Svet

Poľsko-ukrajinské vzťahy na bode mrazu: historický výklad volynského masakru ohrozuje európsku budúcnosť Kyjeva (Analýza)

Vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom sa ocitli na bode mrazu. Spúšťačom je trpký spor o interpretáciu zverstiev z obdobia druhej svetovej vojny. Konflikt medzi Varšavou a Kyjevom sa vyhrotil natoľko, že ohrozuje vstup Ukrajiny do EÚ.

Poľský premiér Donald Tusk 3. júla oznámil, že poľskú delegáciu na samite v tureckom hlavnom meste inštruoval o tom, aby bola opatrná pri akýchkoľvek vyhláseniach o ďalšej finančnej podpore zo strany Poľska. Informovali o tom viaceré poľské médiá.

Dôvodom tejto zdržanlivosti je spor o vyznamenanie ukrajinskej špeciálnej jednotky prezidentom Volodymyrom Zelenským. Koncom mája udelil prezident Zelenskyj Operačnému centru „Sever“ ukrajinských špeciálnych síl čestný titul Hrdinov UPA. Toto slovné označenie bolo v Poľsku vnímané ako politická provokácia a odsúdili ho predstavitelia všetkých politických strán.

Ide o najnovší incident v sérii symbolických krokov Kyjeva, ktoré prispeli k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Krajiny pritom prezentujú diametrálne odlišné chápanie histórie druhej svetovej vojny vo východnej Európe.

UPA: partizáni aj páchatelia masakrov

Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), založená v roku 1942, bola partizánska formácia ukrajinských nacionalistov. Bojovala proti Wehrmachtu a až do roku 1950 aj proti sovietskej armáde a poľským jednotkám.

Súčasný spor medzi Poľskom a Ukrajinou sa týka predovšetkým roku 1943, keď jednotky UPA spáchali vo Volynskej oblasti masové vraždy poľského obyvateľstva. Podľa odhadov išlo o 40 000 až 60 000 poľských civilistov, presný počet mŕtvych sa však už nedá určiť. Iné odhady z rokov 1943 až 1947, ktoré zahŕňajú aj susedný región východnej Haliče a obete spomedzi Ukrajincov a Židov, hovoria až o 120 000 mŕtvych.

Na webstránke úradu poľského prezidenta sa uvádza: „11. júl 1943 bol vrcholom masakrov. V tento hrozný deň boli poľskí obyvatelia z takmer stovky miest a obcí napadnutí a brutálne zavraždení. V jediný deň zomrelo 8 000 Poliakov. Počas masakrov vo Volyni bolo zabitých okolo 100 000 našich krajanov – mužov, žien, detí a starších ľudí. Je to jedna z najtragickejších a najbolestivejších kapitol poľskej histórie počas druhej svetovej vojny.“ 

Poľský parlament vyhlásil 11. júl za pamätný deň a už v roku 2016 označil volynské masakre za genocídu.

Volyň patrila do roku 1939 Poľsku. Po podpise paktu Ribbentrop-Molotov bola oblasť pripojená k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. Dnes je súčasťou západnej Ukrajiny.

Bez ohľadu na nesporné zverstvá, ktoré partizáni UPA spáchali, mnohí Ukrajinci dnes vnímajú ich pôsobenie s hrdosťou. Ich boj považujú za hrdinský – tak proti Wehrmachtu, ako aj proti Červenej armáde. Ukrajinský analytik Mykola Riabčuk 30. júna v príspevku pre holandskú platformu RAAM (partnera renomovaného Holandského ústavu medzinárodných vzťahov Clingendael pri Leidenskej univerzite) ho označil za príklad vlasteneckého odporu, obetavosti a neochvejného odhodlania pre národnú vec. 

Červeno-čiernu vlajku UPA dnes často vidieť v ukrajinských jednotkách na fronte.

Lech Wałęsa odopiera Zelenskému podporu

Premiér Tusk vyzval obe strany, aby napätie zmiernili. Aj on však zo vzniku diplomatickej krízy obvinil Kyjev.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz začiatkom júna označil relativizáciu obetí volynského masakru za neprípustnú. Podľa neho existujú hranice, ktoré sa nesmú prekročiť.

Osobnosť poľského odporu proti komunizmu a bývalý prezident Lech Wałęsa podľa poľských médií koncom mája vyhlásil: „Vyznamenaním banditov z UPA prezident Ukrajiny urazil mňa a všetkých našich zavraždených krajanov. Preto som verejne sňal z hrude ukrajinskú vlajku.“

Hoci by ukrajinskému národu aj naďalej stál po boku v jeho boji proti Rusku, médiá citovali exprezidenta: „Odmietam podporovať prezidenta Zelenského.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a vtedajší poľský prezident Andrzej Duda si podávajú ruky počas uvítacej ceremónie pred prezidentským palácom vo Varšave v Poľsku, 5. apríla 2023 (Foto: Wojtek Radwanski/AFP via Getty Images)

Odňatie najvyššieho poľského vyznamenania

Poľský prezident Karol Nawrocki, zvolený v júni 2025, zašiel ešte ďalej. 19. júna Zelenskému odňal poľský Rad bielej orlice, najvyššie vyznamenanie krajiny, ktoré mu bolo udelené v roku 2023.

Nawrocki, ktorý je aj promovaným historikom, ako odôvodnenie vo vyhlásení okrem iného uviedol, že rozhodnutie Ukrajiny oslavovať UPA nie je len poburujúce, ale je aj nepochopiteľné a je hlbokým sklamaním.

A ďalej dodal: „Ukrajinské rozhodnutie podkopáva aj dôveru, ktorá sa budovala celé roky a aj v uplynulých mesiacoch. Otriasa základmi zmierenia. Podkopáva vieru v to, že pravda môže slúžiť ako spoločný jazyk pre naše národy.“

Zelenskyj o deň neskôr rad vrátil. Vo vyhlásení na sociálnych sieťach uviedol, že Ukrajina bude aj ďalej pripravená na všetky zmysluplné formy spolupráce s Poľskom, aby sa predišlo rozporuplným interpretáciám ťažkých a bolestivých kapitol spoločnej minulosti.

Oznámenie blokovania vstupu Ukrajiny do EÚ

V rozhovore s poľskými novinármi Nawrocki ďalej vyjadril poľutovanie. „Prezident Zelenskyj dokázal, že Ukrajina mentálne ešte nie je pripravená stať sa súčasťou európskej rodiny, pretože oslavuje banditov a vrahov z Ukrajinskej povstaleckej armády,“ citoval poľského prezidenta portál 300Polityka koncom mája.

„Zelenského rozhodnutie je navyše dôkazom toho, že tí, ktorí tvrdili, že Ukrajina by mala do EÚ vstúpiť bez akýchkoľvek očakávaní, sa veľmi mýlili,“ dodal prezident.

Klin sa klinom vybíja

V Poľsku sa pobúrenie nad Zelenského lipnutím na vyznamenaní UPA nekončí, a to aj napriek niekoľkým pokusom o deeskaláciu na oboch stranách. 

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz 5. júla nariadil odtajnenie vojenskej pomoci Ukrajine od ruského útoku, pravdepodobne preto, aby dokázal, že Ukrajina nie je dostatočne vďačná za poľskú pomoc. Oznámil to na svojom kanáli na sieti X.

Na pozadí tohto diplomatického škandálu sa začiatkom júla ukázalo, že Varšava a Kyjev sa podľa poľských vyjadrení nedokázali dohodnúť na výmene poľských stíhačiek MiG-29 za ukrajinské dronové technológie.

Poľský minister obrany obvinil zo zlyhania tohto plánu Kyjev. Ukrajina s jeho návrhom súhlasila, ale neuviedla ho do praxe, zdôraznil Kosiniak-Kamysz. „Ukrajine nedáme žiadne MiG-y, pretože Poľsko nedostane drony ani spôsobilosti súvisiace s dronmi,“ dodal minister.

Ukrajina: Nie je čas na emócie

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha medzitým na stretnutí s poľským partnerom 3. júla navrhol opatrenia na zvládnutie krízy vo vzájomných vzťahoch.

Na sieti X Sybiha pripomenul dlhoročný oficiálny postoj Ukrajiny: Poľsko a Ukrajina majú spoločného nepriateľa – Rusko – a zápasia so spoločnou výzvou v podobe ruskej agresie. Ukrajina dnes nebráni len svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť Poľska a celej Európy.

Poľského ministra zahraničných vecí ubezpečil, že pomenovanie ukrajinskej vojenskej jednotky neobsahovalo žiadny protipoľský úmysel. Podľa ministra je teraz čas odložiť emócie bokom. „Ukrajina vedie s podporou našich spojencov a partnerov boj o svoju existenciu,“ zdôraznil.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom vystúpilo s výzvou, aby sa napätie deeskalovalo a aby sa vytvárali udržateľné mechanizmy založené na vzájomnom porozumení histórie.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK