ROZHOVORY

Gróf Kinský: Komunizmus tu zanechal pocit, že zodpovednosť je niečo, čo sa dá preniesť na druhých (Rozhovor)

Keď sa hovorí o aristokracii, často sa spomínajú mená, tituly či historické sídla. František Kinský však v populárnom českom dokumentárnom cykle Modrá krev ukazuje niečo oveľa podstatnejšie – príbehy ľudí, ktorých osudy dramaticky pretli dejiny 20. storočia a ktorí si napriek strate majetku či postavenia dokázali zachovať dôstojnosť, hodnoty a kontinuitu.

Práve táto krehká kontinuita, ako sám hovorí, patrí k najzraniteľnejším, ale aj najcennejším prvkom spoločnosti. František Kinský je členom jedného z najstarších českých šľachtických rodov a zároveň výraznou osobnosťou, ktorá dlhodobo upozorňuje na význam historickej pamäti, zodpovednosti a služby spoločnosti. Vo svojej relácii sprevádza divákov osudmi aristokratických rodín poznačených totalitnými režimami a pomáha tak vracať do spoločenskej diskusie témy, ktoré boli dlhé roky potláčané alebo prehliadané.

V rozhovore pre Epoch Times Slovensko hovorí o tom, prečo je dôležité nezabúdať na minulosť, aké hodnotové škody zanechal komunizmus, ale aj o tom, čo dnes vlastne znamená byť „elitou“.

Epoch Times Slovensko: Vo vašej relácii často ukazujete osudy rodov, ktoré dramaticky zasiahli dejiny 20. storočia. Osudy rodov, ktorým minulý režim zobral majetok aj kontinuitu. Čo vás osobne na týchto príbehoch stále najviac znepokojuje alebo prekvapuje?

František Kinský: Asi to, aká krehká je ľudská kontinuita. Rodiny, ktoré po generácie tvorili významnú súčasť spoločnosti, zmizli v priebehu niekoľkých mesiacov. A napriek tomu si väčšina z ne uchovala určitú vnútornú rovnováhu a dôstojnosť.

Mnohé šľachtické rody boli počas totalitných režimov systematicky likvidované – nielen majetkovo, ale aj morálne. Myslíte si, že česká a slovenská spoločnosť už túto kapitolu dokázala spracovať? Alebo sme si ju len administratívne uzavreli a emocionálne niekam odložili?

Mnohé príbehy sa dlho nerozprávali a bez rozprávania sa ťažko hľadá objektívny pohľad a ťažko sa hoja staré rany. Trúfam si ale povedať, že práve aj dokumentárny cyklus Modrá krev prispel k urovnaniu pohľadu na dobu pred rokom 1989.

Vaša relácia však nie je len o aristokracii, ale aj o pamäti krajiny. Má podľa vás dnešná stredná Európa zdravý vzťah k vlastnej minulosti, alebo ju skôr selektívne zabúda?

Povedal by som, že máme snahu sa k nej vracať, ale často len k tým etapám, ktoré obdivujeme, alebo ktoré nás naopak negatívne zasiahli. Dnešný svet má mnoho starostí, a tak si myslím, že je teraz dôležité sústrediť sa na nich, riešiť ich, vziať si z dôb minulých ponaučenie a pozerať sa vpred.

Čo považujete za najväčšiu mentálnu alebo hodnotovú škodu, ktorú tu zanechal komunistický režim?

Z môjho pohľadu to bola predovšetkým strata prirodzených väzieb. Ľudia sa báli hovoriť, čo si myslia, a to sa do spoločnosti zapisuje na dlho. A tiež tu zanechal pocit, že zodpovednosť je niečo, čo sa dá preniesť na druhých.

Vidíte dnes v spoločnosti symptómy, ktoré vám pripomínajú mechanizmy minulého režimu – napríklad relativizáciu slobody, zľahčovanie autoritárstva či útoky na elity?

Každá doba má svoje obavy. Myslím si, že je dobré pripomínať si, že sloboda nie je samozrejmosťou. Spoločnosť by sa o ňu mala starať.

Často sa hovorí, že komunizmus zničil prirodzené elity krajiny. Myslíte si, že sa ich podarilo po roku 1989 obnoviť?

Elita nie je otázkou pôvodu. Je to otázka charakteru, vzdelanosti, rozhľadu a pracovitosti. A takí ľudia sa rodia v každej dobe. Myslím, že tu ľudia s integritou sú, len sú niekedy možno menej počuť.

V čom vidíte paralely medzi tým, čo sa dialo po roku 1948, a tým, čo dnes sledujeme v niektorých častiach Európy – napríklad nárastom extrémizmu či relativizáciou demokracie?

História sa neopakuje doslovne. Ale ľudské sklony – ako napríklad potreba hľadať jednoduché riešenia na zložité problémy, ovládať a manipulovať spoločnosť – sa opakujú. Keď ľudia strácajú pocit bezpečia, hľadajú jednoduché odpovede. Je to signál, že treba vrátiť do verejného priestoru pokoj a vecnosť.

Máte pocit, že dnešná generácia ešte rozumie tomu, čo znamená strata slobody, alebo je to pre ňu už len abstraktný pojem z učebnice dejepisu?

Ťažko môže naplno chápať niečo, čo sama nezažila. Ale to je prirodzené, a aj v tomto prípade záleží na rozhľade, sčítanosti i skúsenostiach prameniacich z rozprávania blízkych a pamätníkov. My dospelejší by sme ako pamätníci nemali strašiť, ale motivovať a viesť k zodpovednosti.

Ako vnímate aktuálnu politickú a spoločenskú atmosféru v Česku a na Slovensku? Máte pocit, že sa spoločnosť kultivuje, alebo naopak polarizuje?

Vidím spoločnosť, ktorá hľadá istotu v rýchlo sa meniacom svete. To môže prinášať napätie, ale aj príležitosť. Keď sa naučíme hovoriť spolu s rešpektom, nemusíme sa báť ani rozdielnych názorov.

Sme podľa vás ako región dostatočne odolní voči autoritárskym tendenciám, alebo sme historicky náchylnejší podľahnúť im?

Stredná Európa bola vždy miestom, kde sa stretávali rôzne vplyvy. Odolnosť podľa mňa nevzniká uzavretosťou, ale sebavedomím a vedomím si vlastných koreňov a hodnôt.

Vo viacerých dieloch Modrej krvi zaznieva motív služby – služba krajine, komunite, tradícii. Myslíte si, že tento princíp dnes chýba verejnému životu?

Nemyslím, že definitívne zmizol. Len nie je toľko vidieť. Služba nie je veľké gesto, ale každodenná práca pre celok. A tá nebýva na titulných stranách.

Má podľa vás aristokratická tradícia – so svojím dôrazom na službu, kontinuitu a zodpovednosť – čo povedať dnešnej politike?

Možno nepliesť si službu spoločnosti a krajine s neobmedzenou mocou a diktatúrou a uvedomovať si, že kontinuita nie je samozrejmosťou.

Ak by ste mali pomenovať tri hodnoty, ktoré by si dnešná spoločnosť mala z aristokratickej tradície zobrať, ktoré by to boli?

Úctu k minulosti, zodpovednosť za prítomnosť a vedomie, že to, čo robíme, má vplyv na budúcnosť.

Máte obavy z budúcnosti strednej Európy?

História dokazuje, že nič netrvá večne, ani to dobré, ani to zlé. Dôležité je nestratiť nadhľad a nepodľahnúť pocitu, že sme bezmocní.

Ak by ste dnes mali mladým ľuďom, ktorí vyrastajú v neistom svete, odkázať jedno ponaučenie z príbehov, ktoré ste spracovali v Modrej krvi, čo by to bolo?

Že dejiny nie sú hotovou záležitosťou. Každá generácia do nich zapisuje svoju kapitolu. A stojí za to ju písať s vedomím, že raz sa k nej niekto vráti a bude z nej čítať.

Ďakujeme za rozhovor!

František Kinský (*1947) je český šľachtic, podnikateľ a verejný činiteľ. Po roku 1989 sa aktívne zapojil do obnovy rodinného majetku a podnikateľských aktivít, pričom sa venuje aj kultúrnym a spoločenským projektom. Širšej verejnosti je známy najmä ako sprievodca dokumentárneho cyklu Modrá krev, ktorý mapuje osudy šľachtických rodov v českých krajinách a ich miesto v dejinách i súčasnosti. Vo svojich vystúpeniach dlhodobo zdôrazňuje význam historickej pamäti, osobnej zodpovednosti a služby spoločnosti, pričom aristokraciu interpretuje skôr ako záväzok než privilégium.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK