Domov

Vláda zvoľňuje konsolidáciu: RRZ kritizuje väčšie výdavky než príjmy a varuje pred ďalším zadlžovaním

Vláda predstavila výročnú správu o pokroku Slovenska za rok 2025, ktorá obsahuje aktualizovaný fiškálny výhľad a plán konsolidácie verejných financií. Napriek miernemu rastu ekonomiky a pokračujúcemu ozdravovaniu rozpočtu však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na viaceré riziká. Kritizuje vládu za to, že uvoľňuje rozpočtové ciele bez jasného odôvodnenia a prijíma nové výdavky bez adekvátnych úspor, čím ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Správa o pokroku

Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) v apríli schválil výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2025, v ktorej hodnotí prvé kroky pri napĺňaní Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu na roky 2025 – 2028. V dokumente zároveň vláda určila plánované úrovne deficitu verejných financií na najbližšie roky a predstavila aktualizovaný fiškálny výhľad – teda očakávaný vývoj hospodárenia verejnej správy bez započítania dodatočných úsporných alebo príjmových opatrení.

Podľa ministerstva financií sa makroekonomický vývoj Slovenska v roku 2024 -2025 vyznačoval miernym rastom. Hrubý domáci produkt vzrástol v roku 2024 o 2,1 %, čo bolo spôsobené najmä silným domácim dopytom, konkrétne spotrebou domácností. Tá profitovala zo zmierňujúcej sa inflácie a stabilného trhu práce. 

„V roku 2025 sa očakáva zmiernenie tempa rastu HDP na 1,9 %, keď bude exportná výkonnosť zaostávať kvôli stagnujúcemu priemyslu v Nemecku a obmedzenému dopytu vo svetovej ekonomike,” opísal rezort.

Investičná aktivita bola podľa ministerstva slabšia kvôli ukončeniu predchádzajúcich programov EÚ, no súkromné investície a začiatok čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti (POO) tento výpadok kompenzovali. Za najväčšie riziká rezort považuje prípadné americké clá, ktoré môžu viesť k recesii, a slabé čerpanie eurofondov, ktoré brzdí investície.

Väčšie výdavky než príjmy

Vďaka predchádzajúcemu konsolidačnému balíčku zameranému najmä na zvyšovanie daní klesne deficit pod 5 % HDP. Rast čistých výdavkov v roku 2024 dosiahol 3 %, čo je pod limitom stanoveným v pláne. V tomto roku vláda pokračuje v konsolidácii – zvýšila základnú sadzbu DPH, firemnú daň a zaviedla transakčnú daň. Zároveň tlmí rast výdavkov cez úpravu rodičovského dôchodku a daňového bonusu. Pokles cien energií znižuje náklady na štátnu pomoc, no vyššie výdavky v zdravotníctve a obrane spolu s rastom úrokov spomaľujú znižovanie deficitu.

Cieľom vlády je dosiahnuť pokles deficitu k hladine 3 % HDP. Bez dodatočných opatrení by deficit zostal na úrovni 5 %, čo by znamenalo ďalší rast dlhu. Reálne však výdavky štátu naďalej stúpajú viac ako príjmy a tento trend nezmenili ani predchádzajúce dva roky konsolidácie. Poukazuje na to portál cenastatu.sk.

„Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov deficitu sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 mld. eur v roku 2026 a do 3,5 mld. v roku 2027. Tento plán zodpovedá rastu čistých výdavkov na úrovni 8,4 %, čo je po započítaní nárastu obranných výdavkov plne v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Po naplnení konsolidácie by sa rast dlhu mohol zastaviť v roku 2027 na úrovni pod 63 % HDP a pri pokračovaní v tempe konsolidácie by následne začal od roku 2028 klesať,” uviedlo ministerstvo.

Podľa správy súbežne prebiehajú aj štrukturálne reformy, najmä v oblastiach školstva, energetiky a výskumu. Zo stanovených 18 reforiem a 11 investícií zatiaľ väčšina výrazne v implementácii nepostúpila. Výnimkou sú dva prípady – posilnenie kapacít materských škôl, kde bol cieľ navýšený, a obnova budov pre energeticky chudobné domácnosti, ktorá sa zameria na menej komplexné, ale efektívnejšie riešenia.

Hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

K dokument sa vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Vo svojom stanovisku z júna posudzuje, či je rozpočtové hospodárenie vlády v súlade s limitom verejných výdavkov a s predpokladaným vývojom čistých výdavkov. 

Začiatkom roka monitorovací orgán konštatoval, že pre zníženie schodku na 3 % HDP do konca volebného obdobia je nevyhnutné ešte znížiť zadlženosť o 3,1 mld. eur. 

„RRZ preto upozorňuje na potrebu pokračovať v konsolidácii, ktorá by sa mala sústrediť najmä do roku 2026,“ vyhlásil predseda RRZ Ján Tóth s ohľadom na politický cyklus a kulminujúce zdroje z Plánu obnovy v roku 2026.

Ak by Slovensko chcelo pomýšľať nie len na znižovanie dlhu ale aj na priblíženie sa ideálnemu vyrovnanému rozpočtu, muselo by podľa portálu Cena štátu dôjsť k zvýšeniu výberu daní o13 %.

Nezosúladené národné a európske pravidlá

Rada upozornila, že Slovensko v roku 2024 prekročilo vlastný limit verejných výdavkov o 189 miliónov eur. Zákonom stanovená výška bola 57,7 mld. eur. Zároveň však splnilo európske pravidlá pre rast čistých výdavkov s dostatočnou rezervou. Podľa RRZ to ukazuje, že národné a európske pravidlá nie sú dobre zosúladené a mali by sa upraviť tak, aby si neprotirečili.

„Pri vyhodnotení plnenia nominálneho limitu verejných výdavkov (národné pravidlo) a tempa rastu čistých výdavkov (európske pravidlo) za rok 2024 dospela Rada k rôznym záverom, čo svedčí o vzájomnej nekonzistentnosti týchto pravidiel,” uviedla Rada.

Pod splnenie európskych pravidiel sa podpísal najmä pokles cien plynu, vďaka čomu štát minul menej na energetické dotácie. Naopak, viac peňazí išlo na bežné výdavky, ktoré podľa Rady nepodporujú dlhodobý ekonomický rast.

RRZ varuje pred ďalším rastom dlhu

RRZ zdôraznila, že dodržanie nových európskych pravidiel ešte neznamená ozdravenie verejných financií. Slovensko by si podľa nej malo nastaviť ambicióznejšie fiškálne ciele, aby sa zlepšil stav rozpočtu do roku 2028.

Vláda plánuje uvoľňovať rozpočtové ciele pre roky 2026 a 2027 a odkladá zníženie deficitu pod 3 % HDP až na rok 2028. Tento krok odôvodňuje geopolitickými rizikami. “Podľa Rady môže byť čiastočné uvoľnenie rozpočtových cieľov opodstatnené vzhľadom na zhoršenie ekonomického vývoja, avšak prezentovaná miera uvoľnenia sa javí byť nadmerne pesimistická a neopiera sa o nezávislé odhady Výboru pre makroekonomické prognózy,” uviedla RRZ.

Rada odhaduje, že ak chce vláda dodržať vlastné ciele, bude musieť prijať úsporné alebo príjmové opatrenia v objeme 1,8 miliardy eur už v roku 2026, pričom ďalších 0,8 miliardy bude potrebných v roku 2027 a rovnaká suma v roku 2028, keď vypršia dočasné opatrenia zvyšujúce príjmy štátu.

„Výdavky, ktoré súvisia s novými vládnymi politikami, by mali byť v plnej miere kompenzované úspornými opatreniami tak, aby sa ich vplyvom deficit nezvýšil,” dodala RRZ.

Vláda vo svojej výročnej správe nevysvetľuje, ako súvisí zníženie rozpočtových cieľov (t. j. povolenie vyšších výdavkov alebo vyššieho deficitu) s tým, že sa očakáva pokles príjmov podľa výhľadu Národnej rozpočtovej rady (NPC).

Hoci vládny kabinet deklaruje snahu o konsolidáciu, RRZ varuje, že aktuálne nastavený kurz nezaručuje udržateľnosť verejných financií a ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, môže dôjsť k prehĺbeniu deficitu a ďalšiemu rastu dlhu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK