Piatok 21. júna, 2024
Premiér Robert Fico a poslanec Tibor Gašpar (druhý a tretí sprava) a minister spravodlivosti Borsi Susko (tretí zľava) počas kontrolného dňa na Ministerstve spravodlivosti SR, 4. apríla 2024 v Bratislave (Foto: FB / Boris Susko - minister spravodlivosti)

Premiér ohlásil disciplinárne stíhanie sudcu Klimenta a žiada ÚS, aby čo najrýchlejšie rozhodol o novele Trestného zákona

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v rámci série kontrolných dní prechádza jednotlivými rezortmi vlády a zaujíma sa, či sú pripravené plniť vyhlásenia vlády do konca roka. Vo štvrtok (4.4.) absolvoval kontrolný deň na ministerstve spravodlivosti. Informoval o tom rezort správou na svojej stránke.

„Veľmi som ocenil prácu tímu na ministerstve spravodlivosti pri novelizácii trestného zákona, trestného poriadku a ďalších zákonov, ktoré viedli k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Zároveň žiadam vedenie rezortu o profesionálny prístup, pokiaľ ide o komunikáciu s predstaviteľmi Európskej komisie,“ vyhlásil na tlačovej konferencii na pôde ministerstva Robert Fico.

Podľa bývalého predsedu Ústavného súdu (ÚS) Jána Mazáka sa ÚS ešte k zákonnosti procesu rozhodovania o zrušení ÚŠP vôbec nevyjadril. Ani neposudzoval nezákonnosť skráteného legislatívneho procesu. “Obrovská radosť, že dochádza k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, môže byť dočasná,” zhodnotil J. Mazák.

Šéf rezortu Boris Susko (Smer-SD) informoval premiéra o plnení programového vyhlásenia vlády: „Väčšinu cieľov, ktoré sme identifikovali v krátkodobom horizonte, sa nám podarilo splniť. Spomeniem najmä rozsiahlu novelu trestných kódexov. Mrzí ma však, že niektoré z nami navrhovaných opatrení nevstúpili do účinnosti pre rozhodnutie Ústavného súdu. To sú napríklad opatrenia, ktoré sa týkajú zosúladenia národnej legislatívy s právom EÚ, takisto niektoré detenčné opatrenia, ktorými sme chceli reagovať na tragédiu v Dubnici nad Váhom, kde psychicky chorý páchateľ brutálne zavraždil mladú ženu,” uviedol B. Susko.

Vláda chce zaviesť, aby ľudia, ktorí spáchali trestný čin, ale nemôžu byť potrestaní z dôvodov duševnej choroby, boli zadržaní v detenčnom ústave ešte predtým, ako o ich prípade rozhodne súd. Túto zmenu už avizovala predchádzajúca úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.

Disciplinárne stíhanie sudcov

Pri príležitosti kontrolného dňa ohlásil R. Fico aj podnety na disciplinárne stíhanie voči sudcom Najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali v prípadoch ľudí blízkych strane Smer-SD.

„Ako je možné, že tu máme jedného sudcu, voči ktorému bolo už šesť rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré konštatovali, že tento sudca konal ako nezákonný sudca?“ Pýtal sa R. Fico s tým, že označil Juraja Klimenta ako Matovičovho človeka. „Ja byť pánom Klimentom, tak sa možno zbalím už dnes,“ podotkol premiér.

K premiérovi sa pripojil aj bývalý šéf polície a súčasný poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD). “Chcem túto otázku otvoriť aj na pôde parlamentu, chcem otvoriť otázku fungovania celej tejto zločineckej skupiny, policajtov, prokurátorov a treba hovoriť aj o sudcoch,” povedal.

Sudca Kliment v reakcii na vyhlásenia politikov vyzval predsedu Najvyššieho súdu, Súdnu radu, Národnú radu, ako aj všetkých sudcov Slovenskej republiky, aby sa dôrazne ohradili voči bezprecedentnému vyhrážaniu sa sudcom Najvyššieho súdu. Taktiež vyzval generálneho prokurátora, aby zvážil, či vyhláseniami a osočovaniami od politikov nedochádza k páchaniu trestnej činnosti.

„Považujem vyhlásenie predsedu vlády Slovenskej republiky ako aj poslanca Gašpara, ktorý je trestne stíhaný, za priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci. Neviem o tom, že by v inom štáte EÚ označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,” uviedol.

B. Susko podotkol, že podnety na sudcov môže podať ktokoľvek, a to buď na ministerstve spravodlivosti alebo Súdnej rade. Ubezpečil, že ak samotné ministerstvo zhodnotí, že existujú dôvody na podanie disciplinárneho návrhu, tak návrh podajú.

Exministerka spravodlivosti a opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) označila premiérove vyjadrenia za šikanózne. „Z rezortu spravodlivosti sa stal rezort šikany proti nepohodlným sudcom,“ skonštatovala.

„Opätovne pripomínam, že v prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o nezákonnom konaní, a to aj konaní sudcu, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti orgánom činným v trestnom konaní,“ pripomenul predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. Ten považuje opakujúce sa verejné ataky na sudcov za neprípustné a mimoriadne nebezpečné.

R. Fico vyzval Ústavný súd, aby rozhodol čo najrýchlejšie

Počas tlačovej konferencie na pôde rezortu spravodlivosti sa debata niekoľkokrát dotkla ostro diskutovanej novely Trestného zákona. Premiér si nemyslí, že by mohlo byť niečo protiústavné na znižovaní trestných sadzieb a vyzval ÚS, aby z dôvodu právnej istoty o ústavnosti novely čo najrýchlejšie rozhodol.

„Neviem celkom, čo protiústavného by mohlo byť na trestných sadzbách alebo pri kvalifikáciách skutkových podstát. Toto pravdepodobne nebude ústavnoprávne posudzované,“ povedal.

Skôr predpokladá, že ÚS budú zaujímať premlčacie lehoty. Poukázal aj na fakt, že ak ÚS konal mimoriadne rýchlo pri pozastavení účinnosti trestnej novely, mal by tak postupovať aj v merite veci.

Sudca ÚS Peter Straka už skôr avizoval, že chce, aby sa verejnosť čo najskôr dozvedela, či skúmaný materiál je alebo nie je protiústavný. „Budeme merať čas skôr v týždňoch ako mesiacoch,“ uviedol na tlačovej konferencii začiatkom marca. Ak by išlo o mesiace, je pripravený navrhnúť zrušenie pozastavenia účinnosti minimálne pri časti ustanovení.

Rozhodnutie sa očakáva v horizonte mesiacov

Pripomeňme, že Ústavný súd rozhodnutím o dočasnom pozastavení účinnosti niektorých častí novely prelomil svoju dlhoročnú prax, keď sa zaoberal zákonom, ktorý nemal formálnu platnosť, teda ešte pred tým, než bol zverejnený v Zbierke zákonov, v dôsledku proklamovaných obštrukcií a využívaním lehôt na jeho zverejnenie. „Keby tak nerozhodol, konanie o veci samej, či je novela Trestného zákona v súlade alebo nesúlade s Ústavou, by bolo úplne zmarené,” zhodnotil J. Mazák.

Nie všetci kvitovali rýchlosť rozhodovania ÚS. „Rýchlosť rozhodovania o pozastavení účinnosti bola sama osebe nevhodná. Osobne dúfam, že v tejto nevhodnosti sa nebude pokračovať v samotnom konaní. Bežne ÚS o súlade právnych predpisov rozhoduje v dobe mesiacov až rokov. Bol by som nerád, keby toto patrilo do tej druhej skupiny,“ uviedol ústavný právnik Ústavu štátu a práva SAV Eduard Bárány.

Podľa iného odborníka, ústavného právnika Vincenta Bujňáka, bolo pozastavenie účinnosti v priebehu niekoľkých dní zo strany ÚS správne. „Zákon hovorí, že v takýchto prípadoch návrhu na pozastavenie účinnosti má predseda rozhodnúť bezodkladne. To aj urobil,“ povedal V. Bujňák.

Objasnil tiež, že ÚS požiadal o stanoviská všetky zainteresované subjekty, ktoré s Trestným zákonom prichádzajú do kontaktu – parlament, vládu, generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv a predsedu Najvyššieho súdu. Preto rozhodnutie ÚS vo veci samej určite nejaký čas potrvá, nakoľko sa bude čakať na vyjadrenia týchto subjektov.

„Je to na desiatkach strán, obsahuje stovky novelizačných príkazov, potrebujete sa s množstvom oboznámiť a spis si naštudovať,“ vysvetlil V. Bujňák.

Podľa ďalšieho ústavného právnika Radoslava Procházku sa môžeme baviť o časovom horizonte mesiacov. „Aj keď štandard je skôr rok a viac,“ dodal. S týmto názorom sa stotožňuje aj J. Mazák, ktorý odhadol, že konečné rozhodnutie Ústavného súdu v merite veci môže trvať niekoľko mesiacov, dokonca rok či dva.

Prečítajte si aj