Domov

RRZ: Posledný konsolidačný balík bol eliminovaný novými opatreniami. Dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol za minulý rok úroveň 5,5 % HDP (7,9 mld. eur), nachádza sa v pásme vysokého rizika, pričom medziročne došlo k jeho miernemu zhoršeniu, konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025.

Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte.

„Hoci verejné financie prešli v posledných troch rokoch troma konsolidačnými balíčkami, ktoré dokázali mierne znížiť vysoký deficit verejných financií, k výraznejšiemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti nedochádza,“ uviedla RRZ.

Popri konsolidačných opatreniach sa totiž prijímali ďalšie opatrenia zvyšujúce výdavky, čím sa významne oslaboval ich celkový vplyv na deficit a verejný dlh. Navyše, časť konsolidačných opatrení má iba dočasný vplyv.

„Dlhodobú udržateľnosť zhoršuje aj zásadné spomalenie hospodárskeho rastu v dôsledku opakovaných externých šokov, ale aj ako dôsledok štruktúry domácich opatrení zhoršujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky do budúcnosti,“ dodala RRZ.

Celkovo tak po troch kolách konsolidačných balíkov zostáva udržateľnosť vo vysokom riziku, prakticky na úrovni roku 2022. Budúca udržateľnosť je podľa rady ohrozená predovšetkým demografickým vývojom, resp. starnutím populácie. Najväčší tlak na výdavky bude predstavovať dlhodobá starostlivosť (nárast o 0,9 p. b.), dôchodkový systém (nárast o 0,7 p. b.) či zdravotníctvo (nárast o 0,6 p. b.).

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP a bol výrazne nad horným limitom stanoveným ústavným zákonom. V scenári bez ďalších opatrení by dlh prekročil 100 % HDP už v roku 2038.

Zhoršenie dlhodobej udržateľnosti napriek prijatým opatreniam ukazuje podľa rady na nekoncepčnosť ozdravovania verejných financií. Cieľom ozdravenia totiž nemá byť len znižovanie deficitu v krátkom období, ale dlhodobé zlepšenie ich stavu.

„Nakoľko väčšia časť nárastu príjmov v posledných rokoch priamo zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky, dochádza k protichodnému trendu, tzv. konsolidačnej pasci, keď zlepšenie medzinárodnej atraktivity ekonomiky si môže vynútiť pokles takýchto daní a odvodov do budúcnosti, čo vytvorí potrebu ďalších konsolidačných opatrení,“ povedal predseda RRZ Ján Tóth.

Deficit v minulom roku bol nižší, ako predpokladal rozpočet

Deficit verejnej správy dosiahol podľa Štatistického úradu SR v roku 2025 úroveň 4,5 % HDP. V porovnaní s vysokou úrovňou deficitu v predchádzajúcom roku to znamená výrazný pokles o 0,8 % HDP.

Dosiahnutý deficit bol nižší aj oproti rozpočtovému cieľu 4,7 % HDP o 368 mil. eur. Rozdiel podľa rady vznikol najmä v dôsledku oneskorenia dodania vojenskej techniky a tiež vďaka úsporám vo výdavkoch ostatných subjektov, medzi ktoré patria napríklad dopravné spoločnosti ako ŽSR alebo ZSSK, príspevkové organizácie či štátne účelové fondy. K výsledku pozitívne prispelo aj nadhodnotenie sociálnych dávok v rozpočte.

„Tieto pozitíva prevýšili negatívny vplyv výpadku daní a odvodov. Nižší deficit je pritom do veľkej miery výsledkom jednorazových faktorov, ktoré sa neprenesú do trvalého zlepšenia stavu verejných financií. Napríklad bez nižších výdavkov na obranu by deficit dosiahol 4,9 % HDP,“ skonštatovala RRZ.

Hoci samotný deficit dosiahol výrazne nižšiu úroveň, ako sa predpokladalo, čistý dlh zaznamenal dynamický nárast o tri percentné body až na historicky najvyššiu úroveň 54,4 % HDP. Jedným z dôvodov podľa rady je, že hoci vojenská technika ešte nebola dodaná, a teda zatiaľ nevstúpila do deficitu, platby, ktoré už prebehli, sú súčasťou dlhu.

„Tempo rastu zadlženia v posledných dvoch nekrízových rokoch tak prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy. Hrubý dlh, ktorý v sebe obsahuje aj rezervu štátu, vzrástol oproti čistému dlhu menej, do veľkej miery pre zníženie hotovostnej rezervy štátu o viac ako 1 mld. eur oproti predpokladom rozpočtu,“ uviedla RRZ.

Konsolidačné úsilie vlády, najmä konsolidačný balíček prijatý pre minulý rok, prispelo k zlepšeniu deficitu v porovnaní so scenárom nezmenených politík o 0,5 % HDP (747 mil. eur), vďaka čomu prišlo k zlepšeniu štrukturálneho salda. Pozitívny efekt balíčka (pôvodne komunikovaného na úrovni 2,7 mld. eur) na verejné financie však mohol byť podľa rady vyšší, ak by bol v lepšej štruktúre a nerealizovali by sa iné opatrenia zvyšujúce výdavky, napríklad ak by sa nepokračovalo v plošných energodotáciách.

„Pokračujúce vysoké deficity verejných financií si tak budú vyžadovať ďalšie opatrenia, ktoré by mali pokračovať napriek volebnému cyklu. Zároveň by sa pri nich mal viac ako v minulosti zohľadňovať vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky“, povedal predseda RRZ Ján Tóth.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK