Svet

Poľsko-ukrajinské vzťahy na bode mrazu: historický výklad masakru vo Volyni ohrozuje európsku budúcnosť Kyjeva  (Analýza)

Vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom sú na dramatickom bode mrazu. Spúšťačom je trpká vojna o interpretáciu zverstiev druhej svetovej vojny. Konflikt medzi Varšavou a Kyjevom sa vyhrotil natoľko, že ohrozuje vstup Ukrajiny do EÚ.

Poľský premiér Donald Tusk 3. júla vyhlásil, že inštruoval svoju delegáciu na summite v tureckom hlavnom meste, aby „bola opatrná pri akýchkoľvek vyhláseniach o ďalšej finančnej podpore zo strany Poľska“. Informovali o tom viaceré poľské médiá.

Spúšťačom tejto zdržanlivosti je spor o vyznamenanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre ukrajinskú špeciálnu jednotku. Koncom mája udelil Zelenskyj dekrétom Operačnému centru „Sever“ ukrajinských špeciálnych síl titul „Hrdinovia UPA“. Toto slovné spojenie bolo v Poľsku vnímané ako politická provokácia a odsúdili ho zástupcovia všetkých politických strán.

Ide o najnovší incident v sérii symbolickej politiky zo strany Kyjeva, ktorý prispel k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Obe pritom komunikujú diametrálne odlišné chápanie histórie druhej svetovej vojny vo východnej Európe.

UPA: Partizáni, ale aj vrahovia

Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), založená v roku 1942, bola partizánska jednotka ukrajinských nacionalistov. Bojovala proti Wehrmachtu a do roku 1950 aj proti sovietskej armáde a poľským jednotkám.

Súčasný spor medzi Poľskom a Ukrajinou sa týka predovšetkým roku 1943, kedy partizáni UPA spáchali vo Volynskej oblasti masové vraždy Poliakov. Údajne malo ísť o 40 000 až 60 000 poľských civilistov, no presný počet mŕtvych sa už nedá určiť. Iné odhady pre obdobie rokov 1943 až 1947, ktoré zahŕňajú aj susedný región východnej Haliče a obete spomedzi Ukrajincov a Židov, hovoria až o 120 000 mŕtvych.

„11. júl 1943 bol vrcholom masakrov. V tento hrozný deň […] boli poľskí obyvatelia z takmer stovky miest a obcí napadnutí a brutálne zavraždení. V tento jediný deň zomrelo 8 000 Poliakov. Počas masakrov vo Volyni bolo zabitých okolo 100 000 našich krajanov – mužov a žien, detí a starších ľudí. Je to jedna z najtragickejších a najbolestivejších kapitol poľskej histórie počas druhej svetovej vojny,“ uvádza sa na webstránke úradu poľského prezidenta. 

Minulý rok vyhlásil poľský parlament 11. júl za pamätný deň a v roku 2016 označil masakre za genocídu.

Volyň patrila do roku 1939 Poľsku, v dôsledku Paktu Ribbentrop-Molotov bol región pripojený k Ukrajinskej sovietskej republike. Dnes sa nachádza na západnej Ukrajine.

Bez ohľadu na túto nespornú minulosť ukrajinských partizánov UPA sa mnohí Ukrajinci dnes pozerajú na ich históriu s hrdosťou. Ich boj považujú za hrdinský — tak proti Wehrmachtu, ako aj proti Červenej armáde, „ako príklad vlasteneckého odporu, obetavosti a neochvejného odhodlania pre národnú vec“, ako uviedol ukrajinský analytik Mykola Rjabčuk 30. júna v príspevku pre holandskú platformu RAAM, partnera renomovaného Holandského ústavu medzinárodných vzťahov Clingendael pri Leidenskej univerzite. 

Červeno-čiernu vlajku UPA dnes často používajú ukrajinské jednotky na fronte.

Lech Wałęsa odopiera Zelenskému „podporu“

Premiér Tusk apeloval na obe strany, aby napätie zmiernili. Aj on však zo vzniku diplomatickej krízy obvinil Kyjev.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz medzitým začiatkom júna označil „pripomínanie si obetí z Volyne“ za „nevyjednávateľné“. Podľa neho existujú hranice, „ktoré sa nesmú prekročiť“.

Osobnosť poľského odporu proti komunizmu, bývalý prezident Lech Wałęsa, podľa poľských médií koncom mája vyhlásil: „Vyznamenaním banditov z UPA prezident Ukrajiny urazil mňa a všetkých našich zavraždených krajanov. Preto som verejne sňal z hrude ukrajinskú vlajku.“

Hoci by ukrajinskému národu aj naďalej stál po boku v jeho boji proti Rusku, dodal: „Odmietam podporovať prezidenta Zelenského,“ citovali médiá exprezidenta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a vtedajší poľský prezident Andrzej Duda si podávajú ruky počas uvítacej ceremónie pred prezidentským palácom vo Varšave v Poľsku, 5. apríla 2023. (Foto: Wojtek Radwanski/AFP prostredníctvom Getty Images)

Odňatie najvyššieho poľského vyznamenania

Poľský prezident Karol Nawrocki, zvolený do úradu v júni 2025, zašiel ešte ďalej. 19. júna Zelenskému odňal poľský „Rad Bielej orlice“, najvyššie vyznamenanie krajiny, ktoré mu bolo udelené v roku 2023.

Nawrocki, ktorý je aj promovaným historikom, ako odôvodnenie okrem iného uviedol vo vyhlásení: Rozhodnutie Ukrajiny „oslavovať UPA“ nie je „len poburujúce. Je tiež nepochopiteľné a hlbokým sklamaním.“

A ďalej: Ukrajinské rozhodnutie „podkopáva aj dôveru, ktorá sa budovala v priebehu rokov a uplynulých mesiacov. Otriasa základmi zmierenia. Podkopáva vieru v to, že pravda môže slúžiť ako spoločný jazyk pre naše národy,“ povedal Nawrocki.

Zelenskyj o deň neskôr poľský rad vrátil. Vo vyhlásení na sociálnych sieťach Zelenskyj uviedol, že Ukrajina bude „naďalej otvorená všetkým zmysluplným formám spolupráce s Poľskom, aby sa predišlo rozporuplným interpretáciám ťažkých a bolestivých kapitol našej spoločnej minulosti“.

Oznámenie blokovania vstupu Ukrajiny do EÚ

V rozhovore s poľskými novinármi Nawrocki ďalej vyjadril poľutovanie: „Prezident Zelenskyj dokázal, že Ukrajina mentálne ešte nie je pripravená stať sa súčasťou európskej rodiny, pretože oslavuje banditov a vrahov z Ukrajinskej povstaleckej armády,“ citoval poľského prezidenta portál 300Polityka koncom mája.

Zelenského rozhodnutie je navyše „dôkazom toho, že tí, ktorí tvrdili, že Ukrajina by mala do EÚ vstúpiť bez akýchkoľvek očakávaní, sa veľmi mýlili,“ dodal prezident.

Klin sa klinom vybíja

V Poľsku sa pobúrenie nad Zelenského lipnutím na vyznamenaní UPA nekončí, a to aj napriek niekoľkým pokusom o deeskaláciu na oboch stranách. 

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz 5. júla nariadil odtajnenie vojenskej pomoci Ukrajine od ruského útoku, zrejme preto, aby dokázal nevďačnosť Ukrajiny voči poľskej pomoci. Oznámil to na svojom kanáli X.

Na pozadí tohto diplomatického škandálu sa začiatkom júla taktiež ukázalo, že Varšava a Kyjev sa podľa poľských vyjadrení nedokázali dohodnúť na výmene poľských stíhačiek MiG-29 za ukrajinské technológie pre drony.

Poľský minister obrany obvinil zo zlyhania tohto plánu Kyjev. Ukrajina s jeho návrhom súhlasila, ale neuviedla ho do praxe, zdôraznil Kosiniak-Kamysz. „Ukrajine nedáme žiadne MiG-y, pretože Poľsko nedostane drony ani spôsobilosti súvisiace s dronmi,“ dodal minister.

Ukrajina: Nie je čas na „emócie“

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha medzitým na stretnutí s poľským náprotivkom 3. júla navrhol „opatrenia na zvládnutie krízy“ vo vzájomných vzťahoch.

Na sieti X Sybiha zopakoval dlhoročný oficiálny postoj Ukrajiny: Poľsko a Ukrajina majú „spoločného nepriateľa – Rusko – a čelia spoločnej výzve: ruskej agresii. Ukrajina dnes nebráni len svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť Poľska a celej Európy.“

Poľského ministra zahraničných vecí tiež ubezpečil, že pomenovanie ukrajinskej vojenskej jednotky „neobsahovalo žiadny proti-poľský úmysel“. Podľa ministra je teraz „čas odložiť emócie bokom“ a upozornil: „Ukrajina vedie s podporou našich spojencov a partnerov boj o svoju existenciu.“

Poľské ministerstvo zahraničných vecí medzitým vyzvalo na „deeskaláciu napätia a vytvorenie udržateľných mechanizmov založených na vzájomnom porozumení histórie“.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK