Domov, Svet » EÚ

EÚ proti zneužívaniu a vykorisťovaniu detí: štyria slovenskí europoslanci návrh nepodporili

Európsky parlament pracuje na zlepšení schopnosti Európskej únie bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Europoslanci naprieč rôznymi oblasťami politického spektra v utorok (17. 6.) podporili aktualizáciu celoeurópskych definícií trestných činov súvisiacich so sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním detí.

Cieľom návrhu je upraviť existujúcu legislatívu tak, aby zohľadňovala využívanie nových technológií, ako je napríklad tvorba umelo vytvoreného, ale realisticky vyzerajúceho deepfake obsahu, ktorý zobrazuje sexuálne zneužívanie detí.

Text sa vzťahuje aj na trestné činy súvisiace s groomingom či sextortingom a zároveň sa zaoberá právnymi definíciami a otázkami veku súhlasu v celej EÚ.

Legislatíva má obsahovať prísnejšie maximálne tresty v prípade niektorých foriem zneužívania či zrušenie premlčacej lehoty, aby mali obete dostatok času prehovoriť o zneužívaní.

Široký konsenzus celého politického spektra

Návrh v Európskom parlamente podporilo až 599 zákonodarcov. Proti boli len Fín Sebastian Tynkkynen zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov a Čech Ivan David zo skupiny Európa suverénnych národov. Dovedna 62 europoslancov sa zdržalo hlasovania a 56 zákonodarcov nebolo v rokovacej sále.

Spomedzi slovenských zástupcov za návrh hlasovali jedenásti – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (HLAS-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov) a Katarína Roth Neveďalová (SmerSD/nezaradená).

Hlasovania sa zdržalo kvarteto Judita Laššáková, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Monika Beňová (všetci Smer-SD/nezaradení).

Deti si zaslúžia aktívnu ochranu, nie pasívnu ľútosť

Hoci Monika Beňová v hlasovaní návrh nepodporila, v rozprave zdôraznila, že „tak ako v prípade sexuálnych trestných činov v reálnom svete, aj v digitálnom priestore potrebujú orgány činné v trestnom konaní primerané nástroje na identifikáciu a zadržanie páchateľov“. Podľa najdlhšie slúžiacej slovenskej europoslankyne je internet v súčasnosti „nástrojom pre predátorov, ktorí manipulujú a zneužívajú deti“.

„Nemôžeme už ďalej váhať. Máme za sebou roky diskusie na túto tému. Riziká sú preukázané. Ročne stovky tisíc hlásení o detskom zneužívaní v rámci Európskej únie a čoraz častejší výskyt online zneužívania,“ podotkla Beňová. 

Za pravdu jej dal aj holandský zákonodarca Jeroen Lenaers. Ten poukázal na skutočnosť, že materiál zobrazujúci zneužívanie detí vytvorený umelou inteligenciou sa len za posledný rok zvýšil o viac ako tisíc percent.

Podľa Beňovej „potrebujeme zákonné, cielené a technicky dôsledné opatrenia, ktoré zamedzia tejto brutalite na našich deťoch“. „Nie je to o kontrole internetu. Je to o kontrole tých, ktorí na ňom pátrajú po najzraniteľnejších obetiach. Naše deti si zaslúžia aktívnu ochranu, nielen pasívnu ľútosť a poradenstvo. Očakávam, že Rada aj Komisia zdieľajú prioritu chrániť naše deti a vyzývam na promptné ukončenie práce na smernici o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí,“ skonštatovala Beňová.

Dôvody, prečo sa zdržala hlasovania a za návrh s ďalšími tromi europoslancami Smeru nehlasovala, neuviedla.

Trauma sa často ukáže až po rokoch

Ďalšia slovenská europoslankyňa Cifrová Ostrihoňová uvítala výsledok utorňajšieho hlasovania, pretože podľa nej „posúva ochranu detí pred sexuálnym násilím o krok ďalej“, minimálne v Európskom parlamente.

„Tresty pre predátorov budú prísnejšie a presnejšie. Ako ste počuli, rušíme aj premlčaciu lehotu pre trestné činy sexuálneho zneužívania detí. Vieme totiž, že až 40 % preživších si túto traumu vybaví až po rokoch. Väčšina z nich ju dokáže spracovať až v dospelosti. Často po päťdesiatke. Ak si niečo zaslúži doživotné právo na spravodlivosť, tak je to práve zneužitie v detstve.“

Cifrová Ostrihoňová poukázala na to, že v nových pravidlách je zakotvených viac liniek pomoci, dostupnejšia zdravotná starostlivosť, ale tiež riziká umelej inteligencie. „Som rada, že som sa na ich tvorbe spolupodieľala aj ja, pretože politicky verím, že to je úloha nás v politike. Konať a hovoriť v prospech tých najzraniteľnejších. V prospech tých, ktorí za seba hovoriť nechcú alebo nemôžu. Verím, že pri tejto legislatíve sa to v parlamente podarilo. Ak v tom nebudeme spolu, tak deti sklameme a to si nemôže nikto z nás dovoliť.“

Vzostup nových technológií = nové formy sexuálneho zneužívania

Postoj europarlamentu kvitujú tiež hráči z technologického priemyslu i zástancovia organizácií venujúcich sa ochrane detí. V spoločnom vyhlásení DOT Europe (bruselská lobistická skupina združujúca hlavné internetové spoločnosti v Európe ako OpenAI, TikTok, Snapchat či Meta) a Európska skupina na podporu legislatívy o sexuálnom zneužívaní detí (ECLAG) uviedli: 

„Sme radi, že prvýkrát spájame sily, aby sme riešili nebezpečenstvo, ktoré predstavuje umelá inteligencia pre sexuálne zneužívanie detí na úrovni EÚ. Dúfame, že budeme môcť naďalej hľadať spôsoby, ako spolupracovať, aby sa sexuálne zneužívanie detí online stalo minulosťou.“

Organizácie poukázali na skutočnosť, že vzostup nových technológií priniesol vznik nových foriem sexuálneho zneužívania detí, ako je online grooming, sexuálne vydieranie a generovanie obsahu zobrazujúceho zneužívanie detí umelou inteligenciou.

Podľa najnovšej správy neziskovej organizácie Národného centra pre nezvestné a zneužívané deti (NCMEC) nastal vlani 192-percentný nárast hlásení o groomingu a sexuálnom vydieraní a 1325-percentný nárast hlásení o generovaní obsahu zobrazujúceho zneužívanie detí umelou inteligenciou v porovnaní s rokom 2023. 

„Sú potrebné naliehavé opatrenia. Kriminalizáciou groomingu, sexuálneho vydierania a generovania obsahu zobrazujúceho zneužívanie detí umelou inteligenciou sa Európsky parlament stavia tejto výzve,“ konštatujú spomenuté organizácie.

Rokovania pokračujú, zhodne sa nakoniec Rada s Parlamentom?

Utorňajšie hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu však zďaleka nepredstavuje posledný krok. Teraz budú nasledovať rokovania medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, pričom tieto rozhovory prinesú konečnú podobu zákona.

Bude však zaujímavé sledovať vývoj rokovaní po konečnú podobu legislatívy, napríklad aj preto, že Rada EÚ v decembri minulého roka prijala vlastnú pozíciu, do ktorej nezahrnula kriminalizáciu materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí generovaného umelou inteligenciou. To vyvolalo silný apel poslancov Európskeho parlamentu, predstaviteľov priemyslu a záujmových skupín, aby sa ministri členských krajín s Parlamentom stotožnili.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK