Domov » EÚ

T. Zdechovský o možnom zmrazení eurofondov Slovensku: Báť by sa mali tí, ktorí z nich urobili bankomat pre svojich ľudí (Rozhovor)

Téma možného ohrozenia eurofondov pre Slovensko naberá na intenzite a stáva sa predmetom politického sporu. Český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL/Európska ľudová strana) odmieta interpretáciu Smeru-SD, podľa ktorej išlo v Európskom parlamente len o technické hodnotenie fungovania Európskej komisie. Podľa neho uznesenie poukazuje na širšie problémy spojené s kontrolou verejných financií a fungovaním právneho štátu na Slovensku. Upozorňuje, že ďalší postup bude závisieť od krokov slovenskej vlády a prístupu k výhradám zo strany európskych inštitúcií.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

– aký je reálny proces a časový rámec prípadného zmrazenia eurofondov zo strany Európskej komisie
– čo môže Slovensku hroziť v súvislosti s fungovaním PPA a jej akreditáciou
– prečo podľa Tomáša Zdechovského nejde o politický útok, ale o reakciu na konkrétne zistenia
– či sa Slovensko podľa neho približuje scenáru Maďarska, ktorému už časť eurofondov zmrazili

Epoch Times Slovensko: V Európskom parlamente ste podporili uznesenie, ktoré vyzýva Európsku komisiu zvážiť mechanizmus podmienenosti voči Slovensku – zmrazenie eurofondov. Čo vás presvedčilo, že situácia je natoľko vážna, aby si vyžadovala takýto krok?

Tomáš Zdechovský: Presvedčili ma fakty. Na Slovensku vidíme dlhodobo vážne podozrenia zo zneužívania európskych peňazí, oslabovania kontrolných inštitúcií a zmeny v trestnom práve, ktoré môžu komplikovať vyšetrovanie korupcie. Počas misie Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT) sme počuli množstvo svedectiev o tom, že peniaze určené na rozvoj vidieka nekončili v projektoch, ktoré by pomohli regiónu, ale u ľudí napojených na politické a ekonomické štruktúry. Pokiaľ sa za európske peniaze stavajú „luxusné penzióny“, ktoré v skutočnosti slúžia ako súkromné ​​vily, nejde o administratívnu chybu, ale o systémový problém. Mojou povinnosťou ako koordinátora Európskej ľudovej strany vo výbore CONT je chrániť peniaze európskych daňových poplatníkov. Padni komu padni.

Slovenskí europoslanci za Smer-SD tvrdia, že ide len o politický útok zo strany opozície a Slovensko o eurofondy nepríde, keďže hlasovanie bolo v skutočnosti len o tom, či samotná Európska komisia dobre hospodári. Aká je vaša reakcia?

To je typická snaha odviesť pozornosť od podstaty problému. Áno, formálne išlo o rozpočtové absolutórium, ale Európsky parlament má v tomto procese právo hodnotiť aj to, či Komisia dostatočne chráni rozpočet EÚ v členských štátoch. Ak sú na Slovensku vážne riziká pre ochranu európskych financií, Parlament má nielen právo, ale aj povinnosť na ne upozorniť. Nie je to útok na Slovensko ani na slovenských občanov, je to tlak na vládu, aby prestala hazardovať s dôverou v používaní eurofondov. Tí, ktorí nič nezneužili, sa nemajú čoho báť, báť by sa mali tí, ktorí z eurofondov urobili bankomat pre svojich ľudí. Slovensko je navyše na peniazoch z EÚ závislé. Politici Smeru sa snažia celú vec bagatelizovať a pozametať pod koberec. Pritom tieto peniaze končili vo vreckách ich kamarátov a sponzorov.

Podľa Smeru sa Slovensko v prijatom dokumente ani vôbec nespomínalo a zmienku o našej krajine tam vložili až europoslanci z PS…

V Európskom parlamente sa dokumenty menia pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, to je úplne štandardný demokratický postup, nie žiadne sprisahanie. Dôležité je, že väčšina europoslancov naprieč politickými skupinami vyhodnotila situáciu na Slovensku ako natoľko vážnu, že sa ňou má Komisia zaoberať. Smeráci sa tvária, že problém vznikol až tým, že ho niekto pomenoval v texte. V skutočnosti problém vznikol tým, ako vláda nakladá s právnym štátom, kontrolou fondov a vyšetrovaním korupcie. Keby vláda mala čisté ruky a funkčné kontrolné mechanizmy, žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh by nemal šancu získať takúto podporu.

Európsky parlament nemá právomoc vziať krajine eurofondy. Na to musí Európska komisia vyzvať Radu EÚ a musia to schváliť ministri jednotlivých krajín. Ako dlho takýto proces odobratia eurofondov trvá? Kedy najskôr by k odobratiu eurofondov Slovensko mohlo reálne prísť?

Je pravda, že Európsky parlament eurofondy priamo nezmrazuje; Parlament vysiela politický signál a vyzýva Komisiu, aby využila svoje právomoci. Ten signál je však dosť silný. Komisia najprv posudzuje riziká, komunikuje s členským štátom a až potom môže navrhnúť opatrenia Rade. Rada má po návrhu Komisie rozhodnúť spravidla do jedného mesiaca, výnimočne sa táto lehota môže predĺžiť. Reálne teda nejde o rozhodnutie zo dňa na deň. Ak by však Komisia dospela k záveru, že Slovensko riziko neodstraňuje, prvé vážne následky môžu prísť v horizonte niekoľkých mesiacov. Najrýchlejší spôsob, ako tomu zabrániť, má v rukách slovenská vláda, tá musí konať, nie útočiť na Brusel. To jej fakt nepomôže.

Európska komisia taktiež vyzvala slovenské ministerstvo pôdohospodárstva, aby pozastavilo akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Minister Takáč to však odmieta spraviť a tvrdí, že ide len o odporúčanie. Aké to môže mať dôsledky, ak by akreditáciu PPA nepozastavil?

Ak minister ignoruje vážne výhrady Komisie, riskuje finančné korekcie, pozastavenie platieb alebo to, že časť výdavkov nebude z európskeho rozpočtu preplatená. PPA je kľúčová inštitúcia pre vyplácanie poľnohospodárskych dotácií, a preto u nej nestačí politické uistenie, že „všetko je v poriadku“. Takých fráz sme už počuli. Navyše poznáme minulosť PPA-čky. O to viac si na to v EÚ dávame bacha. Pretože podivných vecí okolo tejto agentúry bolo v posledných rokoch mnoho. Spomeňme napríklad kauzu Dobytkár. Ak Komisia vidí problém v kontrolnom systéme, konflikte záujmov alebo riadení agentúry, minister má povinnosť okamžite konať. Tvrdiť, že ide „len o odporúčanie“, je veľmi nezodpovedné, pretože účet za túto tvrdohlavosť môžu zaplatiť farmári a slovenský štátny rozpočet. Problém je neochota priznať zlyhanie a napraviť ho.

Čo by to znamenalo, ak by PPA o akreditáciu naozaj prišla?

Znamenalo by to vážnu krízu dôvery v systém vyplácania poľnohospodárskej pomoci na Slovensku. Bez dôveryhodnej a akreditovanej platobnej agentúry je ohrozené riadne čerpanie európskych peňazí v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. V praxi by to mohlo viesť k oneskoreniu platieb, dodatočným kontrolám, finančným opravám a k tomu, že Slovensko bude musieť niektoré náklady znášať zo štátneho rozpočtu. Najviac by na to doplatili poctiví farmári, ktorí s týmito škandálmi nemajú nič spoločné. Preto hovorím jasne, že je potrebné chrániť farmárov, nie kryť politických nominantov a podozrivé schémy.

Koaliční predstavitelia takisto poukazujú na to, že na Slovensku unikne oveľa menej eurofondov v porovnaní s inými krajinami. Navyše slovenská polícia podľa nich dokáže vypátrať oveľa viac podvodov ako iné krajiny a tie naďalej eurofondy poberajú. Preto nevidia dôvod, aby ich pozastavili Slovensku…

Porovnávanie s inými krajinami je účelové, ak má zakryť problém doma. Pri ochrane európskych peňazí nejde len o absolútnu čiastku, ale o to, či štát má funkčné kontrolné orgány, nezávislé vyšetrovanie, účinné tresty a skutočnú vôľu peniaze vymáhať späť. Ak polícia niečo vypátra, ale politické zásahy oslabujú trestné konanie alebo kontrolné inštitúcie, systém stále nefunguje. Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako – pre Taliansko, Slovensko, Česko aj Maďarsko. Vláda Roberta Fica sa nemôže vyhovárať na inú krajinu, keď má problém upratať vlastný dvor. 

Uznesenie upozorňuje na viaceré konkrétne problémy Slovenska – od zmien v trestnom práve až po oslabenie kontrolných inštitúcií. Ktoré z týchto oblastí považujete za najrizikovejšie z pohľadu ochrany európskych financií?

Za najrizikovejšie považujem oslabenie vyšetrovania a stíhania korupcie, pretože bez toho sa z európskych pravidiel stáva len papier. Ak sa znižujú tresty, skracujú premlčacie lehoty alebo oslabujú špecializované orgány, vysiela to veľmi nebezpečný signál tým, ktorí chcú verejné peniaze zneužiť. Druhým rizikom je politizácia inštitúcií, ktoré majú kontrolovať eurofondy. Pokiaľ kontrolór závisí od tých, ktorých má kontrolovať, systém je deravý. Tretím problémom je zastrašovanie novinárov, neziskových organizácií a oznamovateľov, pretože práve oni často odhaľujú prípady, na ktoré štát nechce vidieť. Európske peniaze potrebujú nezávislú kontrolu, nie stranícku ochranu.

Je podľa vás situácia na Slovensku porovnateľná s Maďarskom, kde už k zmrazeniu časti eurofondov došlo?

Slovensko ešte nie je Maďarsko v plnom rozsahu, ale smer, ktorým sa vydáva, je veľmi znepokojujúci. V Maďarsku sme videli postupné ovládnutie inštitúcií, oslabenie kontroly a vytvorenie systému, v ktorom verejné peniaze končili u ľudí blízkych moci. Na Slovensku dnes vidíme niektoré podobné varovné signály. Či už to sú útoky na právny štát, tlak na kontrolné orgány či podozrenie pri čerpaní eurofondov. Práve preto treba konať teraz, kým sa dá škodám predísť. Cieľom nie je Slovensko trestať, ale zabrániť tomu, aby sa vydalo maďarskou cestou. Potom by mohlo byť neskoro. Snáď si premiér Fico uvedomuje, že maďarská cesta vedie do pekla.

V dokumente sa spomína, že vy osobne ste boli terčom vyhrážok počas návštevy delegácie Európskeho parlamentu v Bratislave. O čo išlo a ako to ovplyvnilo váš pohľad na stav právneho štátu na Slovensku?

Nechcem zo seba robiť obeť, ale áno, počas návštevy delegácie sme čelili veľmi nepríjemnej atmosfére vrátane vyhrážok a pokusov o zastrašovanie. Pre mňa to bolo potvrdenie, že nejde len o technickú debatu o fondoch, ale o širší problém kultúry moci. Ak sú ľudia, ktorí prídu kontrolovať použitie európskych peňazí, označovaní za nepriateľov a čelia vyhrážkam, je v demokratickej diskusii niečo vážne zle. Ešte dôležitejšie však je, že podobnému tlaku čelia slovenskí novinári, drobní poľnohospodári, oznamovatelia a občianska spoločnosť. A práve ich musíme chrániť, pretože bez nich by mnoho káuz nikdy nevyšlo najavo.

Čo by podľa vás mala urobiť slovenská vláda, aby sa akékoľvek úvahy o zmrazení eurofondov definitívne zastavili?

Vláda podľa môjho názoru musí urobiť päť jasných krokov: obnoviť dôveryhodné vyšetrovanie korupcie, posilniť nezávislosť kontrolných orgánov, rešpektovať odporúčania Európskej komisie, garantovať ochranu oznamovateľov a zabezpečiť transparentné prideľovanie dotácií. Pri PPA musia prijať opatrenia, ktoré odstránia pochybnosti o jej akreditácii a fungovaní, nie ich politicky zľahčovať. Musí tiež preukázať, že zneužité peniaze budú vymáhané späť a zodpovední ľudia budú vyšetrovaní bez ohľadu na politické väzby. Ak vláda tieto kroky urobí, dôvod na zmrazenie fondov sa výrazne oslabí. Ak ich neurobí, potom za následky nebude zodpovedný Brusel ani opozícia, ale vláda Roberta Fica.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK