Chat Control 2.0: Ochrana detí pred sexuálnym zneužívaním alebo strata súkromia občanov?
Európa stojí pred kontroverznou diskusiou o Chat Control 2.0, legislatíve, ktorá by umožnila plošné skenovanie súkromnej komunikácie v mene boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Na jednej strane stojí ušľachtilý cieľ – ochrana detí a vyšetrovanie trestnej činnosti, na strane druhej hrozí zásadné narušenie súkromia a bezpečnosti občanov. Už 14. októbra uvidíme, či Európania, ktorí považujú osobné súkromie a bezpečnosť za posvätné, dopustia plošné skenovanie svojich správ, alebo budú žiadať rešpektovanie práva používať technológie, ktoré chránia súkromie. Slovensko sa predbežne vyjadrilo za návrh.
Staronová legislatíva
Európska únia opäť otvára tému povinného skenovania komunikácie na internete (Chat control) za účelom odhaľovania materiálov sexuálneho zneužívania detí (CSAM). Téma rezonovala už v roku 2022 a s obmenami sa vracia. V diskusii ide najmä o to, či na komunikačných platformách majú byť prelomené end-to-end šifrované správy.
Od júla 2025 predsedá Rade EÚ Dánsko, ktoré sa stavia do čela snáh o zavedenie týchto opatrení. Zástancovia, najmä niektoré členské štáty a policajné orgány, tvrdia, že je to potrebné pre ochranu detí. Oponenti upozorňujú, že by to znamenalo zásadné oslabenie bezpečnosti, súkromia a obmedzovanie práv občanov EÚ.
Konflikt sa tak zužuje na hlavnú otázku – ako vyvážiť boj proti trestnej činnosti s ochranou šifrovanej komunikácie a digitálnych práv občanov?
Dánsko je hnacou silou
Dánsko, ktoré sa na čelo Rady EÚ dostalo v júli tohto roka, zaradilo prácu na nariadení a smernici o sexuálnom zneužívaní detí (CSA) a boj proti online zneužívaniu medzi hlavné priority svojho predsedníctva.
„Okrem toho musia mať orgány činné v trestnom konaní potrebné nástroje, vrátane prístupu k údajom, aby mohli účinne vyšetrovať a stíhať trestné činy. To sa vzťahuje tak na online trestnú činnosť, ako aj na závažnú kriminalitu plánovanú alebo páchanú organizovanými zločincami s využívaním moderných technológií a komunikačných metód,“ uviedli Dáni vo svojom programe.
Škandinávska krajina v tejto iniciatíve nie je osamotená. Niektoré štáty už prijali alebo pripravujú legislatívu umožňujúcu oslabenie šifrovania. Rakúsko nedávno schválilo zákon umožňujúci tajným službám inštalovať „trójske kone“ do zariadení podozrivých osôb. Francúzsko a Švédsko zvažujú povinnú dešifráciu dát od VPN poskytovateľov. Španielsko presadzuje úplný zákaz end-to-end šifrovania.
Slovensko zatiaľ návrh podporuje
Členské štáty EÚ budú o budúcnosti Chat control 2.0 hlasovať 14. októbra. Podľa portálu Fight Chat Control návrh podporuje 15 štátov, vrátane Slovenska. Šesť krajín – Estónsko, Nemecko, Grécko, Luxembursko, Rumunsko a Slovinsko – ostáva zatiaľ nerozhodnutých. Proti priebežne vystupuje rovnako šestica štátov (Rakúsko, Belgicko, Česko, Fínsko, Holandsko a Poľsko).
„Politici EÚ sa na základe pravidiel o „profesionálnom tajomstve“ z tohto dohľadu vyňali. Oni majú súkromie. Vy a vaša rodina nie. Žiadajte spravodlivosť,“ upozorňuje portál.
Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard na tlačovej konferencií 23. júla zdôraznil potrebu spraviť pri regulácii CSAM ďalší krok. „V Rade existuje široké uznanie, že sa musíme pohnúť vpred s reguláciou týkajúcou sa sexuálneho zneužívania detí,“ vyhlásil.
Zároveň uviedol, že postoje sa líšia medzi zástancami ochrany súkromia a tými, ktorí požadujú posilnenie právomocí polície, pričom samotná diskusia je podľa neho „skreslene prezentovaná obchodnými záujmami“ a práva obetí nie sú dostatočne brané do úvahy.
„Musíme sa na konci dňa spýtať sami seba, o čie súkromie sa vlastne najviac obávame? Je to súkromie tisícov detí, ktoré sú sexuálne zneužívané? Alebo je to súkromie obyčajných ľudí, ktorí môžu ale nemusia, ak zdieľajú obsah so sexuálnym zneužívaním detí, mať ochranný príkaz proti tomu, čo zdieľajú. Musíme urobiť kompromis medzi týmito rozdielnymi pohľadmi,“ vyhlásil Hummelgaard.
Makatura: Bezpečnosť bez slobody nie je bezpečnosť
„Súhlasili by ste s návrhom zákona, ktorý by políciu oprávňoval k umiestneniu kamier do každej domácnosti – napríklad pod zámienkou, že je to vraj na ochranu vašich detí? Zdá sa vám to absurdné? Lenže presne toto je podstatou návrhu CSAR,“ reagoval pre Epoch Times Slovensko ohľadom návrhu pripravovanej legislatívy odborník na cyber security Ivan Makatura.
Podľa neho by EÚ zavedením plošného skenovania všetkých súkromných správ ešte pred ich zašifrovaním paradoxne ohrozila samotnú podstatu práv, ktoré má chrániť, a otvorila dvere k hromadnému sledovaniu občanov.
V príspevku na sociálnej sieti naznačil, že deti potrebujú skutočnú ochranu, nie len digitálny dohľad, pričom dodal, že na neprimeranosť a rizikovosť návrhu už upozornili aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS), Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) aj právny servis Rady EÚ.
Oba subjekty sa už k prvotnému návrhu z roku 2022 v spoločnom stanovisku vyjadrili negatívne. Zdôraznili, že aj keď je sexuálne zneužívanie detí mimoriadne závažný trestný čin, zásahy do základných práv — vrátane práva na súkromie a ochranu osobných údajov — musia zachovať ich podstatu a zostať obmedzené len na to, čo je striktne nevyhnutné a primerané.
„Máme chrániť deti? Áno. Ale nie za cenu zrušenia súkromia pre všetkých. Ja také snahy vždy prirovnávam ku fyzickému svetu: má mať polícia kľúče od vašich obydlí, tvrdiac, že tým zaručuje vašu bezpečnosť?! Bezpečnosť bez slobody nie je bezpečnosť,“ uzavrel Makatura.
Ako by fungoval Chat control?
Podľa portálu euronews schválenie Chat Control 2.0 by polícii umožnilo nariadiť poskytovateľom digitálnych služieb skenovať súkromnú komunikáciu občanov, vrátane obsahu, ktorý aktuálne nevidia, keďže ešte nebol odoslaný.
Prakticky by to znamenalo povinnosť detegovať a nahlasovať akýkoľvek obsah súvisiaci so sexuálnym zneužívaním či kriminalitou vo všetkých emailoch, správach, VPN, firemných databázach či súboroch na zabezpečených serveroch – pričom konkrétna šírka kontroly by závisela od implementácie jednotlivých členských štátov.
„V praxi to ale bude znamenať, že každá súkromná správa bude automaticky skenovaná na nežiaduce prvky. Nebude k tomu potrebné žiadne podozrenie a ani fakt, že využívate šifrovanú komunikáciu. Ak táto legislatíva prejde, skenované budú úplne všetky správy, ktoré si posielate,“ informoval 13. septembra na webstránke technologický magazín touchit.
Ušľachtilý úmysel či masové sledovanie?
Úmysel EÚ sa na prvý pohľad zdá byť ušľachtilý, kritici však upozorňujú, že väčšina opatrení je technicky nerealizovateľná. Uvádzajú, že okrem analýzy metadát neexistuje bezpečný spôsob, ako čiastočne alebo oneskorene šifrovať informácie či obrázky a zároveň zachovať end-to-end šifrovanie. Bežné šifrované služby ako VOIP hovory, iMessage, Signal či WhatsApp zabezpečujú integritu komunikácie medzi používateľmi, a regulácia by zásadne narušila ich fungovanie.
„Oslabenie šifrovanej komunikácie a kontrola obsahu, hoci aj automatizovanými nástrojmi, sú kroky smerujúce k Orwellovskej dystópii. Skryté za vznešenú ochranu našich detí sa zavádza masové sledovanie,“ uviedol 4. septembra pre TASR Ladislav Kovár z občianského združenia Slovensko.Digital.
Návrh „Chat Control“ predpokladá použitie umelej inteligencie na automatické skenovanie súkromnej komunikácie (napr. e-maily, správy na WhatsApp) na detekciu CSAM. Problém môže nastať kvôli tomu, že AI nie je dokonale presná a môže nesprávne označiť nevinný obsah (napr. fotky detí na pláži od rodičov) ako podozrivý. To by viedlo k neoprávneným zásahom do súkromia bežných ľudí a mohlo by spôsobiť krivdy, ako sú neopodstatnené vyšetrovania.
Kritici navyše tvrdia, že páchatelia CSAM sú technicky zdatní a používajú šifrované kanály alebo iné spôsoby (napr. dark web), ktoré AI skenovanie obíde. Systém by teda nemusel byť efektívny voči skutočným zločincom, ale skôr by obmedzoval bežných používateľov. Výsledkom by bolo masové sledovanie 450 miliónov obyvateľov EÚ bez opodstatneného dôvodu.
Preto odporcovia legislatívy navrhujú, aby sa namiesto plošného skenovania komunikácie využívali existujúce nástroje polície a súdov. Napríklad, ak existuje konkrétne podozrenie z trestnej činnosti, orgány činné v trestnom konaní (napr. Europol) môžu získať súdny príkaz na prístup k určitým dátam (napr. e-maily alebo správy konkrétneho podozrivého).
Tento prístup vyžaduje, aby bolo vyšetrovanie založené na dôkazoch alebo konkrétnom podozrení, nie na automatickom skenovaní všetkých.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?