Tomáš na strednej škole v USA: Vyučovanie je tu založené na debatách a prezentovaní vlastných názorov (Rozhovor)
Stredoškolák Tomáš získal štipendium a odletel za bezplatným štúdiom do USA. Po takmer pol roku si už stihol všimnúť hlavné rozdiely v porovnaní s našimi gymnáziami. Ľahko si zvykol na fast food, mimoriadne krátke prestávky a piatkové zápasy amerického futbalu. Veľkou výhodou podľa neho je to, že každý študent si môže vyberať predmety, ktoré sa mu páčia, a že vyučovanie vôbec nie je len o prednáškach učiteľov.
Epoch Times Slovensko: Štipendium vám pomohlo dostať sa na strednú školu v USA. O akú školu ide a kde v USA sa nachádza?
Tomáš Kremser: Navštevoval som South Terrebonne High School v meste Houma. Je to malé mesto neďaleko južného pobrežia USA v štáte Louisiana. V Amerike funguje väčšina stredných škôl bez špecializovaného zamerania a predmety si študenti vyberajú sami podľa toho, v čom sa chcú rozvíjať, a zároveň si sami zostavujú rozvrh. Vybral som si predmety podľa toho, čo ma baví, pretože v predmetoch ako matematika sú tam trochu pozadu a nič nové by som sa nenaučil. Mal som teda angličtinu, americkú históriu, psychológiu, digitálne médiá, náuku o jedle a výžive, tvorbu ročenky a posilňovňu. Najviac sa mi páčili hodiny psychológie: bolo vidno, že to pani učiteľku naozaj baví.
Často sme debatovali a robili experimenty. Merali sme napríklad, kto má koľko chuťových buniek na jazyku, alebo sme stavali celý mozog z farebnej plastelíny. Pokiaľ ide o rozvrh, tak ten je na škole každý deň úplne rovnaký pre všetkých. Ráno o 7.20 sa začína prvá hodina a o 14.35 sa končí posledná hodina.
Rôzne študijné pobyty, stáže a programy sú dnes pomerne bežné, ale ide skôr o vysokoškolákov. Prečo ste sa rozhodli pre zahraničie už na strednej škole?
Poviem vám otvorene, že keď som to prvýkrát uvidel na internete, hneď ma to nadchlo: nechcelo sa mi čakať až na vysokú školu. Zároveň si myslím, že práve stredná škola je ideálny čas na takúto výmenu – máte možnosť zažiť atmosféru Ameriky a sledovať ju očami tínedžera ako vo filme: piatkové futbalové zápasy, americké plesy, Halloween a mnoho ďalších nezabudnuteľných zážitkov. Presťahovať sa tak ďaleko a byť tam v tomto veku sám je náročné: myslím si, že pobyt zo mňa urobil samostatnejšieho a sebavedomejšieho človeka. Viac si verím a verím aj svojim schopnostiam, viem, že zvládnem rôzne situácie a že sa môžem na seba spoľahnúť.
Mali ste v hľadáčiku aj iné školy alebo krajiny? Prečo ste sa rozhodli práve pre USA?
Premýšľal som aj nad inými krajinami, najmä nad Austráliou, ale rozhodol som sa práve pre USA, lebo tu sa dalo získať štipendium.
Zaujímavé je, že tam študujete bezplatne. Čo to znamená? Čo všetko je zahrnuté v štipendiu?
Štipendium pokrýva lety, poistenie, náklady na štúdium a mesačne dostávam 200 dolárov vreckového na voľný čas a šport. Väčšinu ostatných nákladov platí moja hostiteľská rodina, najmä stravu, no niektoré veci si doplácam aj z vlastného vrecka. Je to tu naozaj úplne zadarmo, nemusel by som vôbec míňať vlastné peniaze. Tých 200 dolárov vreckového mesačne mi pokryje väčšinu bežných výdavkov.
Ako je to so stravou?
Školské obedy na škole nie sú veľmi dobré, preto si väčšinou beriem so sebou do školy nejaké malé jedlo a potom si varím sám, až keď sa vrátim domov. Veľa študentov si so sebou v batohu nosí vlastné korenie, aby si to aspoň trochu vylepšili. Najviac mi chutil pikantný burger s tater tots, čo sú také krokety.
Tam, kde žijem, sa je veľa ryže a morských plodov – všetci tu milujú krevety, raky a kraby. Typickým jedlom je tzv. jambalaya, čo je kombinácia kreviet, ryže a zeleniny. Fast food sa tu konzumuje často a nájdete tu reštaurácie, ktoré u nás nemáme. Najviac som si obľúbil Raising Cane’s a Popeyes.
Našli ste si tu priateľov? Sú školy v USA vhodné na nadväzovanie kontaktov a stretávanie?
V Amerike nemáte vlastnú triedu, takže počas dňa stretnete niekedy aj stovky ľudí. Preto je oveľa jednoduchšie spoznávať nových ľudí, ale je ťažšie vytvoriť si skutočný priateľský vzťah. Je to také typické americké – Američania sú milí ku každému a radi s vami podebatujú, no vybudovať si hlboké priateľstvo je veľmi zložité.
V USA vraj majú veľmi krátke prestávky, len štvorminútové. U nás práve prestávky slúžia na rozhovory a nezáväzné konverzácie. Ako to funguje vo vašej škole?
Prestávky sú len na presun z jednej učebne do druhej, nič viac. Učitelia majú svoju vlastnú triedu, v ktorej sú celý deň. Študenti chodia za učiteľom, nie učiteľ za študentmi. Napríklad na záchod sa chodí tiež len počas hodiny a musíte si cez počítač požiadať o tzv. smartpass. Najlepšie sa s ostatnými spolužiakmi porozprávate počas hodín, pretože počas vyučovania je bežné, že debatujete a prezentujete svoje názory.
Čomu sa venujete po škole? Chodíte na nejaké krúžky či športujete?
Každý deň po škole chodím do fitka a po ňom mám tréning basketbalu. Domov prichádzam okolo šiestej večer. Víkendy väčšinou oddychujem alebo chodím s kamarátmi von. Škola tu ponúka oveľa viac príležitostí stretávať sa so spolužiajmi. Podľa mňa je úžasné, že práve športové a kultúrne akcie ako športové zápasy a plesy sú priamo zastrešené školou. Takmer každý týždeň chodím na nejaký zápas.
Chodievate na zápasy amerického futbalu? Sú vraj naozajstnou spoločenskou udalosťou pre celú školu. Ako to prebieha?
Americký futbal je stálou súčasťou bežného života v USA, hlavne na juhu. Od augusta do novembra prebieha futbalová sezóna a počas nej sa každý piatok hrá zápas. Atmosféra sa začne vytvárať už v škole – súčasťou obednej prestávky je tzv. pep rally, keď školská kapela začne hrať a presúvať sa po škole. Už o šiestej večer sa študenti začínajú zhromažďovať na školskom štadióne a o siedmej sa začína zápas. Hru sprevádza hlasná hudba a počas prestávok sa ku kapele pridávajú roztlieskavačky.
Náboženstvo zohráva v miestnej komunite dôležitú úlohu: každý deň pred tréningom sa všetci spoločne modlia, ale žiadne predmety s náboženským zameraním tu nemajú. Dodržiava sa aj tradícia, že po skončení zápasu idú všetci do fastfoodu Raising Cane’s a zostávajú tam. Podarené je, že veľa fanúšikov futbalu vôbec nerozumie hre, ale chodia na zápasy práve preto, že je to veľká udalosť.
Užívate si tieto zápasy?
Veľmi ma to baví, je skvelé stretnúť sa so spolužiakmi a fandiť svojmu tímu. Na štadióne panuje skvelá atmosféra a všetci sú rovnako naladení. Niečo také som v Česku nikdy nezažil: je to krásna skúsenosť.
Skúšali ste sa aj vy zapojiť do futbalového tímu?
Pôvodne som chcel hrať futbal. Hneď na druhý deň po príchode do Ameriky som šiel na tréning, ale nenadchlo ma to. Navyše mi tréner povedal, že si určite nezahrám a môžem len trénovať. Namiesto toho som sa venoval basketbalu, kde som hral aj zápasy.
Aké sú vaše ďalšie plány?
Keď sa vrátim do Česka, chcem sa sústrediť hlavne na návrat do školy a na maturitu. Potom by som chcel ísť na vysokú školu a počas nej navštíviť – v rámci programu Erasmus – nejakú ďalšiu krajinu. Okrem toho mám v pláne ďalej veľa cestovať. Ideálne by bolo objaviť pri tom nejaký ďalší kontinent.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.