Kráľovná Viktória: panovníčka, babička Európy a strážkyňa rodinných hodnôt
Pred necelými dvoma storočiami zasadla na britský trón mladučká kráľovná bez toho, aby tušila, že počas jej vlády prejde celá krajina zásadnými historickými a spoločenskými premenami. Kráľovná Veľkej Británie, cisárovná Indie a matka deviatich kráľovských potomkov sa stala poslednou britskou panovníčkou z hannoverskej dynastie.
„Keďže sa Prozreteľnosti zapáčilo postaviť ma do tohto postavenia, urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som si splnila svoju povinnosť voči svojej krajine. Som veľmi mladá a v mnohých, aj keď nie vo všetkých veciach neskúsená, no som si istá, že len málokto má viac skutočnej dobrej vôle a úprimnejšej túžby konať to, čo je správne, ako ja,“ zapísala si Viktória do svojho denníka v deň, keď sa dozvedela, že sa stala kráľovnou.
Vládla dlhých šesťdesiattri rokov a bola priamym svedkom politických, sociálnych aj technologických zmien v období prudkého rozvoja industrializácie.
Aká však skutočne bola dlhoročná kráľovná Veľkej Británie? A čo tvorí jej odkaz?
Nech žije kráľovná Viktória!
Portrét kráľovnej Viktórie z roku 1838 od Georga Haytera. Panovníčka je zachytená v slávnostnom rúchu krátko po korunovácii. (Voľné dielo)
Píše sa 28. jún 1838 a Londýnom znejú búrlivé oslavy. Na hlavu devätnásťročného dievčaťa s rumencom na tvári, no s pevným odhodlaním v srdci, práve vo Westminsterskom opátstve dosadá kráľovská koruna. Viktória sa stáva panovníčkou, ktorej meno ponesie celá dejinná éra – viktoriánske obdobie.
Mladá kráľovná sa do politického diania vrhá s mladíckou dravosťou. Spočiatku sa výrazne prikláňa na stranu liberálnych whigov, predovšetkým pod vplyvom svojho prvého premiéra, neoficiálneho učiteľa a blízkeho priateľa lorda Melbourna.
Jej politická vyhranenosť však čoskoro narazila na realitu britského parlamentného systému. Keď mal vládu prevziať konzervatívny politik sir Robert Peel, požadoval od mladej panovníčky výmenu jej dvorných dám, ktoré boli často príbuznými liberálnych ministrov. Viktória však prejavila pevnú vôľu a svoje dvorné dámy si dokázala obhájiť.
Britská spoločnosť v tom čase prechádzala búrlivým vývojom. Po prvej volebnej reforme z roku 1832 sa sformovalo chartistické hnutie, ktoré žiadalo politické práva pre mužov z robotníckych vrstiev. Vrchol dosiahlo v 40. rokoch 19. storočia a jeho požiadavky neskôr čiastočne naplnili ďalšie volebné reformy. Postupne sa začali objavovať aj spolky usilujúce sa o volebné právo žien.
Kráľovná Viktória sa však k týmto novodobým spoločenským tlakom stavala veľmi obozretne. Hoci bola sama mocnou panovníčkou, hnutie za politické práva žien zásadne odmietala. Vychádzala pritom z dobovej predstavy o tradičnom rozdelení mužských a ženských úloh a verila, že poslanie ženy spočíva v inej, pre spoločnosť nemenej dôležitej rovine.
Detstvo jej veličenstva
Princezná Alexandrina Viktória z Kentu sa narodila v roku 1819 ako dcéra princa Eduarda, vojvodu z Kentu. O otca však prišla ešte ako dojča, a tak ju v Kensingtonskom paláci vychovávala ovdovená matka. Malá princezná tu žila v značnej izolácii podľa takzvaného kensingtonského systému. Tento nesmierne prísny režim pravidiel zaviedol tvrdou rukou sir John Conroy, matkin osobný poradca, a jeho cieľom bolo držať budúcu panovníčku pod dôslednou kontrolou.
Na dodržiavanie tohto rigidného poriadku dbala aj jej prísna vychovávateľka, barónka Louise Lehzenová z Hannoveru. Dievča viedla s nemeckou dôslednosťou a podieľala sa aj na jej jazykovej výučbe. Viktória sa od detstva učila po anglicky, nemecky a francúzsky. Popri čítaní, písaní, geografii a histórii sa venovala aj jazde na koni, základom etikety, tradičným ručným prácam a šitiu.
Životná láska Albert
Osudovým okamihom Viktóriinho života bolo stretnutie s princom Albertom Sasko-kobursko-gothajským v roku 1836. Mladého princa, ktorý bol zároveň jej bratrancom, predstavila budúcej kráľovnej ich spoločná rodina prostredníctvom belgického kráľa Leopolda. Viktória bola pekným a inteligentným Albertom okamžite očarená.
O niekoľko rokov neskôr, keď sa znova stretli, ich city zosilneli. Keďže však bola Viktória v tom čase už vládnucou panovníčkou Veľkej Británie, musela podľa dvorských zvyklostí s ponukou na sobáš prísť sama.
Vo februári 1840 sa v kráľovskej kaplnke paláca St. James konala veľkolepá svadba. Princ Albert sa stal nielen jej celoživotnou láskou a oddaným manželom, ale aj najbližším politickým radcom. Spoločne vytvorili harmonický domov, ktorý sa pre celú britskú spoločnosť stal symbolom ideálnej kresťanskej rodiny.
Po vyše dvadsaťročnom manželstve však princ Albert podľahol na hrade Windsor vážnej chorobe, tradične uvádzanej ako týfus. Zdrvená Viktória sa zahalila do čiernych vdovských šiat a smútila za ním až do konca života.
Kráľovná Viktória s princom Albertom a ich deťmi (1846). Maľba Franza Xavera Winterhaltera. (Voľné dielo)
Britské impérium vo viktoriánskom období
Koncom 19. storočia ovládalo Britské impérium približne štvrtinu zemského povrchu. Počas dlhého panovania kráľovnej Viktórie zažila krajina rozkvet a britský vplyv presiahol európsky kontinent a rozšíril sa do celého sveta. Pomyselným klenotom koruny sa stala India. V roku 1876 bola Viktória vyhlásená za cisárovnú Indie.
Hoci kráľovná Indiu nikdy nenavštívila, tamojšiu kultúru si veľmi obľúbila. Vo vyššom veku sa jej blízkym priateľom a dôverníkom stal indický moslim Abdul Karim, známy ako Munši, čiže učiteľ. Abdul ju okrem iného učil urdčinu a oboznamoval ju s indickými zvykmi.
Kráľovná Viktória okolo roku 1870. V tomto období už ovdovená panovníčka a cisárovná Indie. (Voľné dielo)
Viktória, babička Európy
Spoločne s princom Albertom priviedli na svet deväť detí, ktoré prostredníctvom sobášov medzi dynastiami prepojili kráľovské rody v celej Európe, čím si Viktória vyslúžila prezývku „babička Európy“. Jej najstaršia dcéra Viktória sa stala nemeckou cisárovnou a jej vnučka Alexandra usadla ako cárovná na ruský trón po boku cára Mikuláša II.
Osud však rodine nebol len priaznivo naklonený. Kráľovná Viktória bola prenášačkou vzácnej dedičnej poruchy zrážanlivosti krvi – hemofílie. Táto choroba sa dedením preniesla až na ruského cároviča Alexeja a zasiahla do posledných rokov vlády Romanovcov.
Napriek týmto ranám osudu zostala kráľovná Viktória v očiach mnohých ľudí symbolom oddanej manželky, milujúcej matky a panovníčky, ktorá kládla dôraz na povinnosť a rodinné hodnoty.
Keď v januári 1901 kráľovná Viktória naposledy vydýchla, skončila sa jedna veľká historická éra. Zanechala po sebe odkaz ženy, ktorá dokázala s gráciou skĺbiť náročné povinnosti jednej z najmocnejších panovníčok sveta s hlbokou láskou k rodinnému krbu. Stala sa symbolom stability a oddanosti povinnostiam a tradičným hodnotám, ktoré výrazne ovplyvnili podobu celého obdobia.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.