Zdravie

Desaťročia pochybností, prelomový objav a Nobelova cena: vedci priniesli novú nádej v liečbe rakoviny a autoimunitných ochorení

Po väčšinu 20. storočia vedci vnímali imunitný systém ako obranu organizmu proti baktériám, ktorá je neustále pripravená bojovať proti vírusom a poškodeným či nádorovým bunkám. Jedna otázka však dlho zostávala nezodpovedaná: Čo zabráni tejto armáde v tom, aby omylom zaútočila na samotné telo?

Pre milióny ľudí trpiacich autoimunitnými a zápalovými ochoreniami, ako sú diabetes 1. typu či lupus, nejde len o vedeckú otázku. Tieto celoživotné ochorenia prinášajú bolestivé príznaky a často si vyžadujú dlhodobé užívanie liekov potláčajúcich imunitný systém. 

Minuloročná Nobelova cena za fyziológiu a medicínu bola udelená za objavy, ktoré zásadne zmenili naše chápanie fungovania imunitného systému. Vedci Mary E. Brunkowová, Fred Ramsdell a Shimon Sakaguchi identifikovali vzácny typ imunitných buniek – regulačné T-bunky (Treg). Ich vývoj a správne fungovanie riadi gén FOXP3, vďaka ktorému dokážu zabrániť tomu, aby sa imunitný systém vymkol spod kontroly. Tieto bunky, často označované za „strážcov rovnováhy“ imunitného systému, zásadne zmenili pohľad vedcov na autoimunitné ochorenia, zápaly aj mechanizmy udržiavania imunitnej rovnováhy.

„Keď oznámili udelenie Nobelovej ceny, naskočila mi husia koža. Tento objav zásadne ovplyvnil naše chápanie imunitnej rovnováhy aj toho, čo sa deje, keď sa naruší,“ povedala pre Epoch Times imunologička Anuradha Rayová, ktorá si spomenula na nedávnu konferenciu, kde sedela vedľa Shimona Sakaguchiho.

Cesta k tomuto prelomovému objavu však viedla cez desaťročia vedeckých sporov a pochybností. Istý čas dokonca hrozilo, že pre prevládajúcu skepsu upadne do zabudnutia.

Štúdia, ktorá zmenila pohľad na imunitu

Pred tridsiatimi rokmi Sakaguchi publikoval štúdiu, ktorá spochybnila dlhodobo zaužívané predstavy o imunitnom systéme. Mnohí vedci po desaťročia odmietali myšlienku, že niektoré imunitné bunky dokážu aktívne brániť tomu, aby imunitný systém zaútočil na vlastné telo. Prvé náznaky tejto možnosti sa objavili už v niektorých štúdiách v 70. rokoch, no výsledky neboli jednoznačné a koncepcia takzvaných potláčajúcich T-buniek postupne upadla do nemilosti.

„V 90. rokoch panovala veľká skepsa,“ povedal pre Epoch Times doktor Ethan Shevach, imunológ a emeritný vedec z Národných inštitútov zdravia, ktorý pomohol potvrdiť Sakaguchiho zistenia. „Celý koncept potláčajúcich T-buniek bol zahalený pochybnosťami.“

Sakaguchiho objav bol výnimočný najmä tým, že vedcom ukázal presný spôsob, ako tieto záhadné bunky identifikovať. Zistil, že na svojom povrchu nesú špecifický marker nazývaný CD25 – akúsi biologickú značku, vďaka ktorej bolo možné bunky ľahšie odhaliť a skúmať. Shevacha to zaujalo a zopakoval experimenty vo vlastnom laboratóriu v Národných inštitútoch zdravia (NIH).

„Údaje boli presvedčivé. Pomohli mnohým ľuďom vrátane mňa pochopiť, že ide o skutočný jav,“ povedal.

Sakaguchiho zistenia posunuli celý odbor vpred. Mnohí vedci však stále pochybovali, či ide skutočne o jedinečnú triedu buniek – alebo iba o bežné T-bunky, ktoré sa za určitých okolností správajú odlišne.

Vedci sa potom snažili zistiť, či tieto bunky iba reagujú na okolité podnety, alebo majú v organizme presne určenú úlohu. Ďalší výskum sa preto zameral na to, čo im umožňuje túto úlohu plniť. 

Myši, mutácia a chýbajúci gén

V nasledujúcich rokoch začali vedci skúmať viaceré ochorenia súvisiace s nesprávnym fungovaním regulačných T-buniek. Jedna z prvých významných indícií pochádzala z kmeňa laboratórnych myší označovaných ako „scurfy mice“ (šupinaté myši), u ktorých sa rozvinul závažný, často smrteľný zápal. Tieto myši mali šupinatú kožu, začervenané oči, úbytok svalovej hmoty a poškodenia orgánov.

V rovnakom období vedci zaznamenali podobné ochorenie aj u detí – syndróm IPEX. Ide o zriedkavé genetické ochorenie. Rovnako ako pri týchto myšiach, aj deti s týmto syndrómom trpeli závažnými autoimunitnými reakciami, pri ktorých ich vlastný imunitný systém napádal zdravé orgány v celom tele.

Ako sa ukázalo, regulačné T-bunky (Treg) mali u myší aj u detí poruchu génu FOXP3. Gén FOXP3 pomáha Treg bunkám správne sa vyvíjať a plniť ich ochrannú úlohu.

V roku 2001 Brunkowová, jedna z laureátov Nobelovej ceny za rok 2025, ktorá vtedy pracovala v spoločnosti Immunex Corporation, identifikovala gén FOXP3 ako príčinu defektu u chorých myší. 

Onedlho nato Ramsdell, ďalší z ocenených vedcov, pri svojom nezávislom výskume v spoločnosti Celltech zistil, že tento gén súvisí s rovnakými príznakmi u detí s ochorením IPEX. 

V zdravých regulačných T-bunkách (Treg) funguje gén FOXP3 ako hlavný riadiaci prvok, ktorý podporuje tvorbu ďalších Treg buniek. Keď tento gén nefunguje správne, Treg bunky sa nedokážu vytvárať alebo plniť svoju úlohu – a imunitný systém sa vymkne spod kontroly.

Objavenie úlohy génu FOXP3 pomohlo vysvetliť, ako tieto závažné a život ohrozujúce ochorenia vznikajú. Zároveň to prinieslo dôkaz, že regulačné T-bunky (Treg) predstavujú samostatnú triedu imunitných buniek.

„To, čo ľudí presvedčilo najviac – a čo urobili aj vedci ocenení Nobelovou cenou – bolo, že identifikovali transkripčný faktor nazývaný FOXP3, ktorý je v podstate špecifický pre tieto Treg bunky,“ povedal Shevach.

Do roku 2003 Sakaguchiho tím potvrdil, že gén FOXP3 je nevyhnutný pre správne fungovanie Treg buniek a pomohol definitívne potvrdiť ich úlohu ako „strážcov rovnováhy“ imunitného systému.

Toto zistenie prinieslo chýbajúci článok do skladačky. Vďaka génu FOXP3 tieto bunky „vedia“, ako plniť svoju úlohu a kedy svoju aktivitu utlmiť. Bez neho sa títo „strážcovia rovnováhy“ nedokážu správne vyvinúť a fungovať. Imunitný systém sa môže vymknúť spod kontroly a začne nekontrolovane napádať vlastné tkanivá.

O dvadsať rokov neskôr obstáli objavy týchto troch vedcov v skúške času.

Nobelova cena za rok 2025 symbolizovala zásadný obrat – ocenila objavy, ktoré premenili regulačné T-bunky z kontroverznej hypotézy na jeden z najpozoruhodnejších smerov vývoja liečby autoimunitných ochorení, rakoviny a komplikácií po transplantáciách. 

Udržiavanie rovnováhy

Väčšina imunitných buniek funguje ako vojaci – útočia na baktérie, vírusy alebo všetko, čo telo rozpozná ako cudzie či nebezpečné. Regulačné T-bunky však zohrávajú opačnú úlohu: tlmia imunitnú odpoveď.

Napriek tomu, že tvoria iba malú časť buniek v tele, Treg bunky výrazne ovplyvňujú fungovanie imunitného systému a pomáhajú udržiavať jeho správnu rovnováhu. 

Keď regulačné T-bunky zlyhajú alebo chýbajú, nastáva chaos. Imunitný systém začne napádať zdravé tkanivá, čo vedie k autoimunitným ochoreniam, ako sú diabetes 1. typu, kolitída, psoriáza či reumatoidná artritída. Pacientom po transplantácii hrozí odmietnutie darovaných orgánov. U detí so zriedkavým syndrómom IPEX sa už v prvých dvoch rokoch života objavujú nebezpečné zápaly. 

Odvrátená stránka tohto mechanizmu je však rovnako závažná. Nádory niekedy narušujú funkciu Treg buniek a využívajú týchto „strážcov rovnováhy“ na to, aby sa ukryli pred útokom imunitného systému.

„Tie isté bunky, ktoré nás chránia pred autoimunitnými ochoreniami, môžu zároveň chrániť aj nádorové bunky,“ povedal Shevach, uznávaný odborník v oblasti regulačných T-buniek a imunitnej tolerancie.

„Terapeutické zacielenie na tieto bunky je skutočne otázkou rovnováhy. Cieľom je systém upraviť, nie ho narušiť,“ uviedol.

Nové nastavenie imunitného systému

Pri autoimunitných ochoreniach, keď imunitný systém napáda zdravé tkanivá, sa v prvých klinických skúškach testujú postupy, ktoré by umožnili zvýšiť počet regulačných T-buniek v tele.

Štúdie na myšiach ukázali, že zvýšenie počtu alebo posilnenie funkcie Treg buniek môže zmierniť autoimunitný zápal a pomôcť lepšie kontrolovať príznaky ochorenia. 

„V modeloch na myšiach sme ukázali, aké účinné môžu byť Treg bunky. Preniesť tieto poznatky do skutočnej liečby ľudí je však úplne iná vec,“ povedala Rayová, profesorka imunológie na Univerzite v Pittsburghu, ktorej laboratórium vyvíja liečebné postupy založené na Treg bunkách pre astmu a chronické zápaly.

Klinické štúdie zamerané na cukrovku 1. typu a chorobu po transplantácii, kedy donorské bunky napadli imunitný systém prijímateľa, priniesli sľubné počiatočné výsledky – u niektorých pacientov sa zaznamenal nárast počtu imunitných buniek, ktoré pomáhajú udržiavať rovnováhu, ako aj zmiernenie príznakov.

Rayovej laboratórium a ďalšie výskumné tímy presadzujú vývoji cielenejších terapií – upravujú bunky tak, aby dokázali cielene pôsobiť iba proti konkrétnym bielkovinám, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia u jednotlivých pacientov. Táto presnosť by mohla umožniť potlačiť škodlivé imunitné reakcie bez toho, aby sa oslabil celý imunitný systém.

„Cieľom je urobiť z Treg buniek inteligentnejšie nástroje – presnejšie zacielené a účinnejšie,“ povedala Rayová.

Okrem toho sa objavujú aj nové postupy, ako napríklad terapia CAR-Treg – pri ktorej sa pacientove vlastné regulačné T-bunky odoberú, upravia a následne sa vrátia späť do tela – s cieľom presnejšie preprogramovať imunitný systém.

„Väčšina ľudí, ktorým diagnostikujú autoimunitné ochorenie, sú tínedžeri alebo mladí dospelí a ich liečba často trvá celý život. Preto musíte byť pri testovaní nových terapií veľmi opatrní – nechcete spôsobiť viac škody ako úžitku,“ povedal Shevach. 

V prípade rakoviny vedci postupujú opačne a vyvíjajú stratégie na zníženie počtu alebo deaktiváciu Treg buniek.

„Žijeme v ére precíznej medicíny. Mám nádej, že sa približujeme k riešeniu samotného problému – bez toho, aby sme jednu záťaž nahradili inou,“ povedala Rayová.

Klinické štúdie tiež naznačujú, že okrem precíznej medicíny a liečby založenej na liekoch môžu k správnemu fungovaniu Treg buniek prispievať aj určité faktory životného štýlu.

Ukázalo sa, že dopĺňanie vitamínu D môže u zdravých ľudí zvýšiť podiel Treg buniek a zároveň posilniť ich tlmiacu aktivitu u pacientov s diabetes 1. typu. Podobne štúdia na zvieratách zistila, že aeróbne cvičenie zvyšuje hladiny Treg buniek. 

V inej štúdii o rakovine u zvierat obmedzenie príjmu kalórií znížilo aktivitu Treg buniek v nádoroch – táto zmena by mohla pomôcť zabrániť rastu nádoru.

Pre pacientov unavených z dlhodobej imunosupresívnej liečby predstavuje tento prístup nádej. Skutočný pokrok v terapii možno nepríde zo silnejšieho potláčania imunitnej reakcie, ale z obnovenia jej správnej rovnováhy.

Objav Treg buniek otvoril dvere k novému chápaniu fungovania imunity. Teraz sa medicína učí, ako tento objav naplno využiť.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK