Zaujímavosti » Osobnosti Slovenska

V Európe velikán, u nás takmer neznámy: obrazy Csontváryho Kosztku sú najdrahšie spomedzi všetkých slovenských maliarov

Tivadar Kosztka Csontváry patrí k najvýnimočnejším a najoriginálnejším osobnostiam európskeho výtvarného umenia. Lekárnik zo Sabinova, ktorý sa vo veku 41 rokov rozhodol nasledovať vnútorný hlas a stať sa maliarom, vytvoril diela plné mystiky, svetla a transcendentálnych vízií. Hoci za života zostal takmer úplne nepochopený, dnes je považovaný za jedného z najvýznamnejších symbolistov 20. storočia. 5. júla by oslávil 173. výročie narodenia.

Tivadar Kosztka Csontváry sa dnes radí k najvýnimočnejším a najoriginálnejším osobnostiam stredoeurópskeho symbolizmu. Narodil sa ako Michal Teodor Kostka 5. júla 1853 v Sabinove do rodiny lekára a lekárnika Ladislava Kostku, v ktorej vyrastal s piatimi súrodencami.

Hoci je Kostka známy predovšetkým v Maďarsku, mal nesporne slovenský pôvod. Vyrastal v prevažne slovenskom prostredí na Šariši, no už od detstva ho otec posielal k príbuzným na Dolnú zem, aby sa zdokonalil v maďarčine.

„Jeho otec, predok poľských zemanov si za ženu zobral rodáčku zo Šarišských Draviec, a zabývali sa v našom meste. Svojho syna Tivadara často cez prázdniny posielali na juh kde sa učil maďarský jazyk,“ priblížil Csontváryho pôvod portál mesta Sabinov.

V Sabinove žila rodina Kostkovcov do roku 1865. Malého Teodora ťažko zasiahla veľká rodinná tragédia. V meste vypukol rozsiahly požiar, ktorý sa dostal aj do domu Kostkovcov.

„Vtedy mesto (Sabinov) zachvátil obrovský požiar. Zomrela pri ňom umelcova mladšia sestrička, takže sa rodina odsťahovala k Užhorodu,“ vysvetlila znalkyňa Csontváryho tvorby, Antónia Iľkivová.

Pri požiari v Sabinove bolo zničených niekoľko domov a zomrelo viacero ľudí, medzi nimi aj Kostkova 6-ročná sestra Izabela, čo malo hlboký a trvalý vplyv na chlapcovo duševné rozpoloženie. Krátko nato sa rodina presťahovala do Seredného na Zakarpatskej Rusi (mesta medzi Užhorodom a Mukačevom).

Podľa iných zdrojov bol však Ladislav Kostka, ktorý počas revolúcie stál na strane cisára, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zo Sabinova vysťahovaný.

Ako tínedžera poslali Tivadara študovať do Prešova, kde sa mohol zlepšovať v nemeckom jazyku. Vyučil sa tu za obchodníka a neskôr aj za lekárnika. 

Keď mal 17 rokov, otec kúpil lekáreň v maďarskom Tiszalöku, v ktorej mladý Kostka vykonával prax. Neskôr nastúpil do lekárne v Leviciach, kde si tiež odslúžil vojnu a napísal knihu o všeobecnom lekárnictve.

„Kvôli zlému zdravotnému stavu som musel prerušiť vysokoškolské štúdiá a v roku 1874 na odporúčanie lekárov presťahovať sa do blízkosti Vysokých Tatier,“ píše Kosztka vo svojej autobiografii.

Po liečení pokračoval v štúdiu na Budapeštianskej univerzite, kde v roku 1876 získal titul magister farmácie a neskôr aj právnický titul.

Slnečná cesta

Zo zdravotných dôvodov sa opäť presťahoval do blízkosti Vysokých Tatier. Začal pracovať v lekárni v Spišskej Novej Vsi ako dočasný pomocník. Tu po niekoľkých rokoch nastal mystický zlom v jeho živote.

13. októbra 1880 popoludní z ničoho nič nakreslil volský záprah, ktorý zastal pred lekárňou. 

„Dodnes neviem ako, ani prečo – urobil som jeden nevyspytateľný pohyb a v mojej ruke sa ocitla obyčajná ceruzka. Vôbec som si neuvedomil, že som na prázdny recept, ktorý ležal predo mnou, začal kresliť motív volského záprahu naloženého drevom. Voly podriemkavali a ja som kreslil,“ uviedol Kosztka vo svojej autobiografii.

Naraz začul v hlave hlas, ktorý mu povedal, že je predurčený stať sa veľkým maliarom „slnečnej cesty“. Jeho kresbu na recepte následne vychválil aj majiteľ lekárne, čo Tivadara utvrdilo v tom, že to môže byť skutočne pravda.

„Maliarskej tvorbe sa začal venovať na základe zážitku z r. 1880, keď počul hlasy sľubujúce mu, že sa stane maliarom väčším ako Rafael. Tento okamih môžeme prisúdiť schizofrénii, ktorá sa uňho neskôr prejavila,“ uviedol portál Galéria umelcov Spiša.

Lekárnik vnuknutiu uveril a napriek tomu, že sa nikdy predtým výtvarným umením nezaoberal, rozhodol sa začať sa pripravovať na splnenie svojho predurčenia. Stanovil si 20-ročné tvorivé obdobie, počas ktorého dostihne najväčších maliarov ľudstva.

V Haliči pri Lučenci si otvoril vlastnú lekáreň, z ktorej zárobkov financoval svoje neskoršie cesty. Tu okolo roku 1896 namaľoval jeden zo svojich najvýznamnejších obrazov – svoj autoportrét.

V roku 1894 vo veku 41 rokov odišiel študovať výtvarné umenie do Mníchova k uznávanému maďarskému pedagógovi Simonovi Hollósymu a neskôr pokračoval v Karlsruhe u Friedricha Kallmorgena. 

Nasledovala cesta do Paríža a viaceré študijné cesty po Európe, Balkáne, severnej Afrike, Blízkom východe a Mezopotámii, kde hľadal inšpiráciu pre svoje obrazy. 

„Jeho príbeh je pre mňa naozaj fascinujúci, lebo skrýva zvláštnu hru náhod, osudu a nejakého nadprirodzeného riadenia, čo sa prelínalo vo viacerých aspektoch jeho života a odrážalo sa aj v jeho tvorbe, ktorá naozaj nesie prvky fantázie a až transcendentna,“ povedal pre STVR starosta Haliče Alexander Udvardy.

Metafora starého rybára

Tento na prvý pohľad zdanlivo priamočiary portrét zobrazuje starého rybára s palicou a v pozadí pobrežie. Naľavo od muža je vidieť pokojné more a niečo, čo vyzerá ako náznaky dediny, zatiaľ čo napravo je more rozbúrenejšie a vidno množstvo tovární, ktoré do ovzdušia vypúšťajú znečistenie.

Kritici umenia si rýchlo všimli, že ak vezmete zrkadlo a umiestnite ho na ľavú stranu obrazu (zrkadliac tvár rybára), zobrazí sa na ňom dobrotivý muž počas modlitby, avšak ak vezmete zrkadlo a umiestnite ho na pravú stranu, zobrazí sa na ňom muž pripomínajúci samotného diabla. Akoby chcel umelec upozorniť na dvojakú povahu ľudstva – ukrýva v sebe zárodky dobra aj zla.

Stret s realitou

Umelecké meno Csontváry začal používať od roku 1900 vo veku 46 rokov. Slovo csont v maďarskom jazyku znamená kosť. Prípona -váry je starší maďarský spôsob tvorenia priezvisk, ktorý označuje pôvod (podobne ako slovenské -ský). Pseudonym Csontváry by sa teda dal voľne preložiť ako „ten od Kostkovcov“. Zároveň maďarské vár znamená hrad. Preto by sa Csontváry mohlo interpretovať aj ako „ten z Kostného hradu“.

Csontváry vo svojej tvorbe vyjadroval presvedčenie, že existuje cesta, ktorou sa ľudstvo musí uberať. Veril v spravodlivejší a harmonickejší svet, ktorý nás čaká, a často hovoril o duchovnej energii ako o sile, ktorá stála pri zrode sveta. Vytvoril vlastný maliarsky jazyk, kde hlavnú úlohu zohráva svetlo a „farby slnečnej cesty“.

Vrcholným obdobím jeho tvorby boli roky 1904 a 1905, keď vznikli napríklad jeho mystické obrazy ruín amfiteátra v Taormine či Múru nárekov v Jeruzaleme.

Csontváry za jedno desaťročie vytvoril približne sto obrazov.

V roku 1907 zorganizoval výstavu v Paríži. Podľa tradovanej legendy mal Pablo Picasso po zhliadnutí jeho diel povedať: „Nevedel som, že v tomto storočí žije ešte iný geniálny maliar okrem mňa.“

Výstava však nespôsobila taký záujem, aký Csontváry očakával.

Diela vystavoval predovšetkým v západnej Európe, no v tom čase sa mu nedostalo takmer žiadneho uznania. Ani ďalšie výstavy v Paríži nepriniesli zlom v jeho kariére. Csontváry žiaden zo svojich obrazov nepredal ani nedaroval.

„Teodor Kosztka Csontváry je jedným z príkladov toho, ako velikáni umenia môžu byť takmer nepoznaní. Takisto v Haliči o ňom veľa ľudí nevedelo, kto to vlastne je a čím je významný,“ skonštatoval Udvardy.

Osamelý ako céder

Počas pobytu v Libanone ho očarili najmä miestne stromy – cédre, ktoré zobrazoval ako osobitú formu svojich autoportrétov.

„Ja, Tivadar Kosztka, som prijal volanie neviditeľného ducha v čase, keď som mal stále civilné zamestnanie, pohodlie a bohatstvo. Obetoval som svoju mladosť znovuzrodeniu sveta. V Paríži som sa postavil osamelý pred milióny ľudí len s výsledkami pôsobenia Božej prozreteľnosti. Nezarobil som, lebo ma nezaujímala publicita, naopak, opustil som svet a išiel na libanonské kopce maľovať cédre,“ takto zhodnotil v knihe Pozitívum svoju maliarsku dráhu sám Csontváry.

„Osamelý céder – jeden z mojich najvydarenejších obrazov – je obrazom mojej osamelosti, opustenosti a výrazu bolesti. Obraz 6000-ročného stromu pripomína surrealistický výjav ako sa z neskutočnej výšky rozhliada na nekonečnosť zeme,“ napísal Csontváry

V Rakúsko-Uhorsku sa Csontváryho expresionistický štýl ani vizionárske myšlienky (vegetariánstvo, pacifizmus či abstinencia) nestretli s pochopením. To sa často spája aj s jeho zhoršujúcim sa duševným stavom.

Od roku 1910 u neho silnela chronická schizofrénia, čo zhoršovalo jeho rozdvojenie osobnosti. Sníval o miliónových predajoch svojich diel a samostatnom múzeu. Sám seba označoval za génia a vo verejných záležitostiach na diaľku radil tým najmocnejším.

Pre svoje umelecké a duchovné ašpirácie nenašiel odozvu ani v rodine ani v spoločnosti. Po 20 rokoch od svojho umeleckého začiatku, maliarsky štetec definitívne zavesil na klinec. Csontváry zomrel 20. júna 1919 v Budapešti sklamaný a nepochopený. Osudným sa mu stal zápal tepien. 

Najdrahšie diela

Po Csontváryho smrti približne stovka diel zabalených do roliek ostala ležať na zaprášenej povale v lekárni v Haliči. Rodina ich chcela ponúknuť na dražbe, pričom o plátna prejavili záujem prepravcovia, ktorí nimi chceli zakrývať svoje vozy.

„Len vecou šťastnej náhody ich na tejto povale odhalil mladý študent architektúry, ktorý hľadal pre seba prenájom pre svoj ateliér a posúdil, že tie maľby by mohli byť cenné a len vďaka tomu sa ich podarilo zachrániť,“ povedal Udvardy.

Prvá výstava po smrti umelca sa konala v roku 1958 v Budapešti. O dva roky neskôr sa uskutočnila veľká výstava v Paríži, ktorá Csontváryho definitívne preslávila v zahraničí. Dnes je považovaný za jedného z najoriginálnejších a najvýznamnejších predstaviteľov stredoeurópskeho symbolizmu a vizionárskeho maliarstva 20. storočia.

Obraz Stretnutie milencov bol v roku 2006 predaný za viac ako milión eur, no v roku 2012 ho ukradli zo súkromného domu a dodnes ho hľadá Interpol.

V decembri 2021 sa na aukcii v Budapešti predal obraz Tajomný ostrov za približne 1,25 milióna eur, čo je v súčasnosti najdrahšie Csontváryho dielo.

Takmer celá umelecká pozostalosť Csontváryho sa nachádza predovšetkým v Csontváryho múzeu v Pécsi a v Maďarskej národnej galérii v Budapešti.

V Národnej galérii v Bratislave a v Novohradskej galérii v Lučenci sú len štyri menej významné diela.

Na rodnom dome v Sabinove bola odhalená pamätná tabuľa s Csontváryho reliéfom a v Spišskej Novej Vsi nainštalovali kópiu jeho busty.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK