Názory

Nemecko sa prebúdza a začína si uvedomovať čínsku hrozbu (Komentár)

Nemecká vláda a popredné nemecké korporácie sa čoraz častejšie rozchádzajú v pohľade na vzťahy s Čínou.

Berlín kritizuje Peking za umelé podhodnocovanie čínskej meny, za zneužívanie dominantného postavenia v globálnom spracovaní vzácnych zemín ako nátlakovej zbrane a za vojenské aktivity v sivej zóne okolo Taiwanu a vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Nemecké firmy sa však obávajú odvetných krokov, ak Berlín prijme opatrenia na ochranu vlastného trhu.

Hoci Nemecko v minulosti podporovalo užšie vzťahy s Čínou, tón Berlína sa zmenil v dôsledku nepriaznivého vývoja hospodárskych aj bezpečnostných vzťahov medzi oboma krajinami. V súčasnosti sa Berlín prikláňa k postoju Bruselu, ktorý voči Čínskej komunistickej strane (ČKS) zaujíma tvrdšiu líniu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že Čína udržiava svoju menu podhodnotenú až o 30 %. Kritizoval Peking za štátne dotácie pre priemyselné odvetvia a za nekonvertibilnú menu, ktoré podľa neho narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž. V prípade Číny to vedie k nadmernej produkcii, nízkym cenám a záplave čínskeho tovaru na svetových trhoch. Podhodnotená mena zároveň bráni nemeckému exportu úspešne konkurovať na svetových trhoch vrátane samotného čínskeho trhu.

Zatiaľ čo nemeckí výrobcovia v minulosti ťažili z rozsiahleho vývozu do Číny, dnes ich z čínskych trhov vytláčajú domáci čínski výrobcovia. Obmedzenia, ktoré Peking zaviedol na vývoz čínskych vzácnych zemín, zasiahli obzvlášť tvrdo nemecký automobilový a obranný priemysel. To predstavuje vážne riziko v situácii, keď sa ruská vojna na Ukrajine môže rozšíriť aj do ďalších európskych krajín, pričom Spojené štáty čoraz naliehavejšie žiadajú, aby Európa bola v oblasti obrany menej závislá od americkej podpory.

​​Čínske autá, oblečenie a solárne panely zaplavujú európske trhy, čo vedie k zatváraniu tovární. Nemecko od roku 2019 prišlo o sedminu pracovných miest v automobilovom priemysle, čiastočne pre konkurenciu čínskych automobiliek na čínskom trhu. Od roku 2020 investície klesajú, zatiaľ čo v ostatných veľkých európskych ekonomikách rastú. Počet zamestnancov v nemeckom výrobnom sektore je dnes najnižší za posledných desať rokov – len 6,6 milióna.

Spoločnosť Volkswagen zvažuje ďalšie prepúšťanie, tentoraz až 100-tisíc zamestnancov, čiastočne pre konkurenciu z Číny. Týka sa to 45-tisíc pracovníkov v štyroch nemeckých závodoch. Okrem toho pokračuje postupné rušenie 50 000 pracovných miest, na ktorom sa firma dohodla v roku 2024. Jeden z najväčších akcionárov Volkswagenu uviedol, že výroba automobilov vyvinutých pre čínsky trh priamo v Nemecku by mohla časť týchto pracovných miest zachrániť.

Slabý hospodársky rast vedie Berlín k tomu, že pripravuje plány na postupné zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 67 na 70 rokov. Prognóza hospodárskeho rastu Nemecka na rok 2026 je len 0,5 percenta, čo je pod priemerom eurozóny. Jedným z dôvodov je aj zaostávajúci nemecký export.

Zhoršujúca sa ekonomická pozícia Nemecka voči Číne zvyšuje aj bezpečnostné obavy – najmä preto, že Peking čoraz väčšiu časť svojej ekonomickej sily a inovačného potenciálu presúva do oblasti militarizácie. Práve to mu umožňuje presadzovať svoje požiadavky na „znovuzjednotenie“ s Taiwanom a získavanie kontroly nad takmer celým Juhočínskym morom.

Nemecko nedávno vydalo viacero diplomatických vyhlásení, v ktorých vyjadrilo obavy z čínskej vojenskej aktivity ohrozujúcej lodnú dopravu východne od Taiwanu, ako aj stabilitu vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Berlín je zároveň znepokojený čínskou podporou Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Merz otvára otázku podhodnotenej meny na pôde Európskej rady a skupiny G7, ktorú tvoria Spojené štáty, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Kanada a Japonsko. Európska únia síce nie je formálnym členom, no v zoskupení má významný vplyv. Merz navrhol uzatvorenie novej menovej dohody podľa vzoru Plazskej dohody z roku 1985 (Plaza Accord), ktorá prostredníctvom spolupráce medzi Spojenými štátmi, Japonskom a hlavnými európskymi ekonomikami viedla k oslabeniu dolára a k zhodnoteniu japonského jenu a nemeckej marky.

Merz uviedol, že v súvislosti so svojimi obavami získal silnú podporu Spojených štátov. Ponúka sa preto otázka, či skupina G7 čoskoro nepristúpi k ráznejším a jednotnejším opatreniam proti čínskemu podhodnocovaniu meny a štátnym dotáciám – nehovoriac o územnej agresii Číny vo východnej Ázii a v Juhočínskom mori.

Systémový prístup Pekingu k podpore čínskeho exportu a k rozširovaniu svojho územia si vyžaduje nielen systémovú reakciu zo strany Nemecka, celej Európy a Spojených štátov, ale aj proaktívne predchádzanie tejto hrozbe.

Spojené štáty, Európa a ostatné demokracie sveta by mali zaujať jednotný postoj, ktorý zastaví čínsku vojenskú agresiu v zahraničí – okrem iného prostredníctvom hospodárskych sankcií a ciel uvalených na Čínu. Tak bude pre Čínsku komunistickú stranu náročnejšie využívať svoju ekonomiku na financovanie postupných vojenských výbojov. Ak sa tomu nezabráni, tieto postupné územné zisky nakoniec posilnia ČKS, aby pri každej ďalšej príležitosti zabrala ešte viac územia.

Spojené štáty a Európa sú podľa všetkého v spore takmer vo všetkom – od NATO cez otázku ciel až po pápeža v Taliansku. Nezhody sa týkajú aj politiky voči Iránu, Ukrajine, Kanade a Grónsku. Niekedy prerastajú až do osobnej roviny. V mnohých zásadných otázkach majú obe strany svoj diel pravdy.

Je potrebné hľadať kompromisy, aby sme sa mohli sústrediť na skutočné hrozby prichádzajúce z autoritárskych krajín, ako je Čína. Prípad Nemecka to názorne ilustruje. Ako demokracie si začíname uvedomovať, že tvárou v tvár blížiacemu sa tajfúnu menom Čínska komunistická strana sme všetci na jednej lodi.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK