Životné prostredie

Infrazvuk z veterných turbín výrazne zvyšuje riziko srdcových ochorení, tvrdí nemecká štúdia

Zdravotné dosahy infrazvuku z veterných elektrární zostávajú kontroverznou témou. Niektorí jeho vplyv odmietajú, iní tvrdia, že je reálny. Podľa novej nemeckej štúdie môže prispievať k vzniku srdcových ochorení.

Štúdia vedcov z Univerzity Johannesa Guteberga v Mainzi opätovne otvorila otázku vplyvu veterných turbín na ľudské zdravie. Zamerala sa na zmeny v počte prípadov srdcového zlyhávania a arytmií u obyvateľov žijúcich v blízkosti veterných turbín.

Pracovná skupina pre infrazvuk, ktorá stojí za týmto projektom, prezentovala svoje zistenia na kongrese Nemeckej spoločnosti pre internú medicínu v apríli 2026. Recenzované zhrnutie z kongresu obsahuje jasný záver:

„Dáta na príklade regiónu Paderborn ukazujú výrazne zvýšené riziko nových kardiovaskulárnych ochorení v obciach so širokým rozšírením veternej energie.“

Testovacia oblasť Paderborn

Autori štúdie, kardiochirurg na dôchodku profesor Christian-Friedrich Vahl a skúsený lekár profesor Sven-Oliver Dietz, porovnali zdravotné údaje zo štyroch obcí. Poskytla ich Asociácia lekárov zákonného zdravotného poistenia Vestfálsko-Lippe a údaje pokrývajú obdobia rokov 2021 – 2022 a 2023 – 2024, pričom výberové kritériá zostali rovnaké. Počas týchto rokov sa počet inštalovaných veterných turbín výrazne zvýšil.

Medzi sledované obce patrili mesto Lichtenau a obec Borchen juhovýchodne od Paderbornu. V roku 2024 mali tieto obce celkovo 224 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 53 megawattov, čo predstavuje pomerne vysokú hustotu zástavby veternými turbínami.

Ako porovnávacia skupina slúžili obec Hövelhof a mesto Delbrück ležiace severozápadne od Paderbornu. V roku 2024 sa tam nachádzalo iba osem veterných turbín s celkovým výkonom 14 MW. Okres Paderborn je v Severnom Porýní-Vestfálsku oblasťou s najväčším počtom veterných turbín. V súčasnosti sa tu nachádza približne 530 turbín.

Jasné výsledky v oblasti srdcových ochorení

Pri srdcovom zlyhávaní aj arytmiách možno v sledovaných obdobiach pozorovať výraznejší nárast v Borchene a Lichtenau než v Hövelhofe a Delbrücku. V Borchene bol zaznamenaný nárast prípadov srdcového zlyhávania o približne 30 % a v Lichtenau o približne 13 %. Hoci porovnávacie regióny tiež vykazujú nárast o približne 11 % v Hövelhofe a o približne 4,5 % v Delbrücku, tento nárast je menší.

Podobný obraz sa ukazuje aj pri arytmiách. Nárast v Borchene a Lichtenau medzi rokmi 2021 – 2022 a 2023 – 2024 predstavoval približne 17,5 % a 23 %, zatiaľ čo v Hövelhofe zostalo toto číslo prakticky nezmenené a v Delbrücku sa zvýšilo o 12 %.

V obciach Borchen a Lichtenau, kde je inštalovaný vyšší výkon veterných elektrární, došlo počas porovnávaných období k oveľa väčšiemu nárastu srdcového zlyhávania aj arytmií než v Hövelhofe a Delbrücku. Ako referenčná hodnota (100 %) slúžia priemerné hodnoty pre Hövelhof a Delbrück v rokoch 2015 až 2024. (Foto: mf/Epoch Times so súhlasom pracovnej skupiny pre infrazvuk, Univerzitné lekárske centrum Mainz)

Lekári uviedli, že podľa ročného priemeru sa nárast výskytu novovzniknutého srdcového zlyhávania v Borchene v rokoch 2021 až 2024 pohyboval medzi 21 a 51 %. V Lichtenau sa tento nárast pohyboval medzi 20 a 68 %. Podobne bol v tejto skupine s väčšou inštalovanou kapacitou veterných elektrární značne vyšší aj výskyt život ohrozujúcich arytmií.

Pacienti ani lekári o štúdii nevedeli

Vedci chceli zistiť, či nízkofrekvenčný infrazvuk z veterných turbín môže spôsobovať zmeny v srdcovom svale. Ako merateľné ukazovatele použili zdravotné záznamy o prípadoch srdcového zlyhávania a srdcových arytmií (nepravidelného srdcového rytmu).

Vahl a Dietz navrhli štúdiu tak, aby ani výskumníci, ani účastníci nevedeli, že sú súčasťou tzv. terénnej štúdie. Zber údajov bol preto neutrálny, teda zaslepený. Dietz pre denník Epoch Times vysvetlil: „Cieľom tejto štúdie bolo vyhnúť sa trom hlavným štatistickým efektom: nocebo efektu, habituačnému efektu a Hawthornovmu efektu.“

Nocebo efekt je opakom placebo efektu. Pri nocebo efekte stačí obyčajné očakávanie alebo strach z bolesti, choroby či vedľajších účinkov na vyvolanie alebo zosilnenie týchto pocitov v tele. Habituačný efekt označuje proces postupného zvykania si na podnet. Pri opakovanom vystavení podnetu sa reakcia tela naň oslabuje. Hawthornov efekt opisuje jav, keď sa ľudia správajú inak, ak vedia, že sú pozorovaní alebo sú súčasťou štúdie.

Ako dodal Dietz, v rámci štúdie sa nevykonávali priame merania infrazvuku. „V niektorých prípadoch boli kardiológovia, ktorí stanovovali diagnózy, dokonca zodpovední za pacientov z oboch oblastí bez toho, aby o štúdii vedeli.“

Bol príčinou skutočne infrazvuk?

Štúdia nastolila otázku, či novopostavené veterné turbíny v regióne skutočne spôsobujú zvýšený výskyt srdcových ochorení. Podľa Dietza bolo potrebné splniť jeden štatistický predpoklad: parametre porovnávaného obyvateľstva museli byť podobné, aby ich bolo možné vylúčiť ako príčinu. Výbranými parametrami boli vek, pohlavie, etnická a ekonomická štruktúra, hustota obyvateľstva na štvorcový kilometer a kvalita zdravotnej starostlivosti.

Podobné mali byť aj vonkajšie faktory: priemerná teplota, vystavenie vetru, počet daždivých dní, množstvo zrážok, okolitý hluk (napríklad zo stavieb, dopravy či lietadiel), vplyvy prostredia (napríklad emisie chemických závodov) a nadmorská výška.

„Analýza Spolkovej republiky Nemecko viedla k identifikácii regiónu Paderborn, kde boli tieto podmienky splnené,“ uviedol profesor Dietz. Keďže všetky ostatné faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie, boli zohľadnené, ako jediný možný spúšťací faktor zostal dosah rozšírenia veternej energie.

Podľa zhrnutia z konferencie museli mať oba porovnávacie regióny aspoň 18 000 obyvateľov. „Tieto štatistické požiadavky boli v štúdii výrazne prekročené,“ uviedol Dietz. Lichtenau a Borchen majú spolu približne 25 500 obyvateľov, zatiaľ čo Hövelhof a Delbrück majú až okolo 50 000 obyvateľov.

Infrazvuk ako sporný bod

Nemecký Spolkový úrad pre životné prostredie a ďalší výskumníci doteraz nepozorovali žiadne škodlivé účinky infrazvuku z veterných turbín na zdravie ľudí. Možný negatívny dosah odmietajú aj developeri, politické strany a energetický sektor v Nemecku.

Podľa Dietza však úrady „nie sú technicky oprávnené“ vydávať posudky v tejto oblasti.

„Veda a medicína jednohlasne volajú po ďalšom výskume. Na 118. nemeckom lekárskom zhromaždení – najvyššom orgáne lekárskej profesie – bolo prijaté uznesenie, ktoré presne a jasne požaduje výskum v rezidenčnom prostredí. Napriek tomuto jednoznačnému stanovisku vedy a lekárskej profesie ho politici ignorovali,“ uviedol.

On a jeho kolegovia vylúčili možnosť, že by po štúdii z Paderbornu a nedávnej štúdii zo Švédska odborná komunita v blízkej budúcnosti vydala vyhlásenie o bezpečnosti infrazvuku.

Okrem Vahla a Dietza upozorňujú na nebezpečenstvo infrazvuku z veterných turbín aj lekárka a výskumníčka Ursula Bellut-Staecková a profesor Ken Mattsson, hlavný autor švédskej štúdie. Rovnaký názor zastávajú aj niektorí ďalší vedci a odborníci tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Patria medzi nich doktor Stephan Kaula, rádiológ Michael Berger a bývalý prezident Dolnosaskej lekárskej komory Heyo Eckel.

Paderbornská štúdia však prilákala aj kritikov, napríklad profesora Holgera Wormera, vedúceho Katedry vedeckej žurnalistiky na Technickej univerzite v Dortmunde. „Nemožno povedať, že plagát na vedeckej konferencii možno považovať za nezvratný dôkaz akýchkoľvek zistení,“ vyhlásil. Jeho názor na samotné výsledky štúdie nie je známy.

Požiadavky lekárov

Podľa Dietza by mali po výsledkoch štúdie z Paderbornu nasledovať konkrétne kroky. „Požadujeme poctivé informovanie dotknutej populácie, aby mala možnosť včas odhaliť srdcové zlyhávanie a arytmie, čo umožní liečbu podľa odporúčaných postupov. K poctivosti patrí aj to, aby úrady priznali, že si nie sú vedomé mnohých skutočností,“ vyhlásil.

Podľa neho je tvrdenie Spolkového úradu pre životné prostredie, že infrazvuk je pod prahom počuteľnosti, a preto nie je zdraviu škodlivý, zavádzajúce. „Cesta poškodenia je takmer určite nezávislá od sluchu, podobne ako cesta poškodenia röntgenovým žiarením nezávisí od oka, aj keď oko röntgenové žiarenie nevidí,“ povedal profesor.

Medzi požiadavky lekárov patrí aj dodržiavanie minimálnej vzdialenosti od obytných oblastí. „Táto minimálna vzdialenosť musí byť navrhnutá tak, aby nízkofrekvenčné vyžarovanie neviedlo k významným zdravotným rizikám pre obyvateľov,“ uviedol Dietz.

Na záver dodal: „Keďže systémy sú čoraz výkonnejšie a prebližujú sa k obývaným oblastiam, vnímame infrazvuk z viacerých dôvodov ako problematický. Vidíme v tejto oblasti veľkú potrebu výskumu – z lekárskeho aj z inžinierskeho hľadiska.“

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK