Napätá debata v Štrasburgu: Európsky parlament i Šefčovič diskutovali o obchodnej dohode s USA
10. septembra sa v Európskom parlamente uskutočnila intenzívna debata o implementácii obchodnej dohody medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi americkými, ako aj o perspektívach ďalších obchodných dohôd EÚ.
Poslanci sa venovali detailom dohody, ktorej uzavretie 27. júla oznámili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Donald Trump. Dohoda sa týka ciel a obchodu, no vyvolala mnohé otázky ohľadom jej implementácie a účinku na európsku ekonomiku.
Podľa informácií z oficiálnej agendy Európskeho parlamentu išlo o kľúčový moment, keďže europoslanci mohli klásť otázky Rade a Komisii, pričom debata odhalila hlboké rozdiely medzi politickými skupinami. Kým niektorí zákonodarcovia vyslovili podporu ekonomickej stabilite, iní dohodu ostro kritizovali, pričom padli i vyhlásenia ako „kapitulácia pred USA“.
Rozprava sa zamerala aj na možné dohody s inými partnermi, ako sú juhoamerické združenie Mercosur či Mexiko, ktorých ratifikácia ešte neprebehla.
Vyhlásenia Komisie a Rady na začiatku debaty
Slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič, ktorý vystúpil na začiatku aj na konci rozpravy, uviedol, že dohoda bola nevyhnutným krokom na zabránenie obchodnej vojny.
„Európa stála pred náročnou voľbou: buď riziko ekonomickej katastrofy, alebo ochrana našej ekonomiky. Vybrali sme si to druhé,“ povedall Šefčovič, čím nastavil tón celej diskusie.
Marie Bjerre, dánska ministerka pre európske záležitosti a predstaviteľka Rady v mene súčasného dánskeho predsedníctva, na úvod debaty zdôraznila snahy EÚ o vytvorenie spravodlivých podmienok pre transatlantický obchod.
Podľa nej spoločné vyhlásenie poskytuje rámec pre budúcu prácu, definuje konkrétne kroky pre obe strany a predovšetkým poskytuje spoločnostiam z EÚ lepšiu pozíciu ako iným obchodným partnerom s USA.
„Komisia navrhla dve právne opatrenia týkajúce sa prístupu amerických produktov na trh. Rada ich už začala skúmať a dúfa v dohodu s parlamentom, ktorá prospeje našim podnikom, pracovníkom a občanom,“ povedala Bjerre.
Šefčovič vo svojom úvodnom prejave podrobne vysvetlil kontext dohody. Podľa neho ide o uprednostnenie stability a predvídateľnosti pred neistotou a eskaláciou. „Naše záväzky k hodnotám EÚ a nášmu ekonomickému modelu sú neochvejné. Tento model vrátane regulačnej autonómie nie je na predaj,“ zdôraznil.
Eurokomisár argumentoval štyrmi dôvodmi, prečo je dohoda prospešná: zabránenie vysokým clám (30 – 50 %), poskytnutie stability, zabezpečenie konkurenčného prístupu na americký trh a možné pozitívnejšie vzťahy s USA.
Ďalej Šefčovič spomenul konkrétne kroky, ako bolo zníženie ciel na autá z 27,5 % na 15 % s retroaktívnym účinkom od 1. augusta 2025, čo má priniesť úspory vyše 500 miliónov eur mesačne.
„Podobne vítam potvrdenie toho, že USA budú spätne od 1. septembra uplatňovať oslobodenie od ciel v rôznych sektoroch vrátane lietadiel a komponentov, generických liekov, účinných látok, niektorých chemických a poľnohospodárskych produktov, prírodných zdrojov a ďalších kľúčových vstupov,“ poznamenal Šefčovič a pripomenul, že Komisia pracuje na rozšírení výnimiek, vzťahujúcich sa napríklad na vína a liehoviny.
Kritika z radov poslancov: kapitulácia alebo nutnosť?
Švédsky europoslanec Jörgen Warborn v mene Európskej ľudovej strany priznal, že dohoda nie je dokonalá, no varoval pred eskaláciou. „Žijeme v neistých časoch s vojnou na kontinente. Bolo by nezodpovedné vstúpiť do obchodnej vojny s USA,“ uviedol.
Zároveň navrhol miernu úpravu dohody, aby bola kompatibilná s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a zdôraznil potrebu ratifikovať dohody s Mercosurom, Mexikom a inými krajinami.
Naopak, Nemec Bernd Lange za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov kritizoval dohodu ako výsledok vydierania zo strany USA. „Táto dohoda neprináša bezpečnosť a stabilitu. Maroš, 14 dní po jej uzavretí USA vyňali 407 produktov z 15-percentných ciel a presunuli ich pod 50-percentné na úroveň ocele a hliník,“ povedal Lange a dodal, že to nezabezpečí žiadne pracovné miesta.
Tieto produkty vrátane derivátov – ako sú kompresory a čerpadlá obsahujúce oceľ alebo hliník – boli pôvodne zaradené do výnimiek pre kľúčové vstupy, no USA ich reklasifikovali v mene ochrany domácej výroby kovov. Tento krok podľa odhadov Európskej komisie zvyšuje náklady európskych exportérov o 20 – 30 %, ohrozuje existenciu tovární a vyžaduje od firiem dokazovanie obsahu kovov v ich produktoch, čo môže spôsobiť straty v stovkách miliónov eur ročne.
Lange sa domnieva, že niektorým európskym fabrikám hrozí krach. Požaduje preto zmeny v návrhu legislatívy vrátane jasného prepojenia zmien v USA s európskymi krokmi a kompatibility s pravidlami WTO.
„Môžem vám ukázať továrne vyrábajúce kompresory a čerpadlá, ktoré teraz musia platiť 40-percentné clá a naďalej dokazovať, koľko ocele a hliníka obsahujú ich produkty,“ dodal.
Francúzsky zákonodarca Christophe Bay zo skupiny Patrioti pre Európu označil dohodu s USA za „bláznivý obchod“. „Európa poskytla všetko: zrušenie ciel na americké priemyselné produkty, otvorenie trhu pre americké poľnohospodárske produkty plné zakázaných látok. Francúzsko nič nezískalo – víno a liehoviny nezískali ani najmenšiu príležitosť. Hlavnými obeťami sú naši vinári, zatiaľ čo, to treba uznať, najviac profituje nemecký automobilový priemysel,“ kritizoval Bay.
Dodal, že dohoda porušuje pravidlá WTO a je symbolom Európy, ktorá sa poddáva tlaku namiesto toho, aby bránila svoje záujmy. „Potrebujeme vyvážené obchodné dohody, ktoré rešpektujú naše odvetvia, nie kapituláciu pred nemeckým diktátom,“ skonštatoval.
Podpora a obavy: transatlantická spolupráca v neistých časoch
Daniele Polato zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov ocenil dohodu ako „základný kameň, na ktorom možno stavať“. „Poskytuje stabilitu a jasnosť, ako žiadajú odbory a podnikatelia,“ poznamenal taliansky europoslanec, ktorý poďakoval Šefčovičovi za preferovanie dialógu namiesto „obchodných bazúk“.
Karin Karlsbrová v mene skupiny Obnovme Európu označila dohodu za „nepriaznivú pre EÚ, USA aj spoločné bezpečnostné záujmy“. „Spôsobil to Trump, ktorý vyviedol Spojené štáty z medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a uviedol ich do éry neporiadku a chaosu,“ povedala švédska zákonodarkyňa.
Najlepšou odpoveďou podľa nej je posilnenie jednotného trhu, hlasné áno voľným obchodným dohodám, podpora Ukrajiny a uvalenie prísnejších sankcií na Rusko. Karlsbrová zároveň varovala pred zasahovaním Trumpa do európskej legislatívy, napríklad v pravidlách pre technologické spoločnosti.
Belgičanka Saskia Bricmont v mene skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie hovorila o „šoku“ z dohody. „Komisia kapitulovala pred Trumpom, akceptujúc nulové clá na americké produkty a 15-percentné na európske. Máme nástroje ako nástroj proti nátlaku, ale nevyužili sme ich,“ kritizovala.
Vyjadrila tiež obavy z európskeho prísľubu investovať 750 miliárd dolárov do fosílnych palív a jadrovej energie z USA, čo podľa nej podkopáva európsku energetickú nezávislosť.
Tento záväzok, plánovaný na roky 2026 – 2028, zahŕňa nákupy kvapalného zemného plynu (LNG), ropy a jadrového paliva (vrátane malých modulárnych reaktorov), aby EÚ nahradila ruské dodávky po invázii na Ukrajinu. Odhaduje sa, že LNG a ropa tvoria väčšinu (200 – 250 miliárd USD ročne), zatiaľ čo jadrová energia je menšou časťou (10 – 20 miliárd USD). Kritici vrátane Bricmontovej považujú cieľ za nerealistický – projekcie ukazujú maximálne 207 miliárd USD ročne – a varujú, že zvyšuje závislosť od fosílnych palív, čím ohrozuje klimatické ciele EÚ, ako je Green Deal 2030.
Šefčovičova obrana dohody s USA
V záverečnej reči komisár Šefčovič reagoval na kritiku a obhajoval dohodu faktmi. „Predstavte si túto debatu počas plnohodnotnej obchodnej vojny. Som si istý, že by som od vás nedostal žiadnu pochvalu za stovky stratených pracovných miest, miliardy eur stratených investícií a tisíce malých a stredných podnikov, ktoré skrachovali,“ povedal.
Spochybnil aj tvrdenia o absencii rokovaní. „Boli stovky hodín rokovaní až do poslednej minúty v Škótsku.“
Na kritiku o nerovnováhe odpovedal číslami. „Účinok na obchod bude zanedbateľný. Náš agropotravinársky sektor je a zostane konkurencieschopný. Export do USA je 30 miliárd eur, kým dovoz 11 miliárd.“
Komisár tiež odmietol výzvy na uplatnenie „obchodnej bazuky“. „Diskutovali sme o tom s členskými štátmi. Nebol o to záujem: preferujú pracovné miesta, hospodársky rozvoj a čo najväčšiu stabilitu.“
Na margo energií uviedol: „Teraz úplne rušíme ruské dodávky; takže potrebujeme plyn, potrebujeme ropu, potrebujeme jadrové palivo, ktoré je nové, potrebujeme čipy umelej inteligencie. Vytvárame rámec pre oveľa silnejšiu energetickú bezpečnosť, než by sme inak mali.“
Šefčovič rovnako zdôraznil potrebu ďalšej diverzifikácie, pričom naňho nadviazala Bjerre. „USA predstavujú 17 % nášho obchodu, musíme sa starať o zvyšných 83 % – Mercosur, Mexiko, Indonézia, India,“ vyhlásila.
Neskôr Šefčovič uzavrel rozpravu apelom na zodpovednosť: „Pracujme spoločne, aby sme nerušili dohodu, ale zlepšili ju v prospech európskych podnikov a občanov.“
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.