Štvrtok 10. júla, 2025
Miška si v Istanbule našla druhý domov (Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)

Miška si v Istanbule našla druhý domov: do práce chodí lodnou MHD a relaxuje v mešite (Rozhovor)

Je bežné, že v kaviarni na stole sedia mačky, uctievajú ich ako polobohov, prezrádza Slovenka. 

Michaela Miklušáková spoznáva Istanbul bezmála už 8 rokov a dnes je už jeho stálou obyvateľkou. Ulahodili jej aj tamojšie tradície a zvyky, či už je reč o lodnej MHD-čke, vyváženej tureckej kuchyni alebo mešitách, ktoré sú pre Mišku oázou pokoja. Priznáva, že aj jej šatník sa s príchodom do Istanbulu výrazne zmenil, avšak popri typických šatkách na vlasy sa v Istanbule nosí takmer všetko. A to všetko domáci nájdu na obrovských stánkových trhoch, kde sa ale ako turisti s najväčšou pravdepodobnosťou neocitnete. Pýtali sme sa aj na tradičný turecký a ten náš „slovenský“ kebab. Rozdiel pocítite už pri prvom hryze. 

Epoch Times Slovensko: V Istanbule už žijete celkovo 6 rokov. Čo vás vtedy doviedlo k tomuto miestu? Prečo práve Istanbul? 

Michaela Miklušáková: Možno to bude znieť ako úplné klišé, ale išla som za láskou. Do Istanbulu som chodila viac-menej od roku 2017 a v roku 2019 padlo rozhodnutie, že sa tam presťahujem natrvalo.

Pravdepodobne sa vás na to pýtajú mnohí, ale nemali ste možno aj obavy zo života v Istanbule – Turecku? Predsa len iná mentalita, kultúra… 

Popravde, nemala som obavy z tamojšieho života, keďže som mala aj tú výhodu, že som chodievala do Istanbulu 2 roky. Vedela som, čo ma čaká, takže až taký obrovský kultúrny šok to nebol. No musím zároveň dodať, že najväčšie obavy som mala z turečtiny. Neplatí totiž, že sa tam všade dohovoríte po anglicky a na normálny, každodenný život určite treba aj turečtinu.

Istanbul je vo všeobecnosti bezpečné miesto, ale treba brať do úvahy jeho neskutočnú veľkosť a množstvo ľudí, ktorí tam žijú. Určite by som povedala, že treba používať zdravý rozum. Netreba sa zbytočne túlať po nociach tmavými uličkami mimo centra mesta. Osobne som ešte nemala s bezpečnosťou problém. Ak chcem niekde ísť sama, tak idem počas dňa a nie do úplnej noci. 

Aj z hľadiska kultúry si tu každý nájde niečo pre seba. Samozrejme, nájdete tu časti, ktoré sú konzervatívnejšie a viac vzdialené od našej kultúry, ale sú tu aj časti, v ktorých by ste ani nevedeli povedať, či ste v Európe, alebo v Istanbule.

(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)
(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)
(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)

Znamená to, že aj tá móda je v jednotlivých častiach mimoriadne rôznorodá? 

Určite áno. Móda v Istanbule je z každého rožka troška a momentálne sa veľmi nosí oblečenie, ktoré pripomína „waffle“. 

Chytili aj vás niektoré z tamojších módnych trendov? 

Jasné, keďže chodievam veľmi rada do mešít oddýchnuť si od hluku mesta, tak by som povedala, že mám doma asi milión šatiek na zakrytie vlasov – ženy si musia pri vstupe zahaliť vlasy, nesmú mať krátke šaty a musia mať minimálne krátky rukáv, dlhé nohavice alebo šaty. Tak takýchto kúskov mám asi najviac z toho tradičnejšieho. 

Určitou tradíciou by sme mohli nazvať aj ulice plné motocyklov. Je ich vážne toľko, ako vidíme vo filmoch? 

Podľa mňa je to trošičku nafúknuté. Motocykle sú momentálne preferované, pretože autá sú dosť drahé a nie každý si môže dovoliť vlastniť a starať sa o auto. MHD-čkový systém v Istanbule funguje veľmi dobre. Používa sa jednotná karta, ktorá sa volá Istanbulkart – taká červená. Vždy, keď môžem, tak cestujem práve MHD-čkou. Systém metra je takisto dobre značený, Marmaray vlak vás popod Bosporus dostane z ázijskej strany na európsku. No, lode sú v Istanbule jednoznačne najkrajšia MHD-čka na svete. 

Ako takýto typ mestskej hromadnej dopravy funguje? 

Po pobreží Bosporu a Zlatého Rohu sú na rôznych miestach stanice, odkiaľ lode vychádzajú v rôznych intervaloch. Najlepšie je na tom to, že z tých najväčších staníc, ako sú Eminönü, Üsküdar, Kadıköy a Beşiktaş, sa dostanete pohodlne z európskej časti na ázijskú. A to za menej ako euro a ešte aj s prekrásnymi výhľadmi. 

Ak by sme sa vrátili ešte k tým uliciam, veľká pozornosť sa vraj venuje prekvapivo mačkám…

Áno, naše mačky sú tu takí mini polobohovia. Mačky majú veľmi dôležitú rolu aj v Islame (prorok Mohammed ich mal veľmi rád a dokonca aj sám mal niekoľko mačiek). Ďalšia vec je tá, že mačky boli stálymi obyvateľmi domovov, chránili domy pred myšami a tým sa mnohokrát zabránilo aj rozširovaniu chorôb. 

Sú v Istanbule teda aj miesta venované špeciálne mačkám?

V Istanbule nájdete mačacie múzeá aj kaviarne, ktoré by sme u nás doma považovali za vyslovene „mačacie”, ale v Istanbule je to bežná vec, že vedľa vás je stôl, na ktorom sedí mačka. Typické sú aj domčeky pre mačičky s jedlom, dokonca aj s vankúšikmi, jedlom a vodou. 

(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)
(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)
(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)

Málokto by možno povedal, že práve Turci sú takými milovníkmi mačiek. Čím vás domáci obyvatelia ešte dokázali prekvapiť?  

Množstvom čaju, ktoré sú Turci schopní vypiť za deň a v hocijakú hodinu. 40 stupňov cez leto? Dám si čaj. Vyhodili ma z práce? Dám si čaj. Idem s kamošmi k moru? Mám termosku čaju. Je vonku -15 °C? Čaj! Čaj je v Turecku univerzálny liek na všetko, či už máte najšťastnejší alebo najhorší deň. 

Na pitie čaju sa zvyká ľahko, no ako je to s Turkami a ich povahou?  

Mňa už síce na Istanbule nič neprekvapí, ale musím priznať, že si stále neviem zvyknúť na to, akí sú Turci strašne hluční. Keď som ešte na začiatku nerozumela turečtine, tak som si stále myslela a pýtala sa, prečo sa všetci stále hádajú. Potom mi bolo vysvetlené, že to nie je hádka, ale že sú proste takí.  

Ďalšia vec je tá, že Turci sú veľmi osobné typy. Osobný priestor u nich nejako neexistuje a aj človek, ktorý vás nepozná, vás kľudne osloví „canım” (džanım) – niečo ako naše zlatko alebo drahá. Cudzí ľudia vás dokonca familiárne môžu osloviť ako „abla” (sestra) alebo pre chlapov je to „ağabey” (číta sa abi) (brat).

Takto familiárne pôsobiace komunity sa potom často stretávajú aj na miestnych bazároch… 

To nie je len často! Po celom Istanbule a každý deň sa koná hneď niekoľko bazárov. Napríklad ja mám bazár každý štvrtok na hlavnej ulici kúsok pod bytovkou. Pár ulíc sa uzavrie a postavia sa tam stánky s čerstvým ovocím, zeleninou, oblečením, domácimi potrebami a doslova všetkým možným. Najväčšou výhodou týchto bazárov je to, že ponúkané veci sú lacnejšie ako v normálnych obchodoch. Dá sa zjednávať aj cena, ale treba platiť hotovosťou v lokálnej mene. 

Bazár je pravdepodobne najhlučnejšie miesto, kde sa kedy ocitnete, ale aj najvoňavejšie miesto, ktoré neprekoná žiadny parfum. Z každej strany sa prekrikujú predávajúci, že majú najsladšie jahody alebo ak kúpite jeden náramok, tak druhý máte zadarmo. Prejsť sa po domácom trhu je skutočne zážitok. Turistov na nich neuvidíte, pretože o týchto bazároch sa veľa nevie a sú aj relatívne ďalej od turistických častí. 

A čo turecká gastronómia? 

Turecká gastronómia je podľa mňa jedna z najlepších na svete, ak nie najlepšia. Podľa mňa je to čistá vášeň pretavená do jedla. Vždy je cítiť, že za každým receptom stojí generácia, ktorá vedela, čo robí. Mne osobne na nej najviac imponuje jej jednoduchosť v surovinách. Chuťovo je to rovnováha medzi kyslým a slaným, štipľavým a sviežim, teplým a studeným. Všetko sa tu mieša so všetkým. 

(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)
(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)
(Zdroj fotografií: Archív Michaely Miklušákovej)

Aké ingrediencie dominujú? 

Typické jedlo môže byť jemne dymové, keď príde z grilu, ale zároveň doplnené studeným, cesnakovým jogurtom. Zacítite paradajky, pečenú papriku, dusený baklažán, citrón, granátové jablko, čerstvý petržlen a vždy niečo kyslé, čo rozprúdi chuťové poháriky. A nezabudnite na „pul biber“ – turecké chilli vločky, ktoré sa sypú takmer na všetko a dodávajú jedlám typickú hĺbku a miernu štipľavosť. Medzi stále ingrediencie v tureckej kuchyni určite patria olivy a olivový olej, citrón, paradajky, baklažány, papriky, jogurt, cibuľa, cesnak a chlieb vo všetkých formách.

Ak sa povie turecká kuchyňa, tak určite nemožno obísť slávny kebab. Ako chutí tradičný turecký? A nájdeme tam aj ten náš povestný s dresingom?  

Veľa ľudí sa ma často pýta na to, kde nájdu náš „slovenský“ kebab so šalátom a dresingom. No, taký tu veľmi nenájdete. Turecký döner kebab je vlastne mäso, ktoré sa pečie vertikálne a potom sa krája. Tradične sa do kebabu dáva, samozrejme, mäso – najlepšie je jahňacie, lebo je najjemnejšie a vôbec nesmrdí (ako si veľa ľudí myslí). Môže byť aj hovädzina alebo kuracina, ale tá je skôr pre turistov ako pre domácich. Ďalšou dôležitou časťou je samotný wrap, do ktorého sa mäsko balí (predstavte si niečo ako tortilu). Môžu sa pridať paradajky, biela cibuľa s petržlenovou vňaťou a špeciálnym korením sumak, kyslé uhorky a dokonca niekde aj hranolčeky. Čo tam ale takmer vôbec nenájdete, je omáčka alebo prehnané množstvo šalátu.

Ďakujeme za rozhovor!

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj