela som do Agadiru a spontánne som si plánovala surfovanie alebo spomínaný jednodňový výlet na Legziru. Ten som si rezervovala cez oficiálny portál. Rovnako tak výlet na Saharu. Ten sa začínal v Marakéši, tam som sa presunula oficiálnou autobusovou linkou. Tie v Maroku nechodia síce načas, ale sú pohodlné a lístok si kúpite úplne jednoducho online. Saharu ponúka množstvo spoločností, môžete si vybrať zo širokej ponuky od dvojdňových po osemdňové výlety, od luxusných po bežné. Dokonca z rôznych miest. Je to aj veľmi pohodlné, keďže spoločnosti zariadia odvoz, jedlo aj ubytovanie. Na vás je už len to, aby ste si to užili. Nemyslím si, že by som ušetrila čas či peniaze, keby som sa tam vybrala úplne po svojej osi, za pár dní totiž prejdete obrovské vzdialenosti. 

Mala si možnosť interagovať aj s miestnymi obyvateľmi a stráviť s nimi nejaký čas v ich prirodzenom prostredí? 

Jasné! Je to prirodzená súčasť môjho cestovania. Vyhľadávam to. Domáci vám povedia viac o krajine, pošlú vás na tajné miesta, odporučia skvelé jedlo, pomôžu zariadiť odvozy, výlety… Na pobreží všetci surfujú a vždy, keď som vracala požičaný surf, skončila som so skupinkou domácich na pláži preberajúc všetky možné témy so zapichnutými nohami v piesku a s marockým čajom od plážových predavačov. Na Sahare som viedla dlhé rozhovory s človekom, ktorý sa celý svoj život stará o ťavy, ktoré prenajíma turistom. Baví ma tento odlišný pohľad na životný štandard, hodnoty a život v týchto (pre nás) nehostinných oblastiach. Ľudia z púšte sú iní. Je to veľmi inšpiratívna interakcia.

Viem, že by sa nemalo generalizovať, ale predsa len, akí sú Maročania v tvojich očiach? Ako na teba pôsobili?

V porovnaní s našou kultúrou sú skrátka otvorenejší komunikácii. V našom ponímaní by sa dalo povedať, že otravnejší. Neboja sa vás osloviť len tak, kdekoľvek ste. Pýtajú si kontakt, pozývajú na kávu, dávajú vám všakovaké otázky, len aby nadviazali rozhovor. Sú spontánni, veselí, zvedaví. Pýtajú sa na náš život rovnako ako my na ten ich. Mňa zaujímal najmä život ľudí v púšti, v malých berberských dedinách a dolinách. Záleží však, v ktorej oblasti sa nachádzate. Krajina je to obrovská. Jedna vec ich ale spája – že sa neponáhľajú. Nikam. Nikdy. Užívajú si moment a v tomto sa nimi snažím inšpirovať. Na druhej strane sú to aj rodení obchodníci a snažia sa speňažiť doslova všetko. Ale na tom som sa už potom len bavila, zvykla som si a nebála sa ich zdiskreditovať (smiech).

Aký zážitok z Maroka by si opísala ako tvoj naj, ktorý ti navždy ostane vrytý v pamäti?

Západy slnka. Tie sú v Maroku najkrajšie, aké som videla, a to nie som romantický typ ženy. A ešte som si tam neplánovane splnila jeden sen, a to byť na oficiálnej surfovej súťaži, ktorá sa tam presne v tom čase odohrávala. Niektoré veci sa naplánujú aj samé. 

Mala si len dobré, alebo aj nejakú horšiu, nebezpečnú skúsenosť či vypätú situáciu, do ktorej si sa dostala či už v Maroku, alebo v inej krajine?

Áno, myslím, že tomu sa nedá úplne vyhnúť. Stalo sa mi to aj teraz, keď sa ku mne pridal neznámy mladý muž a veľmi chcel konverzovať. Spozornela som, keď sa začal vypytovať na ubytovanie. Povedala som mu, že by som rada trávila čas sama, no nerešpektoval to. Vošla som do reštaurácie, upozornila som personál, že sa potrebujem striasť jedného muža a objednala som si kávu. Všetci sme čakali, kým sa vyparí. Nepríjemné je aj to, že mnoho ľudí si pýta peniaze – za fotku, že vám odpovie na otázku, kde máte ísť, alebo odporučí reštauráciu. Často vás kvôli tomu prenasledujú. Tak trochu nás vidia ako chodiace bankomaty. Je však potrebné podotknúť, že je tam aj mnoho milých a úslužných ľudí. Bola by som nerada, keby Maroko malo len takúto nálepku. Vo Vietname som napríklad odmietla nastúpiť do taxíka, ktorý nemal deklarované číslo špz. Alebo som dostávala ponuky na kúpu drog. To sú tie menej príjemné zážitky. 

Maroko nie je typická „krajina pre každého“, či už z hľadiska hygieny, jedla, pravidiel, ktoré súvisia aj s islamským náboženstvom… Komu by si ju odporúčala a, naopak, aký typ ľudí v nej asi nenájde to „pravé orechové“?

Vo svojom okolí mám široké spektrum cestovateľov. Maroko odporúčam jednoznačne pre tú dobrodružnejšiu časť spektra. Tú, ktorá chce zažiť rozmanitosť krajiny, neposedí na mieste, ktorej nevadí na chvíľu znížiť svoje štandardy, prispôsobiť sa atmosfére a ktorá nevyhľadáva luxus. Tej časti, ktorá sa vie pomyselne pozrieť za horizont. Zavrieť sa tam do rezortu by bola obrovská škoda. Maroko je autentické, špinavé, rozbité, hlučné, farebné. Ale aj prenádherné, voňavé a neuveriteľne fotogenické. Ja to volám dokonalá nedokonalosť. Ako keď sa vám na niekom páči veľký nos a ten človek ho neznáša. Je dokonalo krásne vo svojej nedokonalosti. Poteší všetky zmysly. A otvorí zase iný pohľad na svet. 

Čo by si podľa teba ženy mali určite zbaliť do kufra, ak idú cestovať do Maroka? 

Za mňa je to krajina, kde nič špeciálne nepotrebujete. Len pozitívnu otvorenú myseľ a otvorené oči. Ak by som ale mala predsa len odporučiť praktickú vec, tak teplú bundu a hrubé ponožky. Noci v púšti vedia byť chladné. 

Sú nejaké krajiny, do ktorých by si sama nešla za žiadnych okolností? A naopak, aké sú tvoje najbližšie cestovateľské plány?

Skôr sa na to pozerám cez optiku, kam ma to neťahá. Nechystám sa do krajín, kde sa šliape po ženských a ľudských právach vôbec. To ide ruka v ruke aj s faktom, že sú pre sólo cestovanie veľmi nebezpečné. Naopak, uvažujem nad sólo cestou do Indie, to môže byť úlet. Musím si to poriadne naštudovať. Chcela by som sa tento rok dostať do Saudskej Arábie, jedným z mojich snov je AlUla. Chcem sa vrátiť do milovanej Ázie, na Srí Lanku. Láka ma zažiť ju po desiatich rokoch. Jedným z mojich snov je aj Francúzska Polynézia. A tiež by som možno chcela vidieť zem pod Everestom. Uvidíme, kde ma moja surferská duša zavedie. Ako sa poznám, určite si niečo vymyslím v najbližšej dobe. No už teraz mám celkom slušný zoznam. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK