Životné prostredie

Infrazvuk z veterných turbín výrazne zvyšuje riziko srdcových ochorení, tvrdí nemecká štúdia

Zdravotné dopady infrazvuku z veterných elektrární zostávajú kontroverznou témou. Niektorí jeho vplyv odmietajú, druhí tvrdia, že je skutočný. Podľa novej nemeckej štúdie môže prispievať k vzniku srdcových ochorení.

Štúdia vedcov z Mohučskej univerzity opätovne zviditeľnila otázky týkajúce sa vplyvu veterných turbín na zdravie. Zamerala sa na zmeny v „srdcovom zlyhávaní“ a „arytmiách“ u obyvateľov žijúcich v blízkosti veterných turbín.

Pracovná skupina pre infrazvuk, ktorá stojí za týmto projektom, prezentovala svoje zistenia na kongrese Nemeckej spoločnosti pre internú medicínu v apríli 2026. Recenzované zhrnutie z kongresu obsahuje jasný záver:

„Dáta na príklade regiónu Paderborn ukazujú výrazne zvýšené riziko nových kardiovaskulárnych ochorení v obciach so širokým rozšírením veternej energie.“

Testovacia oblasť Paderborn

Autori štúdie, profesor Christian-Friedrich Vahl, kardiochirurg na dôchodku, a profesor Sven-Oliver Dietz, skúsený lekár, porovnali lekárske dáta zo štyroch obcí. Tieto dáta poskytla Asociácia lekárov zákonného zdravotného poistenia Vestfálsko-Lippe a pokrývajú obdobia rokov 2021 – 2022 a 2023 – 2024 s použitím identických výberových kritérií. Počas týchto období sa počet inštalovaných veterných turbín výrazne zvýšil.

Medzi vybrané obce patrili mesto Lichtenau a obec Borchen juhovýchodne od Paderbornu. V roku 2024 mali tieto obce celkovo 224 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 53 megawattov.

Na druhej strane, obec Hövelhof a mesto Delbrück severozápadne od Paderbornu slúžili ako porovnávacia skupina. V roku 2024 sa tam nachádzalo iba 8 veterných turbín s celkovým výkonom 14 MW. Okres Paderborn je regiónom v Severnom Porýní-Vestfálsku s najväčším počtom veterných turbín. V súčasnosti sa tu nachádza približne 530 turbín.

Jasné výsledky v oblasti srdcových ochorení

Pri srdcovom zlyhávaní aj arytmiách možno v sledovaných obdobiach pozorovať oveľa výraznejší nárast v Borchene a Lichtenau než v Hövelhofe a Delbrücku. V Borchene bol zaznamenaný nárast prípadov srdcového zlyhávania o približne 30 % a v Lichtenau o približne 13 %. Hoci porovnávacie regióny tiež vykazujú nárast o približne 11 % v Hövelhofe a o približne 4,5 % v Delbrücku, tento nárast je menší.

Podobný obraz sa ukazuje aj pri arytmiách. Nárast v Borchene a Lichtenau medzi rokmi 2021 – 2022 a rokmi 2023 – 2024 predstavoval približne 17,5 % a 23 %, zatiaľ čo v Hövelhofe zostalo toto číslo prakticky nezmenené a v Delbrücku sa zvýšilo o 12 %.

V obciach Borchen a Lichtenau, ktoré majú vyšší výkon veternej energie, došlo počas porovnávacích období k výrazne väčšiemu nárastu srdcového zlyhávania a arytmií než v Hövelhofe a Delbrücku. Ako referenčná hodnota (100 %) slúžia priemerné hodnoty pre Hövelhof a Delbrück v rokoch 2015 až 2024. (Foto: mf/Epoch Times so súhlasom pracovnej skupiny pre infrazvuk, Univerzitné lekárske centrum Mainz)

Lekári uviedli, že na základe ročného priemeru sa nárast výskytu novovzniknutého srdcového zlyhávania v Borchene v rokoch 2021 až 2024 pohyboval medzi 21 a 51 %. V Lichtenau sa tento nárast pohyboval medzi 20 a 68 %. Podobne bol v tejto skupine s väčšou aktivitou veternej energie výrazne vyšší aj výskyt „život ohrozujúcich arytmií“.

Pacienti ani lekári o štúdii nevedeli

Vedci chceli zistiť, či nízkofrekvenčný infrazvuk z veterných turbín môže spôsobiť zmeny v srdcovom svale. Za merateľné faktory považovali lekársky zaznamenané prípady srdcového zlyhávania a srdcových arytmií (nepravidelného srdcového rytmu).

Vahl a Dietz navrhli štúdiu tak, aby ani výskumníci, ani účastníci nevedeli, že sú súčasťou tejto tzv. terénnej štúdie. Zber dát bol preto neutrálny, respektíve zaslepený. Dietz pre denník Epoch Times vysvetlil: „Cieľom tejto štúdie bolo vyhnúť sa trom hlavným štatistickým efektom: nocebo efektu, habituačnému efektu a Hawthornovmu efektu.“

Nocebo efekt je opakom placebo efektu. Pri nocebo efekte stačí obyčajné očakávanie alebo strach z bolesti, choroby či vedľajších účinkov na vyvolanie alebo zosilnenie týchto pocitov v tele. Habituačný efekt označuje proces zvykania si na podnet. Pri opakovanom vystavení podnetu sa ochota tela reagovať naň znižuje. Hawthornov efekt opisuje jav, kedy sa ľudia správajú inak, keď vedia, že sú pozorovaní alebo sú súčasťou štúdie.

Ako však Dietz vysvetlil, v rámci štúdie neboli vykonané priame merania infrazvuku. „V niektorých prípadoch boli kardiológovia, ktorí stanovovali diagnózy, dokonca zodpovední za pacientov z oboch oblastí bez toho, aby o štúdii vedeli.“

Bol príčinou skutočne infrazvuk?

Štúdia nastolila otázku, či novopostavené veterné turbíny v regióne skutočne spôsobujú tento zvýšený výskyt srdcových ochorení. Podľa Dietza štúdia vyžadovala ako štatistický predpoklad, aby bola v porovnávanom obyvateľstve podobná séria parametrov, aby ich bolo možné vylúčiť ako príčinu. Patrili medzi ne vek, pohlavie, etnická a ekonomická štruktúra, hustota obyvateľstva na kilometer štvorcový a kvalita lekárskej starostlivosti.

Podobné mali byť aj vonkajšie ovplyvňujúce faktory, ako je priemerná teplota, vystavenie vetru, počet daždivých dní a množstvo zrážok, okolitý hluk (napríklad hluk zo staveniska, dopravy alebo lietadiel), ako aj vplyvy prostredia (napríklad vplyvy chemických tovární) a nadmorská výška.

„Analýza Spolkovej republiky Nemecko viedla k identifikácii regiónu Paderborn, kde boli tieto podmienky splnené,“ uviedol profesor Dietz. Vzhľadom na to, že všetky ostatné faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie, boli vzaté do úvahy, zostal ako spúšťací faktor iba dopad rozšírenia veternej energie.

Ako je opísané v zhrnutí z konferencie, oba porovnávacie regióny museli mať aspoň 18 000 obyvateľov. „Tieto štatistické požiadavky boli v štúdii zďaleka prekročené,“ uviedol Dietz. Lichtenau a Borchen majú dohromady približne 25 500 obyvateľov, zatiaľ čo Hövelhof a Delbrück majú dokonca okolo 50 000 obyvateľov.

Infrazvuk ako sporný bod

Nemecký Spolkový úrad pre životné prostredie a ďalší výskumníci doteraz nepozorovali žiadne škodlivé účinky infrazvuku vyžarovaného veternými turbínami na zdravie ľudí. Možný škodlivý dopad odmietajú aj developeri, politické strany či energetický sektor v Nemecku.

Podľa Dietza však úrady „nie sú technicky oprávnené“ na vynášanie posudkov v tejto veci.

„Veda a medicína jednohlasne volajú po ďalšom výskume. Na 118. nemeckom lekárskom zhromaždení – najvyššom orgáne lekárskej profesie – bolo prijaté uznesenie, ktoré veľmi presne a explicitne požaduje nevyhnutnosť výskumu v rezidenčnom prostredí. Napriek tomuto jasnému postoju vedy a lekárskej profesie ho politici ignorovali,“ uviedol.

On a jeho kolegovia vylúčili možnosť, že by po štúdii z Paderbornu a nedávnej štúdii zo Švédska odborná spoločnosť v dohľadnej budúcnosti vydala vyhlásenie o bezpečnosti.

Okrem Vahla a Dietza varujú pred nebezpečenstvom infrazvuku z veterných turbín aj lekárka a výskumníčka Ursula Bellut-Staecková a profesor Ken Mattsson, hlavný autor švédskej štúdie. Súčasne tento názor zdieľajú aj niektorí ďalší vedci a odborníci tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Patria medzi nich doktor Stephan Kaula, rádiológ Dr. Michael Berger a bývalý prezident Dolnosaskej lekárskej komory Heyo Eckel.

Paderbornská štúdia však prilákala aj kritikov, napríklad profesora Holgera Wormera, vedúceho Katedry vedeckej žurnalistiky na Technickej univerzite v Dortmunde. „Nemožno povedať, že plagát na vedeckej konferencii možno považovať za nezvratný dôkaz pre akékoľvek zistenia,“ vyhlásil. Jeho názor na samotné výsledky štúdie nie je známy.

Požiadavky lekárov

Podľa Dietza by po výsledkoch štúdie z Paderbornu mali nasledovať zodpovedajúce zmeny. „Požadujeme poctivé informovanie dotknutej populácie, aby mala šancu na včasné odhalenie srdcového zlyhávania a arytmií, čo umožní liečbu v súlade s odporúčanými postupmi. K tejto poctivosti by patrilo aj to, že úrady priznajú, že si nie sú vedomé mnohých skutočností,“ prehlásil.

Podľa neho je tvrdenie Spolkového úradu pre životné prostredie, že infrazvuk je pod prahom počuteľnosti, a preto nie je zdraviu škodlivý, zavádzajúce. „Cesta poškodenia je takmer určite nezávislá od sluchu podobne, ako cesta poškodenia röntgenovým žiarením nezávisí od oka, aj keď oko röntgenové žiarenie nevidí,“ povedal profesor.

Medzi požiadavky lekárov patrí aj dodržiavanie minimálnej vzdialenosti od obytných oblastí. „Táto minimálna vzdialenosť musí byť navrhnutá tak, aby nízkofrekvenčné vyžarovanie neviedlo k významným nevýhodám pre postihnutých,“ uviedol Dietz.

Na záver dodal: „Vzhľadom na to, že systémy sú čoraz výkonnejšie a presúvajú sa bližšie k dotknutým osobám, vnímame infrazvuk z rôznych dôvodov ako problematický. Vidíme v tejto oblasti značnú potrebu výskumu — z lekárskeho, ako aj z inžinierskeho hľadiska.“

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK